Mečiarove amnestie

Necelé dva mesiace po nastúpení novej vlády sa amnestie pokúsil 8. decembra 1998 rozhodnutím predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z. o amnestii zrušiť nový premiér a v tom čase aj zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda (SDK).[27][28] Ústavný súd SR však v rozhodnutí o výklade Ústavy SR z 28. júna 1999, sp. zn. I. ÚS 30/1999 Dzurindov pokus odmietol.[29] Z tohto rozhodnutia „možno vyvodiť záver, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť len zmenou Ústavy SR, teda formou ústavného zákona“.[30]

Ladislav Pittner (SDK) poznamenal, že chce reformovať Policajný zbor a vyšetrovanie únosu a vraždy Róberta Remiáša bude pokračovať napriek amnestii. Vyjadril sa tiež, že Lexova poslanecká imunita by ho neuchránila ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že je ako bývalý riaditeľ SIS za činy zodpovedný. Nový riaditeľ SIS Vladimír Mitro (menovaný 3. novembra) oznámil, že vyšetrovanie prebieha.[31]

24. februára 1999 bol parlamentom zbavený imunity bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.[32] Právny proces mohol začať. Vladimír Mitro prezentoval výsledok správy o konaní SIS počas Lexu. Polícia požiadala predsedu parlamentu Jozefa Migaša o odobratie Lexovej imunity. Po dlhej debate bola Lexovi imunita odobraná 9. apríla. 15. apríla bol zatknutý za podozrenie z (okrem iného) účasti na únose Michala Kováča, predaja triptychu troch kráľov, uloženia výbušnín na mítingu KDH a neautorizovaného odpočúvania mobilných telefónov.[33] Po vyjadrení Ústavného súdu z 8. júla 1999, že premiér Mikuláš Dzurinda nemal právo zrušiť amnestie sa minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (KDH) vyjadril, že Lexa a Krajči môžu byť stíhaný za iné činy ktoré amnestia nepokrýva. V októbri 1999 Pittner ako riaditeľ SIS zbavil bývalého premiéra Mečiara mlčanlivosti, aby mohol vo veci vypovedať. Ten však radšej začal protestnú hladovku.[33] Prvý senát Ústavného súdu vydal 20. decembra rozsudok podľa ktorého boli práva bývalého príslušníka SIS Jaroslava Svěchotu amnestiami porušené. Čarnogurský pripravil ústavnú novelu, ktorá by chránila občanov pred únosmi a vylučovala by amnestiu pre únoscov. Únoscovia Kováča ml. by tak moli byť potrestaní. Po odmietnutí podpory stranou SDĽ koalícia nenašla potrebných 90 hlasov a novela nebola schválená.[34]

Vyšetrovanie únosu bolo Policajným zborom ukončené 28. apríla a bolo obvinených 12 ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Jaroslav Ivor požiadal parlament o Lexovu imunitu. Keď bola imunita 3. júla odobratá Lexa sa začal pred vyšetrovateľmi skrývať.[35] 31. augusta boli zastavené právne úkony voči Krajčimu. Prokurátor Michal Barila poznamenal, že vyšetrovanie je opodstatnené, ale musí rešpektovať amnestie. 27. novembra bolo vznesené obvinenie voči Lexovi.[35]

Na základe iniciatívy KDH bol v roku 2002 predložený návrh, ktorým malo dôjsť k zrušeniu amnestií ústavným zákonom, ktorý musí byť schválený trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR (90 poslaneckých hlasov).[36][37] V júni 2002 Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. V decembri 2002 Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania.[4] V parlamente hlasovalo za zrušenie 56, proti 26 a zdržalo sa 14 poslancov.[4] V roku 2005 bolo 65 poslancov za, 54 proti a 13 sa zdržalo.[38] V nasledujúcom roku bolo 78 za, 52 proti a žiadny poslanec sa nezdržal. V roku 2008 bolo za 55, proti 65 a zdržalo sa 13 poslancov.[4]

