Železničná trať Čermeľ – Alpinka

V roku 2012 prevádzku železnice prevzalo občianske združenie Detská železnica Košice, ktoré plánuje trať revitalizovať a zároveň v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 premeniť na nový kultúrny bod Košíc. Vzhľadom na to sa znova zmenil jej oficiálny názov na Košická detská historická železnica.[17] Vďaka tomuto združeniu sa napríklad podarilo vrátiť detskú obsluhu[4][18], predĺžiť sezónnu prevádzku do neskorej jesene a zorganizovať množstvo kultúrnych podujatí, ktoré sa v roku 2012 konali na železničke vôbec po prvýkrát, napríklad Divadelné soboty v júli, Letné kino na Alpinke, či podujatia konané v jeseni.[19] V rámci Mikulášskych jázd, ktoré sa taktiež konali po prvýkrát v histórii Čermeľskej železnice, sa na trať vrátil motorový rušeň TU 29.002 Janka.[20]

V súčasnosti jazdí železnička od posledného aprílového víkendu do začiatku novembra, ale plánuje sa celoročná prevádzka. Slávnostné začatie sezóny sa koná 1. mája, kedy sa okrem samotného slávnostného začatia sezóny primátorom mesta Košice koná westernový prepad vlaku. Začatie sezóny je každoročne súčasťou osláv Dňa mesta Košice. V posledný aprílový týždeň pred prvou jazdou v Čermeli sa v depe ŽSR v Košiciach pravidelne od roku 2001 koná Prebúdzanie Katky. Okrem slávnostného zapálenia ohňa pod kotlom parného rušňa U 36.003 je jeho súčasťou výstava historických aj súčasných rušňov a vozňov, Rušňoparáda – predstavenie rušňov na točni, jazdy historických vlakov, či výstava nevšedných modelov a obrazov z prostredia železnice.[21]

Historické úzkorozchodné železničky v Košiciach a obci Nagybörzsöny získali v roku 2021 európske financie na modernizáciu. Modernizácia by mala zahŕňať opravu kotla lokomotívy Katky, zrekonštruované budú aj 4 mosty a zhruba 1 kilometer samotnej trate. Ďalej by sa mali prerobiť dva talianské vozne na vozne letného typu. Projekt nesie názov Úzkorozchodné železnice ako jedinečné brány za poznaním prírodného a kultúrneho dedičstva, a košická železnička z tohto projektu celkovo získa 174 000 €.[2]

Vozeň D/u 841 je nastarším vozňom na Slovensku, ktorý dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Krutwig

V parku vozidiel sa nachádzajú:

• Rušne:
  • U 36.003 – Katka
  • U 29.101 – Krutwig
  • TU 29.2002 – Janka
  • TU 29.2003 – Danka
  • TU 29.2004 - Vlasta

• Vozne:
  • 3 otvorené (letné) vozne
  • 4 kryté vozne
  • 2 služobné vozne
  • 1 nákladný výsypný vozeň

Na Čermeľskej železnici jazdí od roku 1991 parný rušeň U 36.003. Podobný rušeň radu U 36.0 (U 36.004) na tejto železnici jazdil už skôr a to v rokoch 1955 – 1956. Tento rušeň je najstarším prevádzkyschopným parným rušňom na území bývalého Česko-Slovenska a aj v strednej Európe. Vyrobený bol v roku 1884 pre úzkorozchodnú trať Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník, kde jazdil až do jej zrušenia v roku 1965 okrem rokov 1938 – 1949, kedy jazdil na trati Hronská Breznica – Banská Štiavnica. Po zrušení gelnickej trate bol od roku 1974 vystavený v rušňovom depe Spišská Nová Ves na pomníku. V roku 1990 bol prevezený do Českých Veleníc, kde prešiel rekonštrukciou do prevádzkyschopného stavu, aby mohol od nasledujúceho roku slúžiť na Detskej železnici.[13] Rušeň ale v 90. rokoch sprevádzali časté poruchy. Napríklad v roku 1997 musel byť z dôvodu zlého technického stavu kotla opäť prevezený do Českých Veleníc. V roku 1999 bol pri príležitosti 50. výročia Trate mládeže vystavený v železničnej stanici Banská Štiavnica.[22]

V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia ďalšej parnej lokomotívy pre Detskú železnicu. Ide o priemyslovú lokomotívu typu ČKD 900 BS 200 („Krutwig“), ktorá sa používala najmä v hnedouhoľných povrchových baniach a v súčasnosti sa nachádza v Múzeu starých strojov v Žamberku.[23]

