Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019

Vo voľbách kandiduje 31 strán a koalícií. Vyžrebované poradie strán:[6]

1. SMER – sociálna demokracia
2. Kresťanská demokracia – Život a prosperita
3. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko
4. Korektúra – Andrej Hryc
5. Slovenská národná strana
6. SME RODINA – Boris Kollár
7. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
8. Starostovia a nezávislí kandidáti
9. Strana práce
10. Strana tolerancie a spolunažívania
11. Hlas ľudu
12. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség
13. Doprava
14. Kresťanskodemokratické hnutie
15. Strana zelených Slovenska
16. MOST – HÍD
17. PRIAMA DEMOKRACIA
18. Strana rómskej koalície – SRK
19. Slovenská konzervatívna strana
20. Slovenská národná jednota – strana vlastencov
21. Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
22. DOMA DOBRE
23. koalícia Komunistická strana Slovenska, VZDOR – strana práce
24. Európska demokratická strana
25. Sloboda a Solidarita
26. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
27. NAJ – Nezávislosť a Jednota
28. Kresťanská únia
29. koalícia Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia
30. Demokratická strana
31. Národná koalícia

Pre zoznam všetkých kandidujúcich strán s kompletnými kandidátnymi listinami, pozrite Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019.

Lídrov a členov kandidátok zatiaľ ohlásilo niekoľko strán:

• Demokratická strana (Michal Kravčík, Jela Tvrdoňová, Pavol Gašper, Martina Vaško Sabolová, Ján Greššo)
• DOMA DOBRE – Helena Mezenská, Zuzana Valocká, Štefan Adam
• KDH – Marián Čaučík, Andrej Klapica, Miriam Kuzárová, Miriam Lexmann, Ivan Štefanec (súčasný europoslanec medzi rokmi 2014 – 2019),[7] Ján Figeľ[8]
• Kresťanská únia – Anna Záborská (súčasná europoslankyňa medzi rokmi 2004 – 2019), Branislav Škripek (súčasný europoslanec medzi rokmi 2014 – 2019)[9]
• ĽSNS – Milan Uhrík, Martin Beluský, Milan Mazurek,[10] Miroslav Radačovský,[11] Miroslav Urban, Lukáš Kopáč, Ondrej Ďurica, Norbert Lichtner, Miloš Zverina[12]
• Koalícia PS a SPOLU-OD – za PS: Michal Šimečka, Zora Jaurová, Martin Hojsík[13], Ondrej Prostredník, Lucia Klieštincová a Dominik Hatiar; za SPOLU-OD: Vladimír Bilčík, Simona Petrík, Michal Wiezik, Jozef Mihál (strany si rozdelia miesta na kandidátke po 7, pričom PS obsadí 1., SPOLU 2. a 3. a následne PS všetky párne a SPOLU všetky nepárne miesta.[14]
• MOST – HÍD – József Nagy (politik)
• NAJ – Branislav Grimm a Ľubomír Moravčík[15]
• OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – Igor Matovič
• SaS – Eugen Jurzyca, Alojz Baránik, Lucia Ďuriš Nicholsonová[4]
• SME RODINA – Peter Pčolinský, Ľudovít Goga, Petra Krištúfková[4]
• SMER – sociálna demokracia – Monika Beňová
• SNS – Jaroslav Paška (europoslanec medzi rokmi 2009 – 2014), Karol Konárik ml., Ján Mikolaj[4]
• STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI – Martina Šimkovičová[16]

Na prelome apríla a mája 2019 sa konal aj výskum zameraný na volebný potenciál strán. Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Takže do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Preto súčet volebných potenciálov nie je sto percent, ale viac, nakoľko voliči môžu reálne zvažovať voľbu viacerých strán.[19] Podľa daného prieskumu by sa do parlamentu dostalo až 10 strán, avšak reálne percentuálne zisky budú s určitosťou nižšie, nakoľko súčet volebných potenciálov dosiahol len u zvolených strán takmer 120 %.

PS – ALDE

1. Michal Šimečka, 81 735 preferenčných hlasov
2. Martin Hojsík, 27 549 preferenčných hlasov

SPOLU – EPP

1. Michal Wiezik, 29 998 preferenčných hlasov
2. Vladimír Bilčík, 26 202 preferenčných hlasov

Smer – S&D

1. Monika Beňová, 89 472 preferenčných hlasov
2. Miroslav Číž, 51 362 preferenčných hlasov
3. Robert Hajšel, 13 773 preferenčných hlasov

ĽSNS – APF

1. Milan Uhrík, 42 779 preferenčných hlasov
2. Miroslav Radačovský, 42 276 preferenčných hlasov

KDH – EPP

1. Ivan Štefanec, 33 128 preferenčných hlasov
2. Miriam Lexmann, 27 833 preferenčných hlasov

SaS – AECR

1. Lucia Ďuriš Nicholsonová, 52 331 preferenčných hlasov
2. Eugen Jurzyca, 33 540 preferenčných hlasov

OĽaNO – AECR/EPP[pozn 1]

1. Peter Pollák, 23 815 preferenčných hlasov

Vďaka kontroverznej novelizácii volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) schválenej v skrátenom legislatívnom konaní v súvislosti s Brexitom sa doň dostalo matematicky nesprávne kritérium, na čo upozorňoval už v marci volebný geograf Daniel Kerekes.[31][32] V zmysle § 220a ods. 1 volebného zákona, zvolená europoslankyňa za KDH, Miriam Lexmann, môže nastúpiť do funkcie až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Mandát bol podľa zákona až do právnej účinnosti Brexitu odobratý strane, ktorá mala najnižší zvyšok po delení.[33] Tým nastala paradoxná situácia, že úspešnejšie KDH s 9,69 % má v súčasnej dobe zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo slabšie SaS s 9,62 % dva mandáty.

KDH sa kvôli brexitovej situácii vo veci Lexmannovej mandátu obrátilo na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb.[34][35] O takom návrhu Ústavný súd rozhoduje v pléne zloženom zo všetkých sudcov, avšak na Ústavnom súde momentálne pôsobia iba 7 sudcovia z celkového počtu 13 sudcov. Keďže Ústavný súd sa neuzniesol nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov (t. j. za návrh rozhodnutia muselo hlasovať aspoň 7 sudcov), návrh bol zamietnutý, čím sa potvrdila ústavnosť a zákonnosť výsledkov eurovolieb.[36][37]