Veronika Remišová

Remišová bola v rokoch 2014 – 2018[7] poslankyňou miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto. Kandidovala za KDH, MOST – HÍD, NOVA, SaS, OĽANO a KDS. Získala 507 hlasov.[9]

V roku 2014 bola nominovaná na kandidátku strany OĽANO pre voľby do Európskeho parlamentu. Kandidovala na 7. mieste kandidátky. So ziskom 9 106 prednostných hlasov sa umiestnila na 2. mieste v rámci strany. Do Europarlamentu nebola zvolená.[10]

Vo voľbách v roku 2016 bola určená za líderku kandidátky OĽANO.[11] Vo voľbách získala 71 618 preferenčných hlasov a získala tak tretie miesto (po Igorovi Matovičovi a Danielovi Lipšicovi).[12] V národnej rade zastávala pozíciu podpredsedníčky Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, náhradníčky Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a vedúcej Stálej delegácie NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.[2]

Veronika Remišová patrila k najaktívnejším poslancom v Národnej rade v 7. volebnom období. Podala 137 návrhov zákonov, 39 pozmeňujúcich návrhov, 24 interpelácii členom vlády a 369 vystúpení v parlamente.^{[chýba zdroj]}

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na druhom mieste kandidátky Za ľudí, získala 81 395 hlasov a udržala si druhé miesto v strane.[13] 9. marca 2020 predseda strany Za ľudí, Andrej Kiska oznámil, že má problémy so srdcom a rokovania s koaličnými partnermi nechal Veronike Remišovej a ďalším podpredsedom strany. Kiska sa rozhovorov naposledy zúčastnil 5. marca.[14]

Veronika Remišová bola považovaná za favoritku na predsedníčku strany na sneme, ktorý sa konal v sobotu 8. augusta 2020. Jej súperom bol Miroslav Kollár. Remišovú podporil odchádzajúci Andrej Kiska, 50 okresných snemov a viacero osobností strany. Remišová je vnímaná viac ako Kiskova pokračovateľka. Kiska budoval ZA ĽUDÍ ako „nevyhranenú a široko rozkročenú stredovú stranu“.[15] Na rozdiel od Remišovej je Kollár viac otvorený spájaniu s inými stranami a chcel by stranu presnejšie názorovo určiť. Podľa Denníka N bola favoritkou Remišová.[15]

Na sneme získala 76 hlasov, Kollár 33. Po zvolení Remišová uviedla: „Chcem, aby vízia, ktorú Andrej [Kiska] nastavil, žila ďalej, aby sme boli modernou, európskou stredovou stranou. Takáto stredová alternatíva na politickej scéne nie je, my sme jediná takáto alternatíva“[16]

Veronika Remišová počas svojho pôsobenia v parlamente odhalila a upozornila na mnohé kauzy, pri ktorých sa ušetrili stovky miliónov eur:

• Eurofondový škandál: pri historicky najväčšom eurofondovom škandále v školstve v roku 2017 zabránila rozkradnutiu 600 miliónov eur, ktoré mali ísť aj rôznym pokútnym a schránkovým firmám.[17] Zistenia v tejto kauze potvrdil Najvyšší kontrolný úrad a vyšetruje ich polícia.[18]
• Pochybné dotácie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej na rôzne súkromné penzióny a altánky, alebo na rybník pri dome podnikateľa Alexeja Beljajeva.[19]
• Kauza Maják nádeje, v ktorej chcel budovu neziskovej organizácie, ktorá pomáhala ženám a deťom v núdzi, rôznymi pochybnými operáciami získať Marian Kočner s Pavlom Ruskom. Nekalé machinácie sa podarilo zastaviť a budovu zachrániť.[20]
• Kauza Babindol, kde personálne a majetkovo prepojené firmy dostali desiatky miliónov eur na pochybné projekty. Podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ÚVO zistil až 34 porušení zákona.[21] Niektoré firmy nakoniec od zmluvy o poskytnutí dotácie odstúpili, čím sa ušetrili verejné peniaze.[22]
• Upozornila na predražené právne služby za desiatky miliónov eur na ministerstve dopravy, kde bola podielová odmena dokonca vyššia ako v kauze Bžán, až 20 % z hodnoty sporu. Zistenia opäť potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad. V samotnej kauze Bžán sa nám podarilo na základe mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú iniciovala, odmenu 77 miliónov eur výrazne znížiť.[23]
• Upozornila na predražené rekvalifikačné školenia za takmer 23 miliónov eur na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny
• Pochybné tendre SBS Bonul, kde podávala aj podnety na Úrad pre verejné obstarávanie
• Upozornila na hrubú manipuláciu s hodnotiacimi hárkami v prípade štátnych dotácii na vedu a výskum ministerky školstva Martiny Lubyovej, kde podala podnet na generálnu prokuratúru.[24]
• Podala desiatky podnetov na Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Európsky úrad boja proti podvodom, či na políciu. Niektoré prípady boli vďaka tejto aktivite zastavené, iné sa kontrolujú alebo koná elitná jednotka polície NAKA. Zistenia v jej kauzách ako napríklad kauza kompa alebo eurofondový škandál potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad.