Andy

Vznik Ánd je spojený s procesmi platňovej tektoniky, ktoré mali za následok subdukciu platne platne Nazca pod Juhoamerickú platňu. Hranica medzi platňami je oceáne tvorená peruánsko-čilskou priekopou.

Najstaršie andské horniny pochádzajú z prekambria a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfované flyšové sedimenty jednotky Puncoviscana. V priebehu kambria až triasu na západnú časť Gondwany narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatku jury sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.

V Severných Andách vznikol vo formácii La Negra vulkanický oblúk a predoblúková Tarapacská panva. Od titónu po hoteriv bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv. Proto Cordillera de Domeyko, ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy po eocén pokračoval v dôsledku subdukcie platne Nazca vulkanizmus, ktorý v priebehu oligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v oblasti Čile významné ložiská medenno-porfýrových rúd. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významného zlomu ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počas jury a ranej kriedy mohol vystúpiť granitoidný pobrežný batolit.

V Centrálnom segmente Ánd počas vrchnej jury a spodnej kriedy vznikli paralelné vulkanické oblúky, medzi ktorými sa nachádzali menšie zaoblúkové a okrajové panvy. Kôru tiež postihli viaceré intrúzie hlbinných hornín. Oblasť v jure zasiahla silná transgresia, ktorá umožnila vznik platformy Aconcagua. Neskôr more z oblasti ustúpilo a nasledoval intenzívny vulkanizmus. Vo vrchnej kriede došlo k zmene tektonického režimu z pokojnej subdukcie Mariánskeho typu na napätý Čilský typ. Uzavreli sa viaceré staršie sedimentačné panvy a vulkanizmus sa presunul viac na východ. Ich uzavretie bolo spôsobil vznik Aconcaguského vrásovo-násunového pásma, pozdĺž východnej hranice Cordillera Principal vo vrchnej kriede až miocéne. Kvartérny vulkanizmus už neprebehol.

V Južných Andách od jury po kvartér prebiehal neustály vulkanizmus, najmä v oblasti Cordillera Principal a predoblúkovej panvy Neuquen, ktorá plnila morskými aj kontinentálnymi uloženinami, čo umožnilo vhodné podmienky pre akumuláciu uhľovodíkov, najmä ropy.

V Andách sa v dôsledku pokračujúcej subdukcie platne Nazca nachádza mnoho sopiek, ako napríklad Cotopaxi, jednej z najvyšších sopiek súčasného obdobia.

Klíma sa v Andách významne líši v závislosti od nadmorskej, výšky, blízkosti mora a zemepisnej šírky. V južných oblastiach Ánd často prší a je pomerne chladnejšie. Centrálne Andy majú suchú klímu. Severné Andy majú vlhkú a teplú klímu, v Kolumbii dosahuje priemerná ročná teplota 18 °C. V dôsledku veľkých rozdielov nadmorských výšok sa môžu dažďové lesy nachádzať iba niekoľko kilometrov od zasnežených končiarov. Hory majú veľký vplyv nielen na teplotu ale aj zrážky v blízkych oblastiach. Snežná čiara je pohyblivá a v rôznych oblastiach sa vyskytuje v inej výške. Od 4 500 do 4 800 m v tropickom Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Peru po 4 800 až 5 200 m v suchších oblastiach Peru a Čile, opäť klesá do 4 500 m v oblasti Aconcagui (32°j.š.), 2 000 m dosahuje v oblasti 40° j.š., 500 m v oblasti 50° j.š. a od 55° j.š. viacero horských ľadovcov dosahuje morskú hladinu.