Argentína

V argentínskych Andách je veľké množstvo vrchov s výškou nad 6 000 m. Medzi nimi je aj najvyšší vrch Ameriky, Aconcagua s takmer 7 000 m výškou a najvyššia sopka na zemi, Ojos del Salado s výškou takmer 6 900 m. V nasledujúcom zozname sú uvedené všetky šesťtisícovky a niekoľko menších, ale známych vrchov.

V argentínskej hydrológii dominujú prítoky Rio de la Plata. Jej povodie obsahuje približne 5 200 000 km². Asi tretina z toho leží v Argentíne, zvyšok v Bolívii, Brazílii, Paraguaji a Uruguaji. Prítoky rieky Rio de la Plata sú Paraná a Uruguaj.

• La Plata (Río de la Plata, vyústenie riek Paraná a Uruguaj do Atlantiku)
• Paraguaj, 2 549 km, 4 300 m³/s (vlieva sa do Paraná)
• Salado, 2 000 km, 15 m³/s (vlieva sa do Paraná)
• Paraná, 3 940 km, 16 806 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
• Bermejo-Desaguadero-Salado, 1 200 km, 14 m³/s
• Uruguaj, 1 100 km, 5 026 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
• Bermejo-Teuco, 1 000 km, 339 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguay)
• Colorado, 860 km, 134 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
• Pilcomayo, 850 km, 152 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguaj)
• Chubut, 810 km, 48 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
• Salado (Buenos Aires), 700 km, 88 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
• Negro, 635 km, 865 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
• San Juan, 500 km, 56 m³/s
• Mendoza, 400 km, 50 m³/s

Najvýznamnejším je jazero Laguna Mar Chiquita v provincii Córdoba ako aj jazerá Lago Argentino a Lago Viedma obe ležiace v Prírodnej rezervácii Los Glaciares, ktoré sú v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tam sa nachádza aj ľadovec Perito Moreno.

• Laguna Mar Chiquita, 5 770 km² (veľkosť je dosť kolísavá)
• Lago Argentino, 1 415 km²
• Lago Viedma, 1 088 km²
• Lago Buenos Aires, 881 km² (argentínska časť, celá plocha: 2,240 km²)
• Colhue Huapi, 803 km²
• Nahuel Huapi, 550 km²

Najväčším ostrovom je Ohňová zem, o ktorý sa Argentína (provincia Tierra del Fuego) delí s Čile. Okrem toho významné sú Malvíny, ktoré si Argentína nárokuje, ale sú pod britskou správou. Obsadenie ostrovov Argentínou 2. apríla 1982 inicializovalo falklandskú vojnu, ktorá trvala až do 14. júna 1982 a skončila sa prehrou Argentíny.

• Ohňová zem (argentínska časť ostrova): 21 051 km²
• Malvíny (Falklandy) (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva: Isla Soledad 6 353 km² a Gran Malvina 4 378 km²)
• Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva): San Pedro (Južná Georgia, 3 528 km²), Jorge (Južné Sandwichove ostrovy, 110 km²), Blanco (Južné Sandwichove ostrovy, 46 km²), Saunders (Južné Sandwichove ostrovy, 40 km²)
• Isla de los Estados: 520 km²
• Orcadas (Argentína si nárokuje no spadajú pod Antarktickú dohodu): Coronacion (457 km²) a Laurie (86 km²)
• Trinidad (provincia Buenos Aires): 207 km²
• Bermejo (provincia Buenos Aires): 20 km²

Cenné nerasty a rudy sa nachádzajú v Argentíne len v malých množstvách. Sú to: striebro, meď, olovo, zinok, železo, cín, volfrám, sľuda a vápenec. Hospodársky významnejšia je ropa a výskyt zemného plynu v mori, pri pobreží.

Klimatický diagram Buenos Aires

Na území Argentíny sa nachádzajú temer všetky klimatické pásma. Od tropického na krajnom severovýchode a subtropického na ostatnom severe, cez rozsiahle mierne klimatické pásmo až po chladné na juhu a v oblasti Ánd.

