Peter Sagan

V nasledujúcom roku sa už stal suverénnym juniorským majstrom Slovenska na ceste s náskokom viac ako sedem minút pred druhým v poradí Martinom Mahďarom a vo svojej úvodnej sezóne v svetovom pohári v cestnej cyklistike juniorov skončil na piatom mieste. Na majstrovstvách Európy juniorov na ceste sa umiestnil na ôsmom mieste a na majstrovstvách sveta v Mexiku na štvrtom mieste. Najväčšie úspechy však v tomto období dosiahol v horskej cyklistike a cyklokrose. V januári 2007 získal titul juniorského majstra Slovenska v cyklokrose a na majstrovstvách sveta v cyklokrose v belgickom Hooglede-Gits obsadil v pretekoch juniorov 10. priečku.[7]

Na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike, ktoré sa v septembri uskutočnili v škótskom stredisku Fort William, Peter Sagan štartoval v juniorskej kategórii cross country kvôli nevyjazdeným bodom za uplynulú sezónu až z deviateho radu na 90. pozícii. Postupne sa však prepracovával stále viac a viac dopredu a nakoniec skončil na ôsmom mieste.[8]

Medailové pozície však získal na európskych juniorských šampionátoch. Najskôr získal v júli bronzovú medailu na majstrovstvách Európy horských bicyklov v Turecku a v decembri si to zopakoval na majstrovstvách Európy v cyklokrose vo Švajčiarsku. Za výborné výsledky vo svojej úvodnej sezóne v juniorskej kategórii bol vyhlásený v ankete zorganizovanej Slovenským zväzom cyklistiky za cyklistický talent roka. Pri preberaní tejto ceny vyhlásil: „Po bronzových medailách zamierim vyššie...“[9]

Jeden z trénerov Petra Sagana Peter Zánický odôvodnil jeho úspechy v prvej sezóne v juniorskej kategórii tým, že okrem obrovského talentu tvrdo na sebe pracuje a hlavne si nepripúšťa žiaden psychický tlak. Ako príklad toho, že Peter sa nesťažuje na nepriaznivé podmienky, uviedol prvé kolo Slovenského pohára v horskej cyklistike, keď ešte nemal pripravený sponzorský bicykel. Peter si požičal starší bicykel od sestry a súťaž vyhral.[10]

Petrovo predsavzatie, že po bronze zamieri vyššie, sa naplnilo už o tri týždne po vyhlásení ankety. Na juniorských majstrovstvách sveta v cyklokrose v talianskom Trevise získal v deň svojich osemnástych narodenín striebornú medailu, napriek tomu, že sa v úvode pretekov zaplietol do hromadného pádu.[11] V apríli sa mediálnym a marketingovým manažérom Petra stal športový novinár Jozef Korbel. Najcennejší kov vybojoval Peter Sagan už v máji na majstrovstvách Európy v horskej cyklistike v disciplíne cross country v nemeckom stredisku St. Wendel.[12] V júni sa stal dokonca v talianskom Val di Sole juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike v tej istej disciplíne, čím dosiahol najlepší slovenský výsledok na svetovom šampionáte v horskej cyklistike v histórii.[13]

Peter Sagan však nezanevrel ani na cestu. V máji sa umiestnil na druhom mieste v celkovej klasifikácii medzi juniormi za víťazom Michalom Kwiatkowskim z Poľska na Pretekoch mieru v Česku. Na týchto klasických česko-slovenských pretekoch zvíťazil v 3. etape a bol v dvoch etapách druhý a raz tretí. Súťažil prvýkrát aj v slávnej klasike Paris – Roubaix, kde sa tiež umiestnil na pódiovom druhom mieste. Zvíťazil aj v 4. etape pretekov Giro della Lunigiana v Taliansku. Svoje účinkovanie v juniorskej kategórii na ceste zavŕšil víťazstvom na trojetapových pretekoch Kroz Istru v Chorvátsku, ktoré boli poslednou časťou Svetového pohára Medzinárodnej cyklistickej únie. Spomedzi juniorov z 20 krajín dokázal poraziť aj úradujúceho juniorského majstra sveta Francúza Le Bona.[14]

