Piešťany

Najdlhšia slovenská rieka Váh v Piešťanoch

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravom brehu rieky Váh. Rozprestierajú sa v strednej časti Dolnovážskej nivy, v severnom výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím pohoria Považský Inovec v nadmorskej výške 162 m n. m. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava, ktoré leží juhovýchodne od mesta.

Mesto sa delí na katastrálne územia Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť, vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta, na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n. m. V tejto mestskej časti sa našlo popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a písomné pramene dokladajú osadu Cozuran v roku 1113. Súčasťou Piešťan sú Kocurice od 1. januára 1974. V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka (4573) Piešťany, ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním Piešťanská.

Arthur Heyer, tvorca známeho barlolámača

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21. októbra 1945 pri príležitosti povýšenia obce Piešťany na mesto.

Erb mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého Štefana-kráľa. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku 1564. Je na liste odoslanom z Piešťan do Trnavy, z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého Štefana-kráľa s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s krížom.

Z roku 1771 sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady Teplice (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý Štefan s kruhopisom Sigillum Teplicien. Z roku 1774 je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým Štefanom držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie Sigillum Teplicense.

Z roku 1783 je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého Štefana s barlou v pravej ruke a kruhopisom Sigillum oppidi Peosten. Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, ale aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí kolonádového mosta.

Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2 : 3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.

Zloženie mestského zastupiteľstva po samosprávnych voľbách v roku 2018.

Pre zoznam vedúcich predstaviteľov samosprávy Piešťan pozri Zoznam predstaviteľov mesta Piešťany

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) od roku 2018 je 17-členný zbor (znížený z počtu 21 v rokoch 2014 – 18 a z počtu 25 v predošlom volebnom období) zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Od roku 2014 má mesto dva volebné obvody pre zastupiteľstvo. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva. V súčasnosti je 12 poslancov nezávislých, 3 poslancov má KDH a po jednom poslancovi strana SPOLU a koalícia SaS-OĽaNO.

Ku 31. decembru 2003 mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 % mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 bývalo v meste najviac obyvateľov slovenskej národnosti (96,3 %), nasledujú národnosti: česká (1,69 %), maďarská (0,27 %), rómska (0,18 %), moravská (0,11 %), nemecká (0,06 %), poľská (0,04 %), rusínska (0,04 %) a ukrajinská (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: rímskokatolícke (72,65 %), evanjelické (5,96 %), gréckokatolícke (0,31 %), pravoslávne (0,14%), československé husitské (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %). V meste po roku 2000 v dôsledku dochádzania mladých ľudí za prácou do iných miest a suburbanizácie významne vzrástol počet obyvateľov v poproduktívnom veku.[10]

Mesto malo v minulosti významnú židovskú menšinu, v rokoch 1900-1940 tvorila medzi 11 a 15 % obyvateľstva. V roku 1940 žilo v Piešťanoch 1 559 Židov, v roku 1948 už len 201.[8]

• ^* V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Gymnázium Pierra de Coubertina

Vysoké školstvo v Piešťanoch reprezentuje Inštitút fyzioterapie, balneológie a rehabilitácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave cez Detašované pracovisko Piešťany – sv. Pátra Pia, zameriavajúce sa na odbor sociálna práca.[16] V Piešťanoch sídlila aj Fakulta cestovného ruchu Vysokej školy Goethe Uni Bratislava.[17][18] Zo všeobecných stredných škôl sú to gymnáziá Pierra de Coubertina. Stredné odborné školy zastupuje Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Stredná záhradnícka škola, Stredná odborná škola obchodu a služieb a Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske. Stredné odborné učilište vodohospodárske existovalo medzi rokmi 1984 – 2007.[19] V meste je šesť základných škôl, špeciálna základná škola a dve základné umelecké školy.

Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je Národný ústav reumatických chorôb, zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je Výskumný ústav rastlinnej výroby zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied zastupuje Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov, úzko spolupracujúce s firmou ON Semiconductor, ktorá prevzala štafetu výroby polovodičov po Tesle Piešťany. Špičkovým pracoviskom v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p.

