Povodeň

Základné príčiny vzniku povodne sú:

• náhle alebo intenzívne dažďové zrážky, ktorých úhrn presahuje 100 mm na m² za deň. Takéto povodne sa označujú ako flash floods. Patrí medzi ne povodeň na rieke Malá Svinka v roku 1998.
• dlhotrvajúce dažďové zrážky, často niekoľko (2 - 5) dní presahujúce 50-125 mm na m², pričom je možné že sa podobný stav bude v krátkom čase opakovať. Väčšinou sú spojené so vznikom dlhotrvajúcej tlakovej níže, na Slovensku bežné hlavne v lete a na jeseň. Známa povodeň tohto typu sa udiala na Dunaji roku 1965.
• topenie snehu alebo ľadu
• vznik prekážky vo vodnom toku (napr. nahromadenie ľadových krýh alebo dreva) a následné vyliatie z koryta

Pri morských povodniach je to:

• silný vietor ženúci vodu k pobrežiu
• nemožnosť odtoku vody nahromadenej počas prílivu
• prívalové vlny cunami spôsobené podmorským zemetrasením

Podľa vedeckých predpovedí bude spoločnosť čeliť nárastu hladiny morí o 70 cm, možno dokonca až o 1 meter za jedno storočie.

Rozvodnená Morava medzi Angernom a Záhorskou Vsou

Povodne na Slovensku sa najviac vyskytujú v oblastiach riek Hornád a Slaná na východnom Slovensku, Hron na strednom Slovensku a Ipeľ na juhu. Vyliatie riečneho koryta spôsobuje niekoľko faktorov. Najčastejšou príčinou je tuhá zima a výdatné zrážky spôsobujúce presýtenie prírodného prostredia ktoré pri nasledujúcich dažďoch nie je už schopné vstrebávať prebytočnú vodu. Nárast vodných hladín spôsobuje aj topenie ľadovcov v Alpách a globálne otepľovanie^{[chýba zdroj]}. Hromadenie vodných pár v atmosfére zapríčiňujú nárast kondenzačných procesov a následných dažďov.

Písomné záznamy o povodniach sú známe od najstarších čias. Najhoršie záplavy na území Slovenska sa udiali na Dunaji v roku 1501 a sú považované za trojtisícročnú vodu, prietok Dunaja vtedy dosahoval pri Bratislave hranicu 14 000 m³/s, teda o tretinu viac, než bol prietok pri neskorších povodniach.[1] Ďalšie povodne vyznačujúce sa veľkými ekonomickými a ľudskými škodami boli zaznamenané na Dunaji napr. v júni roku 1965, kedy došlo v dôsledku dlhotrvajúceho vysokého stavu hladiny 15. júna 1965 k pretrhnutiu hrádze pri Patinciach a o dva dni neskôr pri Číčove. V dôsledku čoho bolo potrebné z postihnutých oblastí evakuovať vyše 54 000 ľudí, pričom bolo úplne zničených 3474 domov[1]. Vďaka obetavosti a disciplinovanosti si povodeň nevyžiadala žiadne obete na životoch.[2]

Veľké povodne boli známe i v údolí Váhu. Jedna z najsilnejších sa odohrala 26. až 28. augusta 1813, prišlo pri nej o život najmenej 243 ľudí, zaznamenané boli vysoké škody na majetku. Ťažké povodne spôsobila 28. a 29. júna 1958 pomaly sa pohybujúca tlaková níž nad Tatrami, ktorá spôsobila počas 2 dní úhrny zrážok presahujúce 100 mm. Hladiny vodných tokov pri tom prekonali svoje 100 ročné maximum.[3] Podobná situácia sa v Tatrách opakovala v júli roku 2008. Medzi toky ohrozujúce svoje povodie záplavami patria i Hron, Morava, Poprad, Dunajec, Bodrog a Hornád na sútoku s Torysou.[4]

Jednou z najznámejších povodní spôsobených prívalovými dažďami, bola povodeň na rieke Malá Svinka 20. júla 1998, kedy počas prívalového dažďa v pohorí Bachureň spadlo až 100 mm zrážok za približne 1 hodinu. To spôsobilo 4 m vysokú prívalovú vlnu, ktorá ťažko zasiahla obce v nižšej časti toku. V obci Jarovnice so sebou voda strhla rad obydlí a spôsobila smrť 50 ľudí.[3]

Medzi najextrémnejšie prívalové dažde zaznamenané na Slovensku patrí prietrž mračien z 12. júla 1957 severne od Štúrova, kde za 65 minút spadlo až 228,5 mm vody.[3]

Ak dosiahne hladina vody nebezpečnú hranicu, vyhlasuje sa pre príslušný úsek vodného toku/rieky povodňová aktivita, ktorá má 3 stupne:

1. stupeň: vzniká bdelosť
2. stupeň: vyhlasuje sa pohotovosť
3. stupeň: vyhlasuje sa ohrozenie

Povodeň a záplavy sú dva rozdielne termíny. Pod pojmom povodeň sa rozumie vyliata rieka. Voda nahromadená pod vplyvom atmosférických zrážok sa nazýva záplava.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Povodeň

• škody spôsobené povodňami
• faktory spôsobujúce nárast vodnej hladiny

Portál vedy o Zemi