Presvedčivé výsledky Petra Sagana v sezóne 2008 spôsobili, že nielen obhájil svoje minuloročné prvenstvo v ankete Slovenského zväzu cyklistiky Talent roka, ale dokonca ako junior v konkurencii dospelých získal aj titul Cyklista roka tesne pred Petrom Velitsom.[15] Úspešné pôsobenie Petra Sagana medzi juniormi sa neobišlo ani bez záujmu profesionálnych tímov. Peter podpísal v novembri 2008 amatérsku zmluvu so špičkovým talianskym UCI Pro tímom Liquigas. Keďže Liquigas mal v cestnom amatérskom tíme do 23 rokov naplnený limitovaný počet dvoch cudzincov, bolo rozhodnuté, že v sezóne 2009 bude štartovať Peter Sagan na cestných pretekoch za slovenský tím Duklu Trenčín. Trénovať a žiť však bude v Liquigase, v stredisku San Polo di Piave. Preteky v horskej cyklistike bude jazdiť za tím Liquigasu Cannondale. Predstava Liquigasu bola, že od sezóny 2010 bude Sagan kompletne zastrešený v Liquigase s tým, že jedno amatérske miesto sa uvoľní možno ešte v auguste 2009.[16]

Peter Sagan na čele úniku v Adelaide, úplne vľavo Lance Armstrong

Do profesionálneho pelotónu vstúpil ešte stále 19-ročný Peter Sagan v januári 2010 na úvodnom podujatí seriálu UCI ProTour najvyššej kategórie WT, pretekoch Tour Down Under v Austrálii. Ešte tesne predtým sa zviditeľnil na kritériu Cancer Council Helpline Classic v Adelaide, ktoré bolo generálkou na Tour Down Under. Skončil v ňom na 27. mieste, ale takmer dve tretiny pretekov jazdil vo vedúcej päťčlennej skupine spolu s dvoma bývalými víťazmi Tour de France Lance Armstrongom a Óscarom Pereirom Siom.[31] V 6-etapových pretekoch Tour Down Under sa nováčik v profesionálnom pelotóne napriek vážnemu pádu v 2. etape umiestnil celkovo na 29. mieste. V hodnotení mladých jazdcov skončil šiesty a z tímu Liquigas bol najlepší.[32] Najvýraznejší výsledok dosiahol v 3. etape, keď skončil po finiši pelotónu štvrtý a v 5. kopcovitej etape, keď bol v závere pretekov takmer dvadsať kilometrov v štvorčlennom úniku takých hviezd, akými sú víťaz Vuelty Alejandro Valverde, majster sveta z roku 2009 Cadel Evans a Španiel Luis León Sánchez a nakoniec skončil piaty.[33] Prvé preteky v profesionálnom pelotóne priniesli Petrovi Saganovi aj prvú prezývku medzi profesionálmi. Tri kilometre pred cieľom 2. etapy nepríjemne spadol a do cieľa prišiel iba s veľkým sebazaprením. Rany mu museli zošívať osemnástimi stehmi, ale Peter Sagan na druhý deň pokračoval v pretekoch, dokonca skočil štvrtý. To mu vyslúžilo prezývku Rambo.[34]

Tour de Romandie: Peter Sagan prvýkrát v profesionálnom pelotóne v žltom tričku

Kým na úvodných pretekoch medzi profesionálmi si súperi Petra Sagana všimli, už na druhých ho museli začať rešpektovať. Na 6-etapových pretekoch najvyššej kategórie WT v marci vo Francúzsku Paris – Nice dosiahol svoje prvé etapové víťazstvo medzi profesionálmi. Najskôr mu víťazstvo prekĺzlo pomedzi prsty, keď prehral v cieli 2. etapy o pár centimetrov s Francúzom Williamom Bonnetom.[35] Vynahradil si to už v nasledujúcej etape, keď sa dokázal udržať v záverečnom stúpaní 3 kilometre pred cieľom na špici a vo finišujúcej skupinke porazil také profesionálne hviezdy ako Joaquim Rodríguez, Nicolas Roche, Jens Voigt, Tony Martin a Alberto Contador.[36] Víťazstvo si zopakoval aj v 5. etape, keď unikol pelotónu v stúpaní 2 kilometre pred cieľom a s vypätím posledných síl dokázal udržať náskok až do cieľa.[37] Preteky Paris – Nice upriamili pozornosť cyklistického sveta na Petra Sagana, iba tri mesiace po jeho vstupe do profesionálneho pelotónu. Vyhral tu dve etapy, raz skončil druhý a raz tretí. V celkovom poradí sa umiestnil na 17. mieste, v kategórii mladých jazdcov na štvrtom a zvíťazil v bodovacej súťaži, ktorá sa v nasledujúcich rokoch stala jeho doménou. Odborníci ho začali považovať za jeden z najväčších talentov súčasného pelotónu a pripomínali, že od čias Nemca Jana Ullricha, ktorý v roku 1997 zvíťazil na Tour de France ako 23-ročný a je Saganovým vzorom z detských rokov, nemal žiadny mladík takýto vstup do profesionálneho pelotónu.[38]