Na severozápade Argentíny je v oblasti Ánd suché pásmo s jedným krátkym obdobím dažďov v lete. Tu sa tiež nachádza vysokohorská púšť Puna, ktorej západná časť patrí k oblastiam s najmenším množstvom zrážok na svete, ako aj neúrodná step Monte na úpätí Ánd v provinciách Mendoza, San Juan a La Rioja. Výnimkou sú subtropické lesy v provinciách Tucumán, Salta a Jujuy, v lete extrémne vlhké, v zime ale relatívne suché. Gran Chaco na centrálnom severe je síce o niečo vlhkejšie, ale vodné zrážky sa tu koncentrujú taktiež iba na leto. Severovýchod ako aj región pámp je celý rok oveľa vlhkejší, pri čom najvyššie množstvo zrážok v subtropickom dažďovom lese spadne v provincii Misiones.

Na juhu (Patagónia) naopak: na západe v oblasti Ánd je podnebie stále mierne a vlhké a na východe patagónskeho výčnelku chladné a suché. Tento región ovplyvňuje pravidelný juhozápadný vietor, nazývaný Pampero.

Úplne odlišné je podnebie v Ohňovej zemi, kde teplotné rozdiely medzi letom a zimou sú nepatrné. Podnebie je tam chladné s relatívne vysokým množstvom zrážok.

Zalesnených je asi dvanásť percent územia krajiny. Navyše veľmi rozdielne klimatické pásma Argentíny samozrejme majú veľký vplyv na rozmanitosť rastlinného a živočíšneho sveta.

Strom kebračo

V teplých a vlhkých tropických a subtropických dažďových lesoch na severe rastú tropické rastliny, ako ružové stromy (Dalbergia), guajakové stromy (Guaiacum officinale), palisander (Jacaranda mimosifolia) a stromy kebračo (Schinopsis lorentzii), z ktorých sa získava tanín (trieslovina pre garbiarstvo) a tiež palmy.

Gran Chaco má suchomilné krovinaté stepi s porastmi drevín algarrobo (hlavne Prosopis alba a Prosopis nigra) a v menšej miere sa tu vyskytuje tiež kebračo.

Pampy sú porastené rozsiahlymi trávovými porastmi s trávami rodov Setaria, Bromus, Stipa, Eragrostis a menšími oblasťami výskytu krovinatých drevín, ako sú napr. akácie (Acacia). Na základe veľmi jemných, kvalitných pôd sú pampy poľnohospodársky využívané na pestovanie temer všetkých druhov obilnín a pôvodné rastlinstvo je vytláčané.

Patagónia leží už v tieni Ánd a je to neúrodná a najrozsiahlejšia oblasť bez stromov. Tu dominujú ako v pampe tiež trávy (najmä Festuca, Stipa, Poa, Trisetum a rod Agropyrum), rastlinstvo je ale prispôsobené podstatne suchším podmienkam. Rastú tu rôzne suchomilné krovinaté porasty. Pôda je kamenistá, nevhodná na obrábanie, preto sú trávnaté pláne využívané ako pastviny.

V predhorí Ánd a na Ohňovej zemi sa nachádzajú rozsiahle Ihličnaté porasty so smrekmi (rodu Picea), cyprami (Cypressus), borovicami (Pinus), cédrami (Cedrus) a iné. Blízko čilskej hranice rastie pabuk (Nothofagus). Hranica vegetácie leží približne vo výške 3 500 m. V suchých, severných vyšších polohách Ánd sa nachádza suchá vyprahnutá polopúšť porastená rôznymi druhmi kaktusov (Cactaceae) a tŕnistých krovín.

Kvet stromu ceibos nazývajú „národným kvetom“ a je symbolom krajiny.

Na tropickom severe je živočíšny svet najrozmanitejší. Nachádzajú sa tu rôzne druhy opíc, jaguár (Panthera onca), puma americká (Panthera concolor), ocelot veľký (Leopardus pardalis), medvedíky (Proycon), mravčiare, pekari pásavý (Tayassu tajacu), kapybara močiarna (Hydrochoeris hydrochoeris) tiež tapír (Tapirus terrestris) a rôzne plazy ako hady a aligátory, napr. kajman okuliarnatý (Caiman crocodilus). Z operencov sa tam nachádzajú kolibríky, plameniak červený a papagáje. V riekach je okrem mnohých druhov rýb možné nájsť tiež obávané pirane.