Vodojem a bazény na zrenie bahna na Kúpeľnom ostrove, v pozadí studňa Trajan, Balneoterapia Irma a Napoleonské kúpele.

Kúpele Piešťany sú situované prevažne na Kúpeľnom ostrove východne od mesta, medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Sú tu zriadené studne Trajan, Patria, V₁ a V₄. Tie sú viazané na považanskom zlomovom pásme z hĺbky 2 000 metrov, kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Voda sa akumuluje v burdigalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67 – 69 °C s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie peloidy sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov.[20]

Balneoterapia sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Bahno má významné antifungálne účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou, počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú, mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu. Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne.[21] Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.

O kúpeľnú starostlivosť sa starajú primárne Slovenské liečebné kúpele s celkovou kapacitou 2 000 lôžok. SLK patria od roku 2002 spoločnosti Danubius Hotels Group venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v Maďarsku, Česku a Rumunsku, ktorá od roku 2019 funguje ako sieť hotelov Ensana.[22]

Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí Váhu medzi pohoriami Považský Inovec na východe a Malé Karpaty na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných teplôt vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.

Priemerná ročná teplota je 9,2 °C, stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od 11. decembra do 20. februára, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v júli a auguste. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od decembra do marca. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod −10 °C vychádza v priemere na 1,3 dňa. Najchladnejší mesiac je január.

Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za február, najviac za jún a júl. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych búrkach. V októbri sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných frontálnych porúch so zvýšeným množstvom zrážok.

Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer slnečného svitu je 2 147 hodín. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10 % dní.

Hmla sa vyskytuje najmä v mesiaci január, najmenej v mesiaci apríl. Od apríla do septembra je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu slnka rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky Stratus. Pri anticyklonálnych situáciách sa hmla udrží celý deň.

Búrky prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí Karpaty po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k Považskému Inovcu. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad Považským Inovcom. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnástou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.

Dom umenia

V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšou je Dom umenia Piešťany, s kapacitou hlavnej sály 622 miest zároveň najväčšie kino na Slovensku, kultúrno-spoločenské centrum Fontána (kino, Filmový klub, 262 – 400 miest), Malá scéna MsKS, hudobný pavilón Mušľa. Na Kúpeľnom ostrove je Spoločenské centrum (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón Harmony. Ako výstavné siene slúžia priestory Stará lekáreň, KSC Fontána a galéria Majerník v Dome umenia. Mestská knižnica vznikla v roku 1925, v roku 2005 disponovala 91 780 knižničnými jednotkami.[24] 8. januára 2020 bola sprístupnená EKOknižnica pri CPPR.[25] Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby,[26] Balneologickom múzeu Imricha Wintera[27] a v Nemocnici Alexandra Wintera.

Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá Bradatá divadelná dvojica (dočasne neaktívna) a Divadlo Točítko.

Piešťany majú na počet obyvateľov veľmi bohatý kultúrny život, predovšetkým v letných mesiacoch. Najstaršou kultúrnou akciou je Piešťanský hudobný festival, v súčasnosti (Music festival Piešťany), zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni sa konajú od roku 1999. Ďalšími pravidelnými akciami sú: Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny (OLKS), ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. Truck country – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. Lodenica – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend od roku 1999. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. Tak ako OLKS otvára kúpeľnú sezónu, zatvára ju Victoria Regia – súťaž v aranžovaní kvetov, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, tzv. Kvetinové korzo, konajúca sa v polovici septembra. Od 2001 festival rozprávok a ich tvorcov Zázračný oriešok.[28] V roku 2005 bola obnovená tradícia podujatia Socha piešťanských parkov z rokov 1967 – 1993. Od roku 2006 sa v meste uskutočňuje medzinárodný filmový festival Cinematik. Ďalšie filmové festivaly v meste sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka, možno spomenúť 1. bezbariérový festival Paráda, mestské hody alebo vianočné trhy.