O mesiac Petrove úspechy pokračovali. Na pretekoch Tour de Romandie vo Švajčiarsku si pripísal ďalšie etapové víťazstvo. Najskôr skončil v prológu tesne druhý o necelú sekundu za Talianom Marcom Pinottim. Hneď nasledujúcu prvú etapu však bol najlepší v špurte pelotónu pred Francescom Gavazzim a Nicolasom Rocheom. Vo finiši chýbal Mark Cavendish, ktorý nestačil držať krok s pelotónom v kopcoch. Do 2. etapy si Peter obliekol prvýkrát v profesionálnom pelotóne žlté tričko vedúceho pretekára, ktoré si udržal ešte jednu etapu.[39] Až po tretej etape, ktorou bola časovka na 23 km, ho zo žltého trička vyzliekol Austrálčan Michael Rogers. Peter Sagan získal pódiové umiestnenie ešte v nasledujúcej etape, keď skončil druhý. V celkovej klasifikácii skončil na 12. mieste (po diskvalifikácii pôvodného víťaza Alejandra Valverde) a v kategórii jazdcov do 25 rokov na treťom mieste.[40]

V máji sa Peter Sagan spolu s tímom sťahoval do Spojených štátov. Čakala ho premiéra na najprestížnejších pretekoch na severoamerickom kontinente Tour of California. Na štartovej čiare sa stretol opäť s Lance Armstrongom, ale aj s ďalšími hviezdami, akými boli napríklad majstri sveta Lars Boom, Tom Boonen, Fabian Cancellara, Michael Rogers, alebo olympijský víťaz Brett Lancaster. Pred odchodom prezradil, že vedeniu tímu záleží na tom, aby v zámorí zanechali dobrý dojem, vzhľadom na ich amerického sponzora Cannondale.[41] Peter Sagan si ich želanie asi vzal k srdcu. V 1. etape skončil po finiši celého pelotónu na 12. mieste. Ale už v náročnej kopcovitej 2.etape skončil na druhom mieste, keď vo finiši nestačil iba na olympijského víťaza Bretta Lancastera. Víťaz prvej etapy Mark Cavendish v kopcoch stratil a prišiel do cieľa so stratou 17 minút.[42] Do 3. etapy už Peter Sagan štartoval v bielom tričku najlepšieho jazdca do 24 rokov a udržal si ho až do konca pretekov. V etape sa umiestnil na 4. mieste, keď doviedol do cieľa pelotón za trojicou uprchlíkov. Jeho hlavný úder však prišiel v 5. etape, kde v záverečnom finiši doslova deklasoval držiteľa žltého trička Davida Zabriskie a majstra sveta Michaela Rogersa.[43] Víťazstvom v etape sa dostal do čela bodovacej súťaže a zelené tričko si udržal až do cieľa pretekov. Svoje víťazstvo zopakoval v nasledujúcej „kráľovskej“ horskej 6. etape, vyhlasovanej za najťažšiu etapu v krátkej histórii Tour of California. Peter Sagan vo finiši vedúcej skupinky opäť porazil Michaela Rogersa a jeho krajana Rory Sutherlanda. 17 cyklistov, vrátane majstra sveta Toma Boonena, z pretekov počas etapy odstúpilo a 11, vrátane Marka Cavendisha, nebolo klasifikovaných kvôli prekročeniu časového limitu.[44] Prvé vystúpenie Petra Sagana na severoamerickom kontinente nakoniec skončilo triumfálne. Vyhral dve etapy, raz skončil druhý a raz štvrtý. V celkovej klasifikácii sa umiestnil na 8. mieste a zvíťazil v kategórii jazdcov do 24 rokov a v bodovacej súťaži.[45]

Ešte väčšie úspechy dosiahol v roku 2011, keď okrem 11 etapových víťazstiev na rôznych pretekoch sa stal aj celkovým víťazom dvoch etapových pretekov – Okolo Sardínie a Okolo Poľska. Na svojej premiérovej Grand Tour, na Vuelte 2011 vyhral tri etapy.

V sezóne 2012 pokračuje v tíme Liquigas-Cannondale a pri svojej premiére na Tour de France[46] získal tri prvenstvá a zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov.

Cyklistickú sezónu v roku 2013 Peter Sagan začal januárovými pretekmi v Argentíne na Tour de San Luis, kde obsadil 87. miesto v celkovej klasifikácii. Na Tour of Omán zaznamenal prvé etapové víťazstvá sezóny, keď zvíťazil v druhej aj tretej etape. Následne zvíťazil aj na talianskych pretekoch G.P. Camaiore a na Strade Bianche prišiel do cieľa ako druhý. Ďalšie 2 etapové víťazstvá si pripísal na pretekoch Tirreno – Adriatico, kde celkovo napokon obsadil 33. miesto. V bodovacej súťaži o zelené tričko skončil druhý. Druhé miesto obsadil aj na trase Milano – Sanremo. V Belgicku sa Peter Sagan zúčastnil pretekov E3 Harelbeke (2. miesto), Gent – Wevelgem (1. miesto), Driedaagse De Panne-Koksijde, Ronde van Vlaanderen (2. miesto), Brabantse Pijl (1. miesto), Amstel Gold Race (36. miesto) a Fleche Wallonne (12. miesto). Na prestížnych pretekoch Tour of California Peter Sagan získal 2 etapové prvenstvá, ku ktorým pripísal 1 tretie miesto a celkové víťazstvo v bodovacej súťaži o zelené tričko. Zelené tričko získal aj na Tour de Suisse vo Švajčiarsku. Peter Sagan zvíťazil aj na domácich majstrovstvách Slovenska a Česka.

Zelené tričko opäť získal aj na pretekoch USA Pro Challenge a Tour of Alberta. V Kanade sa zúčastnil ešte GP de Québec (10. miesto) a GP de Montréal, v ktorých finišoval ako prvý. Na majstrovstvách sveta v Taliansku napokon obsadil 6. miesto.

Aj sezónu 2014 Peter Sagan odštartoval na argentínskych pretekoch Tour de San Luis, kde obsadil 76. pozíciu. V súťaži o zelené tričko na Dubai Tour skončil druhý,

pričom v celkovej klasifikácii obsadil 73. miesto. Na Tour of Oman sa Peter Sagan dočkal prvého etapového víťazstva v sezóne. V celkovom poradí skončil na 49. mieste. Druhé miesto obsadil na talianskych pretekoch Strade Bianche. V taliansku sa zúčastnil ešte na Milano-Sanremo (10. miesto) a Tirreno-Adriatico, kde prvýkrát v sezóne vyhral bodovaciu súťaž o zelený dres. V Belgicku si pripísal prvenstvo na E3 Harelbeke a tretie miesto na Gent – Wevelgem. Okrem toho sa zúčastnil pretekov VDK-Driedaagse De Panne-Koksijde (víťaz prvej etapy), Tour des Flandres (16. miesto) a Scheldeprijs (70. miesto). Na prestížnych pretekoch Paris – Roubaix obsadil 6. priečku. Na Amgen Tour of California opäť vyhral súťaž o zelené tričko a celkovo skončil na 55. mieste. Zelené tričko získal aj na Tour de Suisse (68. miesto v celkovej klasifikácii).