Na pampách žije pásavec veľký (Priodontes giganteus), pekari pásavý (Tayassu tajacu), vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus), jaguár (Panthera onca) alebo jeleník močiarny (Blastocerus dichotomus), líška pampová (Pseudalopex griseus) a mačka pampová (Felis colocolo), puma americká (Felis concolor), nandu pampový (Rhea americana), nandu Darwinov (Rhea pennata), rôzne dravé vtáky ako sokoly ale i volavky.

Na nehostinných územiach Ánd sa vyskytuje divá lama huanako (Lama guanicoe) a lama vikuňa (Lama vicugna), ako aj Kondor veľký (Vultur gryphus). Dravci sú puma a andský šakal. Pri soľnom jazere sa vyskytujú množstvá sťahovavých vtákov ako napr. plameniak červený (Phoenicopterus ruber).

V Patagónii a Ohňovej zemi je živočíšny svet trošku chudobnejší. Žije tu tiež puma, skunk patagónsky (Conepatus humboldti), nandu (Rheae) a lamy, pudu (Pudu pudu – je malý jeleň južných Ánd). Na Ohňovej zemi hniezdi kormorán. Na patagónskom pobreží sa nachádzajú kolónie tučniaka magelanovho a kolónie Juhoamerického levovca medvedieho (Arctocephalus australis) a tuleň hrivnatý (Otaria flavescens).

Pobrežné vody Argentíny sú bohaté na ryby. Najmä sardinky, makrely, delfíny a množstvo iných rýb.

• pozri aj Zoznam národných parkov v Argentíne.

Viac ako 90 % obyvateľstva, podľa oficiálnej štatistiky, sú potomkovia európskych prisťahovalcov, z toho asi 36 % talianskych, asi 29 % španielskych a asi 3 – 4 % nemeckých. V oblasti Buenos Aires ako aj v provincii Chaco a Misiones hrá dôležitú úlohu tiež poľská menšina, ide o potomkov poľských vysťahovalcov z 20-tych rokov 20. storočia. V Buenos Aires existuje taktiež mnoho prisťahovalcov chorvátskeho pôvodu.

Do začiatku 90-tych rokov štatistiky uvádzali podiel potomkov domácich indiánov pod 10 %. Podľa nových zistení je ale ich podiel omnoho vyšší. Štúdia Univerzity Buenos Aires skúmala DNA jednej vzorky Argentínčanov a zistila že: 56 % všetkých Argentínčanov má prinajmenšom jedného indiánskeho predka. Tento rozdiel pochádza údajne z toho, že Indiáni predtým boli silne diskriminovaní, a preto sa mnohí vydávali za belochov.

Iba menšina Argentíncov sú potomkami celkovo 30 indiánskych rodov, alebo kmeňov, ktoré pred príchodom Španielov žili na tomto území. Toto vyplýva jednak z toho, že Argentína pred kolonizáciou bola hustejšie zaľudnená iba na severozápade, a jednak z toho, že tunajší Indiáni boli Španielmi a neskôr Argentíncami vo veľkej miere vyhubení. Štátny Indiánsky inštitút INADI odhaduje počet Indiánov na asi 1 milión, ďalšia indiánska organizácia AIRA (Asociation de Indígenas de la República Argentina) odhaduje ich na viac ako 1,5 milióna.

Prieskumom, ktorý vykonal INDEC v roku 2001, bolo zistené, že asi 2,8 % všetkých argentínskych domácností má aspoň jedného indiánskeho člena. Toto percento sa prirodzene líši podľa polohy provincie. Tak v provincii Jujuy je podiel s 10,5 % najväčší. Najmenší podiel je v provincii Corrientes s 1,0 %, v hlavnom meste Buenos Aires dosahuje 2,3 % (prameň: ). Podľa vyššie uvedenej genetickej štúdie má však až 5,6 % obyvateľov čisto indiánsky pôvod.