Vláda Ivety Radičovej vložila do preambuly svojho programového vyhlásenia vydaného 29. júla 2010 prípravu ústavného zákona, ktorý mal „umožniť prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998“.[39] Amnestie do programového vyhlásenia presadilo KDH.[39] Právnik Ernest Valko pripomenul, že v Argentíne boli ústavným zákonom zrušené amnestie zo 70. rokov. Ohľadne premlčacej doby poznamenal „Ak by sa argumentovalo premlčaním, je otázne, či bežala premlčacia lehota vzhľadom na to, že nebolo možné uplatniť trestné stíhanie vzhľadom na amnestie, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi.“[39] Právnik a bývalý poslanec HZDS Ján Cuper argumentoval, že amnestie sa zrušiť nedajú ani ústavným zákonom: „Ak sa prijme takýto zákon, možno to bude formálne zodpovedať, ale obsahovo môže takýto zákon celkom dobre ústavný súd zrušiť ako odporujúci princípom právneho štátu a právnej istoty.“[39] Zrušenie amnestií podmienil zrušením amnestie Michala Kováča svojmu synovi: „Jedno sa bez druhého nedá vyšetriť“, povedal.[39]

Vláda Ivety Radičovej 22. júna 2011 súhlasila s návrhom poslancov Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.[40] Hlavný poradca premiérky Radičovej Marián Balázs uviedol, že amnestie nebránia vyšetreniu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, ale trestnému stíhaniu a odsúdeniu aktérov činu. Ďalej pripomenul, že „prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. 11. 2000 odovzdal Okresnému súdu Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby ‚spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.“[40] Pripomenul tiež Radbruchovu formulu. Podľa nej má právo obsahovať tri hodnoty: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. V prípade rozporu medzi zákonom a spravodlivosťou by mala víťaziť spravodlivosť. Podľa Balázsovho názoru amnestie odporujú aj Deklarácii OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím z roku 1992. Cituje tiež čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého sa „nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi“.[40]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení amnestií. Za návrh hlasovalo 78 poslancov vlády Ivety Radičovej.[41] Proti návrhu boli dvaja poslanci a zdržalo sa 61.[4] Na hlasovaní bolo prítomných 141 poslancov. Návrh bol podporený všetkými poslancami za SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST – HÍD, okrem Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka zaň hlasovali všetci nezávislí poslanci. Poslanci SMER-SD sa hlasovania zdržali, SNS nehlasovala.[42]

V roku 2015 za zrušenie amnestií hlasovalo 57 poslancov.[37]

V apríli 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) návrh na zrušenie amnestií.[37] Prekladateľ navrhoval zrušiť: článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., a rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z.[30] Za návrh hlasovalo 55 zo 129 poslancov prítomných v parlamente. Návrh nepodporili poslanci vládneho SMERu ani SNS. Poslanci vládnych strán #SIEŤ a MOST – HÍD väčšinou návrh podporili. Všetci poslanci ĽSNS sa hlasovania zdržali. Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) sa hlasovania zdržal kvôli technickej poruche. Boris Kollár (SME RODINA – Boris Kollár) bol jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval proti. Celé jeho hnutie hlasovalo za zrušenie amnestií. Kollár sa mal tiež pomýliť.[37] Poslanec Gábor Grendel (NOVA) navrhol, aby sa parlament bývalému prezidentovi za amnestie ospravedlnil a odsúdil ich. Ani táto iniciatíva nebola úspešná.[43] Predseda vlády Robert Fico v roku 2016 tvrdil, že amnestie boli síce amorálne, ale z právneho hľadiska sú nezrušiteľné.[37] Právnici a neprávnici sa v názoroch o amnestiách nezhodujú.[4] Podpredseda parlamentu a poslanec za SMER-SD Martin Glváč sa vyjadril, že zrušenie amnestií by bolo protiústavné. Podľa neho by v ohľadom amnestií platila zásada „in dubio pro reo“ a v prípade pochybností by súd musel rozhodnúť v prospech obvineného.[43] Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD) uviedla: „Myslím, že nevyšetrenie únosu Michala Kováča mladšieho je proste trauma v živote slovenskej spoločnosti a preto, napriek tomu, že je to prielom do istých právnych princípov, si myslím, že je tu vyšší záujem na tom, aby amnestie zrušené boli.“[43] Svoj názor však nebude SMERu vnucovať.[43] Prezident Andrej Kiska sa na pohrebe bývalého prezidenta Michala Kováča 13. októbra vyjadril o amnestiách takto: „Nemôžeme – nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných – považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.“[44]