Letisko je najmä v letnom období dejiskom viacerých hudobných festivalov a podujatí; v rokoch 2006 až 2008 sa tu konal hudobný festival Hodokvas v rokoch 2007 – 2010 Národné letecké dni, od roku 2010 sa tu koná tuningové podujatie Carat Tuning Párty a takisto nasledovateľ Hodokvasu, hudobný festival Grape. Dočasne sa tu v rokoch 2011 – 2012 konal ďalší hudobný festival, tentoraz elektronickej hudby, BeeFree, pričom od roku 2012 sa sem z Nového Mesta nad Váhom presunul rockový Topfest.[29] Tradícia leteckých dní bola na letisku obnovená v roku 2019.[30]

Od roku 1983 tu pôsobí skupina Slniečko (Punto & rybacé hlavy). Z Piešťan pochádzajú aj ďalšie slovenské hudobné skupiny, hip-hopový Kontrafakt a rocková skupina Funny Faces.

Vojenské historické múzeum

Balneologické múzeum Imricha Wintera bolo založené v roku 1928 na popud Imricha Wintera a Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Pôvodne malo vlastivedné zameranie, ale od roku 1966 je špecializované na balneológiu a históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. V zbierkach múzea sa nachádzajú zbierky lekárskych pomôcok z 19. storočia, historické pohľadnice, časť pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo významných archeologických nálezov z regiónu, národopisná zbierka a pod. Hlavná expozícia sídli v budove Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu spadá aj pamätná izba Ivana Krasku, Vila doktora Lisku a hradisko Kostolec.

Vojenské historické múzeum bolo zriadené v roku 1994 pôvodne v Trenčíne, od roku 2004 sídli v Piešťanoch. Je súčasťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. Sústreďuje sa hlavne na dokumentáciu vojenskej minulosti na Slovensku. Plní úlohu ústredného armádneho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Zbierky predstavujú širokú škálu bojovej techniky od leteckej a ťažkej, až po vojenské uniformy a zástavy. Areál múzea sa nachádza na Piešťanskom letisku a zatiaľ je sprístupnená iba časť exponátov a to hlavne letecká a ťažká bojová technika. V budúcnosti sa ráta z rozšírením expozícií. Múzeum je otvorené sezónne.

Múzeum AMK VCC. Sú v ňom sústredené zbierky Veteran Car Clubu Piešťany.

Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta v 19. storočí. Jedinou stredovekou pamiatkou je ruina kostola (tzv. Starý kláštor na Detvianskej ulici), existencia kláštora v tejto lokalite nie je doložená. Dôvodom, prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované Váhom. Katastrofické rozmery mala povodeň z 26. augusta 1813,[31] keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku 1991 bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.

Sakrálne stavby v Piešťanoch

Ruina kostola zo 14. storočia

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897

Kostol sv. Štefana Kráľa z 19. storočia

Evanjelický kostol a. v. z roku 1905

Svetské stavby

Napoleonské kúpele. Klasicistické budovy z rokov 1822 – 1862.

Jednou z najstarších svetských budov je Kurhotel (bývalé riaditeľstvo kúpeľov). Má pravdepodobne renesančné jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. Napoleonské kúpele sú súborom klasicistických budov postavených v troch etapách v rokoch 1822 – 1862. Kursalon (tiež Kúpeľná dvorana) je eklektická budova z roku 1893 podľa projektu I. Alpára. Sídli v nej Balneologické múzeum Imricha Wintera. Kúpele Františka Jozefa (niekedy len Františkove kúpele) z roku 1898 boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi I.. Tento klenot architektúry od E. Pollacka zmizol z povrchu Kúpeľného ostrova v roku 1965 pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. V západnej časti mesta sa nachádza bývalá obecná dieselová elektráreň „Elektrárňa Piešťany“ z roku 1906, v roku 2013 zrekonštruovaná ako kultúrne centrum.[34][35] Zo secesnej éry sa zachovali tri významné hotelové komplexy. Prvým je Grand Hotel Royal (Slovan) z roku 1906 podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je Hotel Lipa z roku 1912 od Henrika Böhma a Armina Hegedűsa s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je od 90. rokoch 20. storočia v dezolátnom stave.[36] Thermia Palace-Irma je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie opäť od Böhma a Hegedűsa, dokončený v roku 1912, jedno z vrcholných diel doznievajúcej secesie na Slovensku.[37]

V meste sa nachádzajú aj viaceré kvalitné objekty z čias ČSR. Funkcionalizmus zastupujú súbor hotelov Excelsior a Eden od Pavla Weisza (1928 – 1930) či budova Poštového a telegrafného úradu od Emila Belluša. Zaujímavou je tiež Vodárenská veža z roku 1928 radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. Významnou pamiatkou z éry socializmu je Dom umenia z rokov 1974 – 1979 od F. Milučkého.[38] Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.

