Miroslav Duriš

Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1988.[2] V roku 1989 po rigoróznych skúškach na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach získal titul JUDr. V roku 2009 obhájil na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave dizertačnú prácu na tému „Probácia a mediácia ako jedna z foriem sociálnej práce v justícii“ a získal titul PhD.[1]

Od roku 1988 pracoval na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici ako právny čakateľ so zaradením na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš a o dva roky neskôr na Krajskom súde v Banskej Bystrici so zaradením ako právny čakateľ na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Po vykonaní justičnej skúšky v roku 1990 bol Slovenskou národnou radou zvolený za sudcu z povolania. Do roku 1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pre trestné veci a od roku 1994 ako podpredseda trestného úseku Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

V roku 1995 bol vymenovaný za notára v Liptovskom Hrádku v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, neskôr so zmenou sídla notárskeho úradu v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil až do vymenovania za ústavného sudcu. V rokoch 2005, 2008, 2011 a 2014 bol konferenciou notárov zvolený (štyrikrát po sebe na trojročné obdobie) do Prezídia Notárskej komory SR. Jeho členom bol od roku 2005 až do vymenovania za ústavného sudcu, keď sa tejto funkcie vzdal. V roku 2007 bol Prezídiom Notárskej komory SR zvolený za jej prezidenta a uvedenú funkciu zastával v rokoch 2007 – 2011.[1]

V roku 2007 ho Vladimír Mečiar neúspešne navrhol do Súdnej rady.[3]

V rokoch 2007 – 2011 ako prezident Notárskej komory SR zastupoval a reprezentoval slovenské notárstvo v Rade notárstiev Európskej únie (CNUE) so sídlom v Bruseli združujúcej 22 európskych notárstiev na báze latinského civilného práva, ako aj na zhromaždeniach členských notárstiev Medzinárodnej únie notárstva (UIN) združujúcej 87 notárstiev tzv. latinského typu z celého sveta.

V roku 2009 zastával jednoročný mandát člena Výkonnej rady pri Rade notárstiev Európskej únie so sídlom v Bruseli. Súbežne v roku 2009 zastával aj jednoročný mandát prezidenta Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev.

Od roku 2006 pôsobil ako externý pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave v študijných predmetoch: úvod do právnych disciplín, občianske a správne právo, európske a ústavné právo.

V roku 2006 bol Prezídiom Notárskej komory SR navrhnutý ako kandidát na voľbu na sudcu Ústavného súdu SR (Národnou radou SR zvolený za kandidáta nebol), v roku 2014 bol opätovne Prezídiom Notárskej komory SR navrhnutý ako kandidát na voľbu na sudcu Ústavného súdu SR.

Za sudcu Ústavného súdu SR bol vymenovaný 14. decembra 2017.[1]

V roku 2006 bol Prezídiom Notárskej komory SR navrhnutý ako kandidát na voľbu na sudcu Ústavného súdu SR (Národnou radou SR zvolený za kandidáta nebol), v roku 2014 bol opätovne Prezídiom Notárskej komory SR navrhnutý ako kandidát na voľbu na sudcu Ústavného súdu SR.[1]

Pred vymenovaním v roku 2017 bolo o ňom známe len to, že od roku 1995 pôsobil ako notár.[3] Ako notár v Liptovskom Mikuláši pôsobil od 1. februára 1995.[4] Pri vymenovaní vyhlásil, že pôsobil v prokuratúre a bol aj podpredsedom okresného súdu. Viedol tiež Notársku komoru.[3]

Po takmer trojročnom spore prezidenta Andreja Kisku s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov 6. decembra 2017 Ústavný súd SR rozhodol, že prezident Andrej Kiska musí vymenovať z ešte siedmych navrhnutých sudcov zvolených NR SR ešte troch (JUDr. Baricovú vymenoval hneď v roku 2014), napriek Kiskovým výhradám o ich odbornosti.[5] Aj keď Kiska rozhodnutie kritizoval, za sudcov 14. decembra vymenoval troch zo zvolených: Mojmíra Mamojku, Miroslava Duriša a Janu Laššákovú.[6]

• Miroslav Duriš na webe Ústavného súdu SR