Ján Mazák

Prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. (* 12. jún 1954, Košice)[1] je slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg a predseda súdnej rady SR.

Ján Mazák
slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie12. jún 1954 (66 rokov)
Košice, Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesiasudca
Aktívne roky1980 – súčasnosť
 Košický portál
 Biografický portál

Kariéra

Bol predseda mestského súdu v Košiciach, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky[2] ako aj vykonávateľ ďalších funkcií v súdnej sústave SR. Pôsobil aj ako advokát, vysokoškolský pedagóg a autor monografií, učebníc a článkov. V súčasnosti pôsobí ako profesor občianskeho a európskeho práva. Je členom Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Od decembra 2004 bol členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia). Od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2012 zastával funkciu generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej Únie.[3] Člen Európskej spoločnosti verejného práva.

Koncom mája 2014 ho novozvolený prezident Andrej Kiska predstavil ako jedného zo svojich šiestich poradcov.[4] V januári 2015 bol zvolený Súdnou radou za jedného z kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva.[5]

29. júna 2020 sa Mazák stal predsedom Súdnej rady SR. Do súdnej rady ho zvolil parlament na zákalde nominácie poslanca Alojza Baránika (SaS). Vo voľbách získal 13 zo 16 hlasov pričom nehlasoval sám za seba. Mazák sa stal prvým predsedom Súdnej rady, ktorý bol do nej zvolený parlamentom. Mazák povedal, že bude robiť všetko inak ako jeho predchodkyňa Lenka Praženková.[6]

Vzdelanie

Zamestnania a funkcie

Po ukončení štúdií práva nastúpil v období 1978 – 1980 ako právny čakateľ Krajského súdu v Košiciach. V roku 1980 bol zvolený za sudcu z povolania, od roku 1983 pôsobil ako námestník predsedu súdu pre trestný úsek a od roku 1987 ako námestník predsedu súdu pre občianskoprávny úsek.

V roku 1989 vzdal sa členstva v Komunistickej strane.[7] V roku 1990 sa stal predsedom mestského súdu v Košiciach. Zároveň pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol v roku 1998 habilitovaný za docenta, v roku 2005 vymenovaný za mimoriadneho profesora európskeho a v roku 2007 za profesora občianskeho práva. Súčasne v období 1990 – 1998 pôsobil aj ako advokát.

Od roku 1993 poradca Ústavného súdu SR, v novembri 1998 menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR (SOP) a podpredsedu Legislatívnej rady Vlády SR.[1]

V období od 2. januára 2000 do 30. septembra 2006 pôsobil vo funkcii predsedu Ústavného súdu SR; od 7. októbra 2006 generálny advokát na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev; od 7. októbra 2011 prvý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu.

23. apríla 2020 bol zvolený za člena Súdnej rady ako vládny nominant.[8]

Publikačná činnosť

Ako autor a spoluautor napísal 12 monografií. Je autorom prvej slovenskej učebnice občianskeho procesného práva. Publikoval doma i v zahraničí viac ako 100 štúdií a odborných článkov. Prednáša na zahraničných sympóziách a konferenciách. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:

  • Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (v spoluautorstve s M. Čičom a Š. Ogurčákom). Košice: Cassoviapress, 1993. 236 s.
  • Podania v konaní pred Ústavným súdom SR. Košice, Cassoviapress, 1994. 154 s.
  • Zákon o súdnych poplatkoch (v spoluautorstve s Ľ. Šoltýsom). Bratislava: Slovenská advokátska komora, 1995. 166 s.
  • Exekučný poriadok: komentár. Bratislava: Iura edition, 1996. 457 s.
  • Základy exekučného práva (v spoluautorstve s Š. Ogurčákom). Košice: UPJŠ, 1996. 145 s.
  • Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: Iura edition, 1997. 310 s.
  • Ústavný súd Slovenskej republiky: organizácia, proces, doktrína. (v spoluautorstve s A. Bröstlom a J. Klučkom). Košice: ÚS SR, 2001. 162 s.
  • Základy občianskeho procesného práva. Bratislava: Iura edition, 2002. 638 s. (ďalšie vydania 2004, 2007. 2009)
  • Základy práva Európskej únie: ústavný systém a súdna ochrana (v spoluautorstve s M. Jánošíkovou). Bratislava: Iura edition, 2009. 740 s.
  • Lisabonská zmluva: ústavný systém a súdna ochrana (v spoluautorstve s M. Jánošíkovou). Bratislava: Iura edition, 2011.306 s.
  • Učebnica občianskeho procesného práva v dvoch zväzkoch. (v spoluautorstve s M. Jánošíkovou a P. Molnárom). Bratislava: Iuris Libri, 2012.

Referencie
  1. TREND.SK. Doc. JUDr. Ján MAZÁK predseda Ústavného súdu SR. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-01-19].
  2. Galéria bývalých sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky [online]. Košice : Ústavný súd Slovenskej republiky, [cit. 2011-06-16]. Dostupné online.
  3. Prezentácia členov [online]. Luxembourg, Luxembursko : Súdny dvor Európskej únie, [cit. 2011-06-16]. Dostupné online.
  4. Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
  5. Súdna rada zvolila Jána Mazáka za tretieho kandidáta na sudcu ESĽP [online]. TASR, 26.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  6. PRUŠOVÁ, Veronika. Súdna rada prelomila nepísané pravidlo. Povedie ju nominant parlamentu Ján Mazák. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-06-29. Dostupné online [cit. 2020-06-29]. ISSN 1339-844X.
  7. A.S., Petit Press. Ako si november 89 pamätajú ľudia, ktorí dnes ťahajú Slovensko?. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-01-19].
  8. PRUŠOVÁ, Veronika. Nový člen súdnej rady Mazák: Za 50 rokov nepredviedli trinásť sudcov v putách v celej EÚ, zašlo to ďaleko. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-05-01. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1339-844X.

Zdroj
Autoritné údaje: AUT: jx20100726008 | ISNI: 0000 0000 8198 8436 | LCCN: n95074864 | VIAF: 11556902 | WorldcatID: lccn-n95074864
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.