V lete 2014 sa objavili informácie o Saganovom prestupe z tímu Cannondale. 5. augusta 2014 neoficiálne informácie tvrdili, že Sagan prestúpi do tímu Tinkoff-Saxo, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Záujem o Sagana mali mať aj tímy Astana a tím pretekára F1 Fernanda Alonsa. Spolu s Petrom sa do tímu sťahoval aj brat Juraj a masér Maroš Hlad. V novom tíme by Sagan mal podľa SME byť „lídrom na jarné klasiky a šprintérske dojazdy etáp“[47], čo sa nakoniec nepotvrdilo.

Peter sa stal v roku 2015 súčasťou ruského tímu Tinkoff-Saxo pod vedením Olega Tinkova. Nastúpil v prvej časti sezóny na ôsmich pretekoch: Tour of Qatar, Tour of Oman, Tirreno-Adriatico, Milano – San Remo, E3 Harelbeke, Gent – Wevelgem,Tour des Flandres, Grand Prix de l'Escau, Paris – Roubaix, Amgen Tour of California, Tour de Suisse. Na začiatku roka sa snažil získať prvé víťazstvo v novom drese, ale nedarilo sa mu. Aj keď bol väčšinou pri koncovkách etáp, viackrát skončil druhý. Svoje prvé víťazstvo v roku 2015 získal až v 6. etape na Tirrenu-Adriaticu. Bola to upršaná zvlnená etapa, ktorá merala 210 km. Pri každej účasti na Tirreno – Adriatico získal aspoň jedno etapové víťazstvo. V klasike Milano San Remo sa tiež účastnil na konci klasiky špurtu ale bolo to nakoniec 4. miesto. Víťazom sa stal John Degenkolb. Na klasike Okolo Flámska skončil tiež štvrtý, víťazom bol Nór Alexander Kristoff. Na ďalšej klasike Paris – Roubaix sa mu ku koncu pokazil bicykel a pritom stratil mnoho času a nakoniec skončil 23.. Víťazom sa opäť stal John Degenkolb. Kritici začali kritizovať Petra Sagana za výkony na jarných klasikách, ale potom prišla Tour of California. V prvých dvoch etapách bol dvakrát druhý a stále prehral v koncovke etapy za Markom Cavendishom. V 3. etape vyšiel únik lotyšskému pretekárovi Tomovi Skujinšovi a Sagan bol znova druhý. Ale v 4. etape získal v rovinatej etape svoj prvý etapový triumf na týchto pretekoch a celkovo druhý v roku 2015. V 5. etape vyhral opäť Mark Cavendish a Peťo tu bol tretí. V nasledujúcej etape v individuálnej časovke nechal za sebou všetkých a získal s prehľadom etapové víťazstvo. Tiež získal vedúci žltý dres pre pretekára s najlepším časom. V siedmej horskej etape nedávali Petrovi odborníci veľkú šancu, ale on im ukázal, že chce bojovať o celkový triumf na týchto pretekoch. Aj keď stratil žltý dres ale v ďalšej etape vďaka časovému bonusu získal žltý dres od Juliana Allaphilippa a vyhral preteky Tour of California. Ďalšie dva etapové víťazstvá získal na pretekoch Tour de Suisse. Peter v tomto roku získal svoj prvý titul majstra Slovenska v časovke jednotlivcov medzi pretekármi Elite a obhájil titul majstra Slovenska v hromadných pretekoch. Majstrovstvá Slovenska a Česka sa konali v jeho rodnom meste, v Žiline. Vyhrať časovku aj preteky s hromadným štartom sa naposledy podarilo Matejovi Jurčovi v roku 2008. V júli Peter už štvrtý raz po sebe získal zelený dres na Tour de France. O zelený dres na Tour de France bojoval hlavne s Andrém Greipelom. Aj keď nezískal žiaden etapový triumf, ale ukázal bojovné srdce a zúčastnil sa viacerých únikov. Peťo má už v 25. rokoch 4 zelené dresy pričom Erik Zabel, ktorý má 6 zelených dresov svoj prvý získal až 26. rokoch. Peťo má v športovej kariére veľa cieľov, ale napríklad je to aj prekonanie rekordu Erika Zabela alebo by chcel vyhrať aspoň raz nejakú veľkú monumentálnu klasiku.