V novembri 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) do Národnej rady SR ďalší návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie podporil listom poslancom aj prezident Andrej Kiska.[45] V liste žiada poslancov, aby „ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti.“[45] 30. novembra 2016 vláda prijala vyhlásenie v ktorom odsudzuje únos Michala Kováča mladšieho aj následné amnestie. Zároveň poverila premiéra Fica, aby deklaráciu „predložil parlamentu a odôvodnil ho na jeho zasadnutí“.[46] 6. decembra 2016 bol návrh parlamentom posunutý do druhého čítania. Podporilo ho 77 poslancov: „za hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Mosta-Híd, Beblavý a spol., kotlebovci a Sme Rodina.“[36] Smer-SD ani SNS návrh nepodporili.[36] Parlament naopak schválil deklaráciu na návrh predsedu vlády Roberta Fica podanú ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá „odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky“ a „odsudzuje aj amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov“.[36] Deklaráciu podporilo 88 zákonodarcov.[47] Poslanci SaS a OĽaNO vytiahli svoje hlasovacie karty, podľa nich deklarácia „nič nerieši“.[36]

V januári 2017 napísalo 26 slovenských právnikov, vrátane významných odborníkov na ústavné a medzinárodné právo, výzvu poslancom NR SR na zrušenie Mečiarovych amnestií ústavným zákonom.[48]

Ďalšiu samostatnú výzvu poslancom podpísalo niekoľko desiatok osobností rôznych profesií.[49] Výzva uvádza mimo iného „Mečiarove amnestie sú hrubým prejavom zneužitia štátnej moci, ktorá týmto zabránila vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu zločinov, zo spáchania ktorých je sama podozrivá. Sú zásadným pošliapaním spravodlivosti, právneho štátu ako aj základného poslania štátnej moci chrániť občanov“.[50]

Riešenie Mečiarových amnestií sa po návrhu Jána Budaja presunulo na marec 2017. Zámerom má byť priestor pre SMER-SD a SNS, aby si o amnestiách vytvorili názor.[51]

1. marca na premiére filmu Únos sa minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) vyjadril takto: „Amnestie sú nemorálne, spor na politickej scéne sa vedie v právnej rovine. Je na konkrétnom poslancovi, ako sa zachová. Ja, najmä po tom, čo boli publikované právne stanoviská viacerých právnikov a sudcov, ktoré hovoria o tom, že sa dajú zrušiť amnestie, tak keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií“.[52] Stal sa tak prvým politikom SMER-u, ktorý pripustil, že je za zrušenie amnestií.[53] 3. marca Erik Tomáš, poslanec a mediálny poradca premiéra Fica uviedol, že sa v strane hľadajú kompromis ako amnestie zrušiť. „Aj ja interne vyvíjam iniciatívy, aby sme hľadali cestu, ako to urobiť. Tie riešenia by mali byť kompromisom medzi prirodzenou spoločenskou objednávkou a tým, aby to bolo právne čisté“, uviedol.[53] 8. marca sa za zrušenie vyjadrilo niekoľko ministrov: Miroslav Lajčák (SMER-SD), Tomáš Drucker (nominovaný SMER-SD), László Sólymos (Most-Híd), Ján Richter (SMER-SD) a Gabriela Matečná (nom. SNS).[54]

Organizácia VIA IURIS spustila web, kde môže verejnosť podporiť zrušenie amnestií.[55][56] Výzvu za 24 hodín podpísalo vyše 25 tisíc ľudí.[57] 21. marca 2017 organizátori odovzdali petíciu so 76 831 podpismi Národnej rade SR. Podľa vyjadrenia Zuzany Čaputovej z VIA IURIS šlo o najväčšiu online podpisovú akciu v dejinách Slovenska.[58]

7. marca 2017 o amnestiách v diskusii na TA3 vystúpil aj ich iniciátor Vladimír Mečiar.[59][60] V relácii poprel úlohu SIS na únose a vyhlásil: „Ešte ani dnes si nedovolím celú pravdu povedať. Niektoré veci by boli šokujúce pre verejnosť... Nie je čas povedať všetko. Spochybnili by sme politickú stabilitu tohto štátu a systému.“[61] Amnestie obhajoval ako pokus o vytvorenie pokoja pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[61]