Ekonomika mesta a zamestnanosť jeho obyvateľov je do značnej miery naviazaná na tradíciu kúpeľníctva v meste. Najviac podnikateľských subjektov aj zamestnancov je viazaných v terciárnom sektore ekonomiky.[10] Najväčším zamestnávateľom v Piešťanoch sú dlhodobo Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s. (viac než 1000 zamestnancov v roku 2015).[10] V oblasti kúpeľnej a zdravotnej starostlivosti sú významnými zamestnávateľmi s viac než 250 zamestnancami tiež FMC – dialyzačné služby, s.r.o., HOREZZA, a. s. (Vojenský kúpeľný ústav), Nemocnica Alexandera Wintera, n.o.; ďalej Národný ústav reumatických chorôb a tiež špecializovaný inštitút rehabilitácie a neurológie ADELI s.r.o.[10] Strojársku, elektrotechnickú a zdravotechnickú tradíciu po významných podnikoch, ktoré v meste vznikli počas socializmu (Tesla, Chirana), udržujú STAKOTRA MANUFACTURING, ON Semiconductor, Chirana Progress či Diplomat – Dental Solutions.[10] Medzi zamestnávateľov s viac než 250 zamestnancami sa zaraďuje ešte TAVOS, Mesto Piešťany a Home Credit.[10]

Mesto má oproti krajskému a celoslovenskému priemeru vysoký počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním (18,8 %) aj so stredoškolským vzdelaním s maturitou (38,6 % v roku 2015).[10] V roku 2019 dochádzalo za prácou alebo štúdiom do Bratislavy denne viac než 4 500 ľudí, čo predstavuje vzhľadom na počet obyvateľov mesta najvyšší pomer zo všetkých miest Trnavského kraja a po Trnave, Pezinku a Stupave štvrtý najvyšší počet v absolútnych číslach na Slovensku.[39]

Doprava

Železničná stanica Piešťany

Piešťany sú prístupné diaľnicou D1 (E75) Bratislava – Hričovské Podhradie. Križovatka ciest číslo 61 (Trnava – Trenčín) a 499 (Myjava – Topoľčany). Mestom prechádza železničná trať číslo 120 Bratislava – Žilina (od 1876). Medzinárodné letisko s charterovou dopravou (10 500 pasažierov v roku 2019) sa nachádza severne od centra mesta.[40] Mestská hromadná doprava je zabezpečená jedenástimi autobusovými linkami. Už od obdobia po roku 1945 je v meste zvýšená hustota cyklistov, Piešťany sú známe tiež pod prezývkou mesto bicyklov pre časté využívanie cyklodopravy v rámci mesta.[41]

Najväčším a najstarším parkom je Sad Andreja Kmeťa. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce Banka je lesopark Červená Veža (tiež Rádiový vrch). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti prístupný. Na priehrade Sĺňava bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov.

Piešťanské Čajky hrajú v Diplomat aréne zápas basketbalovej extraligy proti MBK Ružomberok.

