Jozef Migaš

Jozef Migaš (* 7. január 1954, Pušovce) je slovenský ľavicový politik. Od roku 1998 do roku 2002 bol predsedom NR SR. V rokoch 2016 až 2020 bol veľvyslancom Slovenska v Bielorusku.

Jozef Migaš
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Bielorusku
V úrade
2016 – 2020
Miroslav Mojžita
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Rusku, Arménsku a Azerbajdžane
V úrade
2009 – 2014
Augustín Čisár Peter Priputen
2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
29. október 1998 – 15. október 2002
Ivan Gašparovič Pavol Hrušovský
Bývalý Predseda SDĽ
V úrade
1996 – 2001
Peter Weiss Pavel Koncoš
Bývalý veľvyslanec Slovenska na Ukrajine
V úrade
1995 – 1996
Biografické údaje
Narodenie7. január 1954 (67 rokov)
Pušovce, Česko-Slovensko
Politická stranaSDĽ
Odkazy
Jozef Migaš
(multimediálne súbory)
 Politický portál
 Biografický portál

Vedecký komunizmus[1] vyštudoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve. Potom bol učiteľ na Vysokej škole politickej ÚV KSS v Bratislave, bol členom štruktúr KSS a pracoval aj v Slovenskej akadémii vied v Košiciach.

V roku 1990 bol jeden zo spoluzakladateľov SDĽ, neskôr jej manažér výkonného výboru

V rokoch 1993 až 1995 bol veľvyslanecký radca na Ukrajine, v rokoch 1995 až 1996 veľvyslanec Slovenska na Ukrajine. V rokoch 1996 až 2001 predsedal SDĽ a v rokoch 1998 až 2002 bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.[2] V rokoch 1998 - 1999 krátko spolu s Mikulášom Dzurindom vykonávali prezidentské právomoci.

Neskôr pracoval v súkromnom sektore.[2]

Diplomatická kariéra

V rokoch 2009 až 2014 bol veľvyslancom Slovenska v Ruskej federácii s priakreditáciou v Arménsku a Azerbajdžane.[2] Jeho predchodcom v Moskve bol Augustín Čisár (2004 – 2009).[3] 9. decembra 2014 ho na poste veľvyslanca v Rusku vystriedal Peter Priputen.[4] V rokoch 2015 až 2016 bol Migaš poradcom predsedu vlády pre zahraničnú politiku.[2]

2. februára 2016 prezident Andrej Kiska vymenoval Jozefa Migaša za veľvyslanca v Bielorusku.[4] Jeho predchodcom bol Miroslav Mojžita (2013 – 2016).[5]

13. mája 2020 rezignoval z funkcie veľvyslanca potom čo sa ako jeden z dvoch veľvyslancov EÚ zúčastnil osláv 75. výročia konca druhej svetovej vojny a neinformoval o tom Ministerstvo zahraničných vecí. To sa o jeho účasti dozvedelo z miestnej tlače. Európska únia mala pritom výhrady voči nedostatočným opatreniam režimu pred pandémiou COVID.[1]

Osobný život

Je ženatý, má štyri deti. Napísal Kolektivizmus v sociálnej spoločnosti a Komunistický svetonázor a robotnícka mládež.

Referencie
  1. TÓDA, Mirek. Veľvyslanec Migaš rezignoval. Nahnevali ho otázky, prečo išiel na Lukašenkovu oslavu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-05-13. Dostupné online [cit. 2020-05-13]. ISSN 1339-844X.
  2. Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2017-02-10, rev. 2017-03-16, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  3. Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  4. Prezident Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  5. Bývalí vedúci zastupiteľského úradu [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2016-04-21, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Migaš


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.