Na spomenutú diskusiu s Vladimírom Mečiarom v televízií TA3 reagovala TV Markíza, ktorá usporiadala debatu, na ktorú pozvala svedka únosu Michala Kováča mladšieho Oskara Fegyveresa, vyšetrovateľa únosu Petra Vačoka, novinárku Ľubu Lesnú, speváka Otta Weitera. Na debatu boli pozvaní aj bývalý premiér Vladimír Mečiar a bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorí však účasť odmietli. Bývalý poslanec za stranu HZDS a právnik Ivana Lexu Ján Cuper účasť potvrdil, debaty sa však nakoniec nezúčastnil. Fegyveres zdôraznil, že podľa neho na Remiášovej smrti nemohol mať okrem SIS nikto iný záujem.[62]

Monika Tódová za ďalší dôležitý faktor podporujúci zrušenie amnestií považuje vtedy prebiehajúce študentské protesty, ktoré potom v apríli 2017 vyústili do veľkého protikorupčného pochodu. Memorandum tohto pochodu z 18. apríla 2017 žiadalo v jednom zo svojich štyroch bodov (okrem vyšetrenia kaúz Bašternák a Gorila) aj "pokračovať vo vyšetrovaniach a súdnych konaniach všetkým Mečiarom amnestovaných skutkov".[17] Jedným z hesiel pochodu bolo „Skutok sa stal“[63][17] , čím protestujúci narážali na Mečiarove vyhlásenie v NR SR (z 18. októbra 2006), v ktorom povedal „skutok sa nestal“[64].

13. marca 2017 sa koaličná rada tretej vlády Roberta Fica dohodla na zrušení amnestií.[16] Návrh vládnej koalície pripravil právnik Peter Kresák. Na schválenie návrh potrebuje 90 poslaneckých hlasov. Plánované je skrátené legislatívne konanie. Po schválení Národnou radou by mal o jeho platnosti rozhodnúť Ústavný súd.[62] Na rozhodnutie Ústavného súdu bude potreba 7 sudcov. Ak 7 zistí, že poslanci nekonali v súlade s Ústavou amnestie nebudú zrušené. Ak 7 zistí, že zrušenie bolo v súlade s Ústavou bude zrušenie platné. V prípade pomeru 6:4 alebo 5:5 bude pravdepodobne platiť to na čom sa zhodnú poslanci.[65]

20. marca 2017 svoje pripomienky poslal poslancom aj prezident Andrej Kiska. Vo svojom liste kritizoval navrhovaný zrýchlený postup: problém podľa prezidenta nebol riadne pripomienkovaný. Kritizoval tiež spájanie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta pre svojho syna: „Bez ohľadu na kontroverznosť takejto milosti, toto rozhodnutie rozhodne nepatrí do rovnakej kategórie činov, akým je krytie zločinov štátnych orgánov spojené s hrubým porušením základných práv a slobôd obetí týchto skutkov.“[66] Ďalej pripomína, že milosť bola udelená aj ďalším podozrivým (medzi ktorými bol aj Marian Kočner). Kiska poukazuje aj na to, že po Mečiarových amnestiách bola prezidentovi odobraná právomoc udeľovať amnestie pred začatím trestného konania. Po ústavnej reforme z roku 2001 môže prezident zasiahnuť až po právoplatnom rozsudku. Podľa prezidenta tiež nie je jasné podľa akých kritérií by mal Ústavný zákon návrh posudzovať. Kiska sa tiež pýta či bude voči prezidentovi čo zrušené amnestie vyhlásil vyvodená zodpovednosť či už žalobou alebo ľudovým hlasovaním. Rovnako sa pýta či bude musieť odsúdený po zrušení amnestií nastúpiť do výkonu trestu.[66]