V prevádzke je zatiaľ päť z uvedených osobných vozňov (1 služobný, 2 letné a 2 kryté), ale plánuje sa obnova a opätovné sprevádzkovanie ostatných vozňov.[24] Osobné vozne Detskej železnice vyrobili na prelome 19. a 20. storočia a pochádzajú z bývalých úzkorozchodných tratí Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník (obe služobné vozne) a Hronská Breznica – Banská Štiavnica (kryté a letné vozne). Letné vozne vznikli v žilinskom vozovom depe v roku 1955 prestavbou starších vozňov zo začiatku 20. storočia. Na prestavbu boli použité dva osobné (jeden služobný a jeden osobný 3. triedy) a jeden nákladný (plošinový) vozeň. Pri prestavbe boli na pôvodné rámy dosadené nové vozové skrine, ktoré taktiež vznikli v Žiline.[25][26]
Služobný vozeň s označením D/u 841 je najstarším vozňom na Slovensku, ktorý dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Vyrobený bol v roku 1886 pre gelnickú železnicu, odkiaľ sa v roku 1955 dostal na vtedajšiu Pioniersku železnicu.[24][25] Druhý služobný vozeň D/u 840, ktorý sa na Čermeľskú železnicu dostal o niekoľko rokov neskôr, je v súčasnosti vystavený na podstavci v stanici Čermeľ.
Vozeň Ca/u 620, ktorý sa na Čermeľskú železnicu vrátil v roku 2013, je čiastočne upravený na prepravu bicyklov. Jeho predstavenie verejnosti sa konalo 26. júna 2013.

Vzácny osobný vozeň ABC/u 600

V roku 1994 boli všetky vozne (okrem výsypného) spolu s parným rušňom U 36.003 zapísané do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Stalo sa tak po tom, čo 17. januára 1993 neznámy páchateľ podpálil vozeň ABC/u 600, ktorý sa však napriek tomu, že zhorel takmer do tla, podarilo zrekonštruovať a tak od roku 1996 je znova nasadený v prevádzke na Detskej železnici. Tento vozeň je zvláštny tým, že má tri oddiely so všetkými troma triedami.[27]

Od 25. mája 2013 nesú mená okrem lokomotív aj osobné vozne. Mená vozňov boli predstavené počas špeciálnej akcie Vagón meniny spojenej s divadelným predstavením pre deti pripraveným špeciálne pre túto príležitosť.
Pomenované sú nasledovne:

Od 25. mája 2013 majú mená aj osobné vagóny Detskej železnice

Pri stavbe a rekonštrukciách trate sa používali nákladné vozne prevzaté z trate Mníšek nad Hnilcom – Smolník a Tatranskej elektrickej železnice.[25] Súčasný výsypný nákladný vozeň odstavený v stanici Čermeľ taktiež pochádza z TEŽ.

V súčasnosti jediný nákladný vozeň na Košickej detskej historickej železnici

Trať je dlhá 3,9 km s rozchodom 1 000 mm. Najväčšie stúpanie je 24 ‰. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 20 km/h. Trať nemá žiadne obratiská ani točne, stanice na koncoch trate sú úvraťové. Trať je v celom úseku súbežná s Čermeľským potokom, ktorý v úseku Vpred – Alpinka na dvoch miestach prekračuje. Pred stanicou Alpinka sa nachádza úrovňové priecestie s hlavnou cestou Košice – Košická Belá, ktorá je s touto traťou súbežná v takmer celom jej úseku.

V minulosti boli pripravené návrhy na predĺženie trate o 974 m. Predĺženie malo viesť medzi Čermeľským potokom a lesnou cestou. Na konci predĺženia sa navrhovala konečná stanica s dvoma koľajami, ktorá by umožnila prechod rušňa na opačný koniec vlaku. V tejto stanici sa plánovalo aj zariadenie na doplnenie zásoby vody parného rušňa. V kilometri 4,668 sa vzhľadom na zlé rozhľadové pomery navrhovalo priecestie so svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením ovládaným chodom vlaku.[28] Vzhľadom na zlú finančnú situáciu mesta je však realizácia predĺženia Detskej železnice takmer nereálna.

• OLEXA, Ladislav; REIPRICH, Igor. Detská železnica Košice. 1. vyd. Košice : Vebex, 2006. 88 s. ISBN 80-969548-6-5.
• Časopisy R-ŽURNÁL, OZ Detská železnica Košice, roč. 1, č. 1 – 4; roč. 2., č. 1

• Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Čermeľ – Alpinka

Košický portál

• Košická detská historická železnica – oficiálne stránky
• ŽSR 930: Čermeľ – Pionier – rubrika k trati na Vlaky.net
• Spomienky Ondreja Krajňáka na Vlaky.net
• Železničná trať Čermeľ – Alpinka na Rail.sk