Veľkého víťazstva sa dočkal na MS 27. septembra 2015 v Richmonde, USA, kde sa stal majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom po sólovom úniku 2,6 km pred cieľom. Celé preteky bol nenápadný, ale nakoniec bol v správnej chvíli na správnom mieste. Saganov majstrovský titul je historickým úspechom pre slovenskú cyklistiku. Sezónu zakončil dvoma druhými miestami na Abu Dhabi Tour, kde si naposledy vo svojom živote obliekol biely dres.

V roku 2016 nastupuje Peťo už s dúhovým dresom v tíme Tinkoff. Pretože už má 26 rokov, tak už nemôže získať na žiadnych pretekoch biely dres. Svoje prvé preteky absolvoval v Argentíne na pretekoch Tour de San Luis kde skončil trikrát v top 5. Na začiatku jarných klasík obsadil na klasike Omloop Het Nieuwsblad 2. miesto za Gregom van Avermaetom a v klasike Kuurne-Bruxelles-Kuurne 7. miesto, kde vyhral belgický pretekár Treku-Segafredo Jesper Stuyven. Bol so svojim výkonom spokojný aj napriek nie celkom dobrej kondícii. Na klasike Strade Bianche sa v poslednom stúpaní nedržal favoritov a skončil 4. Víťazom sa stal Fabian Cancellara. Na pretekoch Tirreno-Adriatico skončil viackrát na pódiovom umiestnení, ale žiadnu etapu nevyhral. Po záverečnej časovke skončil na druhom mieste celkovo o 1 sekundu za Gregom van Avermaetom. Na Milano San Remo skončil 12. a víťazom bol Francúz Arnaud Demare. Na pretekoch E3 Harelbeke po tridsať kilometrovom úniku s Michalom Kwiatkovskim skončil nakoniec na druhom mieste. Na pretekoch Gent – Wevelgem sa v záverečnom špurte štvorčlenného úniku presadil a podarilo sa mu prvýkrát vyhrať preteky v dúhovom tričku majstra sveta. 27. 3. 2016 sa Peter Sagan dostal na vedúcu pozíciu priebežného svetového cyklistického rebríčka so ziskom 1645 bodov pred Grega Van Avermaeta so ziskom 1323 bodov..

3. apríla 2016 sa Peter Sagan sa stal víťazom jubilejného 100. ročníka belgickej klasiky Okolo Flámska. Triumfoval na 255 km dlhej trati z Brúg do Oudenaarde po samostatnom úniku pred Švajčiarom Fabienom Cancellarom a pripísal si na konto najväčší úspech v profikolotoči. Bola to prvá monumentálna klasika, ktorá sa mu v jeho kariére podarila vyhrať. Zároveň si tak upevnil vedúce postavenie v oboch cyklistických rebríčkoch (svetovom aj Word Tour).

16. mája vyhral prvú 170 km dlhú etapu Tour of California, keď v záverečnom špurte zdolal Wipperta a Groenewegena. V 4. etape vyhral špurt pred Gregorm Van Avermaetom, čo bolo jeho celkové 15. etapové víťazstvo na týchto pretekoch.

Na tohtoročnej Tour de France sa Peter Sagan opäť ukázal ako kvalitný jazdec. Po 2 rokoch si na konto pridal opäť etapové víťazstvá. Vyhral tri náročné etapové preteky a v bodovacej súťaži získal zelený dres. Je to už piatykrát za sebou. Rozdiel bodov bol dokonca až dvojnásobný.[48]

Úradujúci majster sveta na ceste sa postavil na štart pretekov cross-country horských cyklistov v brazílskom Riu de Janeiro v záverečný deň Hier XXXI. olympiády, v nedeľu 21. augusta.[49] Štartoval z poslednej 50. pozície ale už v priebehu prvých kilometrov sa dostať až na tretiu priečku. Potom dostal dvakrát defekt a bol klasifikovaný až na 35. mieste.[50]

Na pretekoch Eneco Tour 2016 splnil svoj cieľ a zásluhou tretieho miesta v celkovej klasifikácii sa opäť dostal na čelo svetového rebríčka UCI WorldTour, ktorý vedie pred Kolumbijčanom Nairom Quintanom.

Na MS v katarskej Dohe 16. októbra 2016 obhájil titul majstra sveta.[51]

Koncom roka 2016 už po 4-krát vyhral Zlatý pedál a získal 2. miesto v ankete Športovec roka 2016.