Dôvod na zatiahnutie Ústavného súdu do rozhodovania o amnestiách nevidí ani jeho bývalá sudkyňa Viera Mrázová: „Prečo rozširovať kompetencie Ústavného súdu, keď všetci vieme, že prvou časťou vládneho návrhu je dať do ústavy možnosť zrušenia amnestií parlamentom. Potom je otázka kontroly vec názoru. Ten môj je, že to nie je potrebné. Nevidím dôvod na takýto komplikovaný postoj našej vlády.“[67] Bývalý minister vnútra a obrany Ivan Šimko posudzovanie návrhu Ústavným súdom vníma problematicky. Podľa neho je problém v tom, že sudcovia nie sú volení občanmi a nenesú politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ich úlohou je ochrana zákonov, ale Mečiarove amnestie neporušili Ústavu. Podľa Šimka sú amnestie v rozpore nie s právom ale so spravodlivosťou.[68] Rozhodnutie nechať krok schváliť Ústavným súdom kritizoval tiež Richard Sulík, ktorý argumentoval, že ústava nemôže byť protiústavná a Ústavný súd nemá právomoc o ústave rozhodovať.[69]

Po uverejnení možných konfliktov záujmu u sudcov, ktorí boli Mečiarovi nominanti sa jeho predsedníčka Ivetta Macejková vyjadrila, že sudcovia Ústavného súdu rozhodujú nezávisle a nestranne a tiež, že „je poburujúce, že politici aj médiá zneužili zrušenie amnestií, takú vážnu a citlivú tému, v prospech vlastných politických záujmov, pričom si dovoľujú ‚vťahovať‘ do politického boja aj Ústavný súd.“[70]

V utorok 28. marca 2017 sa o amnestiách rokovalo v parlamente v prvom čítaní. Návrh vládnej koalície prezentovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá obhajovala zrýchlené legislatívne konanie voči ktorému namietala opozícia. Prekladateľ opozičného návrhu Ján Budaj (OĽaNO) nazval skrátený proces a navrhované prenesenie kompetencií na Ústavný súd „ponížením pre Národnú radu a rizikom pre ústavu“.[71] Koaličná rada sa o amnestiách má stretnúť v stredu ráno, predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) zvolal stretnutie s opozíciou na stredu poobede 29. marca 2017. Druhé čítanie a konečné hlasovanie bolo plánované na štvrtok 30. marca. Podľa podpredsedu parlamentu Martina Glváča má koalícia problém s návrhom opozície, aby Ústavný súd konal až po podnete od poslancov a so zrušením amnestií voči ostatným aktérom kauzy Technopol okrem Michala Kováča mladšieho.[71] Medzi ďalšie podmienky opozície patrí: znenie zákona tak, aby konštatovalo, že únos nie je premlčaný; možnosť opozície vymenovať právnika, ktorý by Národnú radu zastupoval pred Ústavným súdom a tiež, aby účastníkmi konania pred Ústavným súdom boli aj prezident a vláda.[72] 30. marca 2017 poslanci schválili koaličný návrh na zmenu ústavy a Národná rada tak získala právo amnestie zrušiť.[73] Návrh získal 124 poslaneckých hlasov, ústavná novela šla na podpis prezidentovi, ktorý mal na vyjadrenie 15 dní.[3] Prezident 3. apríla novelu podpísal[9] a 4. apríla bola vyhlásená v Zbierke zákonov a nadobudla účinnosť.[6]

31. mája 2017 vydal Ústavný súd SR nález, v ktorom konštatoval súlad uznesenia NR SR o zrušení amnestií s Ústavou SR.[10]

Svoje rozhodnutie vyhlásil 6 dní pred skončením 60 dňovej lehoty (5. júna 2017), ktorú určili poslanci. Za zrušenie amnestií bolo osem z desiatich sudcov. Proti zrušeniu boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík[76]. Sudcovia Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros mali iný názor k časti odôvodnenia, ale hlasovali za.[11][77][78][79] Na zrušenie amnestií by postačovalo sedem hlasov.

V komuniké k rozhodnutiu Ústavný súd napísal: „Amnestovaním skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny predseda vlády Vladimír Mečiar porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti.“ "Je očividné, že predseda vlády sa požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu, resp. milosť, v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu."[10] Na základe tohto nálezu začala po 22 rokoch prokuratúra skúmať, či sa V. Mečiar nedopustil trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa.[80]

Amnestia udelená Michalom Kováčom svojmu synovi je zrušená tiež, nie je však jasné ako sa v prípade bude pokračovať keďže Michala Kováča ml. očistili nemecké súdy.[11]

Aktuálny stav: udelenie amnestií v súčasnosti opäť vyšetrujú

V druhej polovici júla 2017 začala polícia vyšetrovať aj Vladimíra Mečiara. Hrozilo mu stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa výroku ústavného súdu "sa neriadil požiadavkou zdržanlivosti pri udelení amnestie". "Naopak, je očividné, že ju zneužil." 10. augusta 2017 bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková informovala, že polícia nebude Mečiara stíhať za amnestie, pretože vec je premlčaná.[82] Podľa Trestného zákona, platného v tom čase, bola premlčacia doba desať rokov.[82]

15. augusta 2017 poslanec Ondrej Dostál listom požiadal generálneho prokurátora, aby Generálna prokuratúra SR preverila rozhodnutia polície o tom, že bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara nebudú stíhať.[83] "Názor, že uvedené konanie, aj keby bolo trestným činom, je už premlčané, je podľa môjho názoru nesprávny. Priamo v ústavnom zákone č. 71/2017 Z. z., ktorý umožnil zrušenie Mečiarových amnestií, sa totiž konštatuje, že ich zrušením sa nielen rušia všetky zákonné prekážky pre stíhanie amnestovaných činov, ale zároveň sa priamo stanovuje, že doba trvania týchto zákonných prekážok vyvolaných amnestiami sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na amnestované skutky,“ uviedol Dostál.[83] Podľa neho len orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu posúdiť, či Mečiarovo konanie spojené s udeľovaním amnestií malo charakter trestného činu.[83] 26. októbra 2017 Dostálovi námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky oznámil, že Generálna prokuratúra zrušila rozhodnutie polície: "Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru Generálna prokuratúra vyhodnotila uznesenie vyšetrovateľa ako predčasné a vydala záväzný pokyn Krajskej prokuratúre na zrušenie tohto uznesenia a na ďalší postup v trestnom konaní," uvádza list.[14] Napriek tomu bolo trestné stíhanie v lete 2019 zastavené. V januári 2020 sa verejnosť dozvedela, že vyšetrovateľ začal opäť trestne stíhať V. M., o čom rozhodla Generálna prokuratúra ešte minulý rok.[84]

„V trestnej veci JUDr. V. M. (udelenie amnestií) Generálna prokuratúra SR sa po preskúmaní vyšetrovacieho spisu nestotožnila s uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave z 24. 7.  2019, ktorým zastavil trestné stíhanie. Pokynom Generálnej prokuratúry SR z 25.11.2019 bola Krajská prokuratúra v Bratislave upravená zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania. Uvedený pokyn Generálnej prokuratúry SR bol splnený a dňa 12.12.2019 vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vydal uznesenie o začatí trestného stíhania za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie tohto trestného činu,“ povedal hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.[84]

Aktuálny stav: konanie prerušené, čaká sa na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu

27. novembra 2000 odovzdal Okresnému súdu (OS) Bratislava III prokurátor Michal Serbin obžalobu[85] na Ivana Lexu a ďalších dvanástich aktérov kauzy zavlečenia.

Príprava procesu s trinástimi obžalovanými však od zrušenia amnestie (5. apríla 2017) trvá dosť dlho.

OS Bratislava III v júli 2017 rozhodol, že prípad zavlečenia a prípad nelegálneho zničenia auta SIS sa bude prejednávať ako jeden prípad.[86] V druhom prípade ide o likvidáciu služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D v decembri 1995, ktorú podľa Oskara Fegyveresa použila SIS na sledovanie domu Kováča mladšieho vo Svätom Juri. Prípad bude prejednávať senát pod vedením predsedu Karola Poslucha.[86]

V decembri 2017 OS Bratislava III oznámil, že sudca Posluch naštudoval spis, ktorý má asi 20-tisíc strán (trvalo to asi pol roka). Dvaja prísediaci sudcovia v tomto prípade budú "sudcovia z ľudu“, teda dobrovoľníci, ktorí sa prihlásili. Podmienkou je, že ich schváli miestne zastupiteľstvo v obvode daného súdu. Keďže prípad sa týka tajnej služby a je teda v utajovanom režime, prísediacich sudcov z čakacej listiny najskôr preveruje Národný bezpečnostný úrad.[87]