Mesto má veľké množstvo športovísk (zimný štadión, futbalový štadión, basketbalovú halu, deväťjamkové golfové ihrisko, squashové a tenisové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako kanoistika, veslovanie či jachting možno pestovať na jazere Sĺňava (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále.[42] Okolo Sĺňavy sú vybudované kvalitné cyklotrasy. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.[43]

Najstarším pôsobiacim športovým klubom v meste je futbalový klub PFK Piešťany, založený v roku 1912. V sezóne 2020 – 2021 hral v V. lige západ. V meste pôsobí od roku 1937 hokejový tím ŠHK 37 Piešťany, ktorý hral v rokoch 2012-2016 v najvyššej hokejovej súťaži, od neho sa odčlenil hokejový klub HK Havrani Piešťany. Od roku 2012 v meste funguje ženský basketbalový klub Piešťanské Čajky, ktorý získal 5 druhých miest v Basketbalovej extralige žien. Od roku 1991 tu pôsobí z palubovkových športov tiež hádzanársky tím MHK Piešťany, viacnásobný účastník extraligy či florbalový klub FBC Páv Piešťany. Dlhodobú tradíciu majú v meste vodné športy všeobecne, či už v bazénoch alebo na otvorenej vode na Váhu a Sĺňave.[44] Z plaveckých športov fungujú v meste tri kluby – vodnopólový KVP Kúpele Piešťany (víťaz mužskej československej ligy v sezóne 1965/66 a ženskej 1. ligy v sezóne 2015/16) a dva plavecké kluby – ŠPK Kúpele Piešťany, ktorého odchovankyňou je tiež olympijská medailistka Martina Moravcová, a Piešťanský plavecký klub.

Piešťany bývajú často hostiteľským mestom pre hokejové podujatia juniorov svetovej úrovne.

Piešťany sa zapísali do povedomia hokejovej verejnosti najmä hromadnou bitkou medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho zväzu, ktorá sa odohrala v roku 1987 počas Juniorských majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.[45] Viacerí mladí hráči z oboch výberov sa stali neskôr známymi hokejovými hviezdami.

Konali sa tu dva svetové šachové turnaje, v roku 1912 vyhral poľský Akiba Rubinstein, v roku 1922 ukrajinský Jefim Bogoľubov.[46]

• V rokoch 1910 – 1919 tu vyrastal maďarsko-francúzsky umelec, zakladateľ op-artu Victor Vasarely.
• V rokoch 1932 – 1937 jestvovala v Piešťanoch umelecká kolónia, ktorú vytvorili výtvarní umelci Janko Alexy, Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský a Zolo Palugyay.
• V rokoch 1928 – 1939 v Piešťanoch žil lekár a spisovateľ Gejza Vámoš.
• Medzi 1945 – 1958 tu pôsobil básnik Ivan Krasko, v jeho dome zriadená pamätná izba.
• Medzi 1953 – 1958 žil v Piešťanoch spisovateľ, dramatik a lekár Ivan Stodola.
• Do svojej smrti v roku 2008 tu žil známy slovenský jazzový hudobník Jozef Šošoka.
• Od 60. rokov 20. st. až do svojej smrti v roku 2018 tu pôsobil hudobný pedagóg a kultúrny dejateľ Kornel Duffek.
• Od 90. rokov 20. st. do svojej smrti v roku 2020 tu pôsobil bosniansko-slovenský zberateľ umenia Srećko Mustagrudić.

Zoznam čestných občanov Piešťan, v zátvorke rok udelenia čestného občianstva; spracované podľa [47]:

• MEDNYANSKÝ, Alojz. Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1971.
• ŠÍPOŠ, Ján; KOVAČEVIČ, Ivan J.. Slovenské kúpele. Martin : Osveta, 1972.
• ŠÍPOŠ, Ján. Piešťany v premenách vekov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 80-215-0197-9.
• DROBNÝ, D.; MICHALEC, P.; BAČA, R., HOVORKA J. Piešťany trocha inak. Piešťany : PMDD, 1993. ISBN 80-966992-0-2.
• WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany : Balneologické múzeum, 2001. ISBN 80-968258-4-4.
• CHMELÁR-HLOHOVSKÝ, Ľudovít. Piešťanský dekanát. Čadca : Magma, 2003. ISBN 80-89172-00-8.
• ŠIMO, Viliam, a kol. Piešťany. Piešťany : Pallas, 2003. ISBN 80-968385-3-9.

• Zoznam ulíc a námestí v Piešťanoch
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Piešťanoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piešťany

• www.piestany.sk/ – oficiálna stránka mesta