Najväčšie skupiny sú Collovia v Jujuy a Salta, kmeň Mapuče (Araukánci) v Neuquén a Río Negro, ako aj Vichiovia (Wichi) a Tobaovia v Chaco a vo Formose. Len menšina Indiánov žije na svojom, pôvodne osídlenom území, veľa sa ich presídlilo do veľkomiest, kde často žijú v chudobných podmienkach ako zle platení robotníci. Tak existuje v Rosariu samostatná štvrť, kde žijú iba Indiáni z kmeňa Toba, to isté platí o Kollasoch v San Salvador de Jujuy a San Miguel de Tucumán. Od 80-tych rokov sa zvyšuje národnostné povedomie v týchto minoritách, tradičná kultúra sa začína cielene zachovávať a šíriť, aj pomocou rozhlasu a škôl.

Asi desať percent obyvateľstva sú cudzinci. Dnes prichádzajú do Argentíny predovšetkým ľudia zo susedných krajín, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja ako aj z Peru a predtým v dobe Pinochetovej diktatúry tiež z Čile, ale na základe redemokratizácie a medzitým vyššej životnej úrovne v susednej krajine v predchádzajúcich 4 rokoch, naopak, Argentínci odchádzajú do Čile. Dovedna prichádza asi 68 % prisťahovalcov z amerických štátov. Približne dve percentá všetkých prisťahovalcov prichádza z Ázie (hlavne Kórejčanov).

Od 90-tych rokov prichádza stále viac prisťahovalcov z Európy, prichádzajú hlavne pre neporušenú prírodu. Na rozdiel od ostatných prisťahovalcov majú už najčastejšie zabezpečenú ekonomickú nezávislosť alebo sú dôchodcovia, pokúšajúc sa presťahovaním zvýšiť svoju kvalitu života. Oni reprezentujú približne 28 % cudzincov.

Od Argentínskej krízy medzi rokmi 1998 a 2002 sa zväčšila emigračná vlna. Argentínčania odchádzali do Európy a Severnej Ameriky, a v menšej miere tiež do Brazílie a Čile. Táto emigračná vlna má ale ďalekosiahle dôsledky, na jej základe sa relatívne zrýchlilo zotavenie argentínskej ekonomiky.

Jozef Cíger-Hronský patrí medzi najvýznamnejších argentínskych Slovákov.

Podľa dostupných údajov žije v Argentíne jedna z najpočetnejších slovenských vysťahovaleckých komunít. Do Argentíny v minulosti odišlo približne 30 až 40 000 ľudí slovenského a českého pôvodu. Keďže v súčasnosti ide už o niekoľké generácie rodených Argentínčanov (ktorí už neovládajú slovenský jazyk), nedá sa presne stanoviť súčasný počet slovenských krajanov v Argentíne. Odhaduje sa však, že v súčasnosti sa k slovenským koreňom aktívne hlási asi 2 000 občanov Argentíny. Aktívne slovenské komunity žijú v hlavnom meste Buenos Aires, provincii Buenos Aires (hlavne v meste Berisso) a v provincii Chaco (hlavne v meste Presidencia Roque Sáenz Peña).[1]

Podľa argentínskeho ministerstva zahraničných vecí a náboženstva je slovenská komunita v krajine najväčšia z pomedzi španielsko-hovoriacich krajín a tretia najväčšia na americkom kontinente.[2]

Prvý Slovák v Argentíne mal byť maliar František Kováč, ktorý sa do Argentíny prisťahoval už v roku 1912. Prvá doložená vysťahovalecká vlna Slovákov do Argentíny sa datuje do obdobia po prvej svetovej vojne, kedy Spojené štáty a Kanada obmedzili možnosť migrácie (predovšetkým obdobie 1925-1935). Naopak Argentína lákala prisťahovalcov ponukou možnosti získať pôdu v neosídlených oblastiach, keďže mala snahu kolonizovať ďalšie časti štátu. V tomto období prichádzali hlavne roľníci a robotníci, ktorí v Argentíne hľadali lepší život. Priamo zo Slovenska prichádzali hlavne muži za prácou. Naopak celé slovenské rodiny prichádzali z tzv. Dolnej zeme (Maďarsko, Srbsko, či Rumunsko). Dolnozemskí Slováci tak tvorili pomerne početnú skupinu slovenských prisťahovalcov, ktorí sa taktiež v tejto dobe sťahovali do Argentíny[3]. Iba v meste Buenos Aires žilo v tom čase približne 10 000 Slovákov. V tom čase určitú dobu v Argentíne žil aj spisovateľ Martin Kukučín[4].