Predpokladá sa, že proces s Lexom začne najskôr v roku 2020. „Po uskutočnení previerky NBÚ obidvaja prísediaci začali ihneď so študovaním predmetných dvoch spojených trestných vecí“. 20 000 strán je rozsah spisu, ktorý okrem zavlečenia obsahuje aj kauzu Gustáv Krajči – marenie referenda (pozri dole). Prísediaci chodia popri normálnom zamestnaní spis študovať na súd. „Priebežne sú kontrolovaní, to či boli študovať,  predsedom senátu. Nevedia sa teraz vyjadriť, vzhľadom aj na rozsiahlosť spisového materiálu, kedy presne tieto dve veci doštudujú.“ povedal v júni 2019 hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.[88]

Po dvoch rokoch od zrušenia amnestií „trojčlenný senát OS BA III rozhodol 21. júna 2019 .. tak, že ... pre trestný čin zavlečenia do cudziny spolupáchateľstvom podľa ustanovenia paragrafu 9 odseku 2 k paragrafu 233 odseku 1. odseku 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku trestné konanie prerušuje a predloží Súdnemu dvoru Európskej únie (v Luxemburgu) na rozhodnutie prejudiciálne otázky“ povedal Adamčiak.[89][90] . Akú prejudiciálne otázku alebo otázky Lexovho obhajcu Mareka Paru súd schválil nie je zatiaľ verejne známe[17] ale predpokladá sa, že Súdny dvor by sa mal zaoberať otázkou, či bolo možné zrušiť amnestie, ak boli podľa vtedajšej legislatívy nezrušiteľné.[91]

Aktuálny stav: Krajčiho obhajoba podala podnet, aby prípad preveril Súdny dvor Európskej únie. Súd OS Bratislava I odročil pojednávanie. V lete 2020 bol prípad pridelený novej sudkyni.

Okresný súd (OS) Bratislava I v roku 2000 zastavil trestné stíhanie už vtedy obžalovaného minister vnútra Gustáv Krajči z trestného činu marenia referenda v roku 1997[12] (prípad tzv. „zmarené referendum") s odvolaním sa na platnosť amnestií.

Po zrušení amnestií bude táto vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov pridelená novému zákonnému sudcovi a trestný sudca, ktorý vo veci rozhodoval v minulosti, už nie je na OS Bratislava I, informoval hovorca Adamčiak v júli 2017.[13]

2. marca 2018 OS Bratislava I odročil hlavné pojednávanie v tomto prípade, pretože 27. februára 2018 Krajčiho obhajca doručil súdu obsiahlu písomnosť (23-stranový podnet), s ktorou sa sudca ešte nestihol oboznámiť. Podnet obsahuje aj žiadosť, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie na vydanie predbežného rozhodnutia. Keď súd dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný, vytýči nový termín pojednávania, ak dospeje k záveru, že je dôvodný, tak vytýči termín neverejného zasadnutia, na ktorom pojednávanie preruší, vysvetlil sudca.[92] Súd žiadosti obhajoby vyhovel, konanie prerušil a do Luxemburgu poslal dve otázky, ktorými chce zistiť, ako môže postupovať. V prvej otázke sa pýta, či možno po zrušení Mečiarových amnestií súdiť ľudí, ktorí boli pôvodne oslobodení. Druhá sa týka spôsobu, ako boli zrušené samotné amnestie.[93]

Cez leto 2020 bol prípad pridelený novej sudkyni Marte Hirešovej, keďže dovtedajší sudca OS Bratislava I Roland Kemény je dlhodobo práceneschopný. Vo februári 2020 sa KS v Bratislave sa nestotožnil so sťažnosťou Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave proti uzneseniu OS Bratislava I o prerušení konania, ktoré bolo právoplatne vydané až v decembri 2018. Prerušené konanie bude podľa odvolacieho súdu síce predložené Súdnemu dvoru EÚ, ale KS výrok prvostupňového súdu v jednom bode upravil vlastným výrokom.[94]