Druhá vysťahovalecká vlna do Argentíny sa začala v období počas, resp. po druhej svetovej vojne. Išlo hlavne o politických disidentov a ľudí židovského pôvodu (ktorí utekali pred perzekúciou). Po vojne začali prichádzať ľudia spojení s režimom Slovenského štátu. Medzi najznámejších vysťahovalcov spojených s kultúrnym a spoločenským životom tohto obdobia patria Jozef Cíger Hronský, Gorazd Zvonický, Koloman Kolomi Geraldini, či Rudolf Dilong. Pred hrozbou súdnych procesov sem ušli aj bývalí politickí predstavitelia Slovenského štátu ako Ferdinand Ďurčanský, Alojz Macek, Štefan Polakovič, či Štefan Haššík[5]. Táto vlna sa od prvej líšila, keďže túto tvorili vzdelanejší ľudia, kým prvú vlnu tvorili predovšetkým roľníci a robotníci.

Väčšina slovenských krajanov sa postupne úplne asimilovala, keďže potomkovia Slovákov už neovládajú slovenský jazyk. Súčasné slovenské orgány vykonávajú nepravidelne rôzne kultúrne aktivity v snahe podporiť krajanov a prezentovať slovenskú kultúru a tradície v Argentíne. Slováci sa pri svojich aktivitách dodnes združujú a stretávajú v piatich krajanských spolkoch, z toho dva sú zmiešané česko-slovenské spolky. Údaje z roku 2001 udávajú, že v Argentíne žilo v tomto roku približne 30 000 ľudí slovenského pôvodu[6].

Tango, národná hudba a tanec Argentíny, vzniklo na perifériách Buenos Aires. Hudba a vzrušujúci tanečný prejav, ktorý ju sprevádza, odráža náladu pracujúceho ľudu, a tak je melódia niekedy veselá, častejšie však smutná. Tango sa hráva na bandoneóne. Je to druh ťahacej harmoniky sprevádzanej pianom a husľami.

Tretina Argentínčanov žije v hlavnom meste Buenos Aires. Toto veľkomesto patrí medzi najväčšie mestá na južnej pologuli. Mesto založili Španieli roku 1536 ako prístav na rieke Río de la Plata. Jeho obyvatelia sa stále nazývajú porteňos, ľudia z prístavu. Buenos Aires je dômyselne postavené mesto so širokými ulicami, metrom a luxusnými obchodmi. Je obchodným centrom krajiny a väčšina argentínskeho tovaru sa expeduje z jeho prístavu.

Argentínčania si môžu vybrať z 220 druhov denníkov, z ktorých La Prensa, La Nación a Clarín majú najväčší náklad v Južnej Amerike. Väčšina z nich vychádza v španielčine, ale pomerne dosť sa vydávajú aj v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku. Argentínska ústava zaručuje slobodu tlače, ale počas vojenskej diktatúry boli noviny a televízia tvrdo cenzurované.

Argentínsky gaučo, ktorý je taký známy ako americký kovboj, brázdi trávnaté pampy už tristo rokov. Názov gaučo pochádza z juhoamerického výrazu pre slovo vydedenec, pretože gaučovia vždy dávali prednosť životu mimo zákonov miest. Muži pracujú na rozsiahlych rančoch, estancias, robia ploty a ohrady pre zvieratá, starajú sa o kone a dávajú pozor na obrovské stáda dobytka. Húževnatí, samostatní a slobodní gaučovia sa stali legendárnymi hrdinami a národným symbolom Argentíny.