Užhorod

Užhorod (ukr. Ужгород; rusín. Уґоград – Ugohrad, Ужгород – Užhorod; rus. Ужгород – Užgorod, maď. Ungvár; nem. Ungwar; jidiš אונגוואר‎‎) je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.

Užhorod
(Ужгород)
Ugohrad, Užgorod, Ungvár
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Ужгород – Užhorod
Štát Ukrajina
Oblasť Zakarpatská oblasť
Rajón Užhorodský rajón
Rieka Uh
Nadmorská výška 169 m n. m.
Súradnice 48°37′S 22°18′V
Rozloha 65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 115 512 (1.1.2020)
Hustota 2 847 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 903
Primátor Bohdan Andrijiv
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
PSČ 88000-499
Telefónna prevoľba +380 312
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Category:Uzhhorod
Webová stránka: http://uzhgorodcity.org.ua/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.

Dejiny

Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.

Mapa mesta z roku 1933

V rokoch 1241 – 1242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV.

Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646). V období Rakúsko-Uhorska tu bolo tu centrum Užskej župy.

V rokoch 1919 – 1938 súčasť Česko-Slovenska (správne stredisko Podkarpatskej Rusi), 1938 – 1944 bol na základe Viedenskej arbitráže okupovaný Maďarskom. V roku 1945 pripojený k ZSSR (Ukrajinská SSR), od 1946 má postavenie hlavného mesta Zakarpatskej oblasti, od 1991 súčasť samostatnej Ukrajiny.

Historické pamiatky

Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:

V roku 1928 začala výstavba vládnej štvrte "Malé Galago" kedy bol Užhorod súčasťou Československa ako hlavné mesto Podkarpatskej Rusi. V tej istej dobe bol postavený pamätník Tomáš Garrigue Masaryka. Táto socha stála na vtedajšom námestí Masaryka a po okupácii Hortyovským Maďarskom bola v roku 1939 zvrhnutá. V roku 2002 tu bola znovu postavená busta Tomáša Garrigue Masaryka[2] na začiatku štvrte "Malé Galago" v parku na vysokom štvorhrannom pylóne. .[1]

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Ukrajincov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.

Náboženské zloženie

Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.

Šport

Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.

Futbal
  • ŠK Rusj Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1925. Jeho najväčším úspechom bol v sezóne 1935/36 postup do najvyššej česko-slovenskej súťaže, z ktorej po roku zostúpil. Počas druhej svetovej vojny klub zanikol a po pričlenení Užhorodu k územiu Sovietskeho zväzu už nebol obnovený.
  • Hoverla-Zakarpattja Užhorod – futbalový klub založený v roku 1946. V najvyššej ukrajinskej súťaži odohral osem sezón:
    • 2001/02
    • 2004/05
    • 2005/06
    • 2007/08
    • 2009/10
    • 2012/13
    • 2013/14
    • 2014/15

Hádzaná
  • HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria
  • Gréckokatolícka katedrála
  • Železničná stanica
  • Rímskokatolícky kostol
  • Židovská synagóga - Dom umenia
  • Na hrade v Užhorode
  • Hradná záhrada
  • Rieka Uh v Užhorode
  • Skanzen - múzeum pod holým nebom
  • Drevená cerkev sv. Michala v užhorodskom skanzene
  • Cerkev v skanzene
  • Domčeky
  • Senník
  • Studňa

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užhorod

Externé odkazy
  1. Preclík, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karvina, Czech Republic) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pages 15 - 30, 36 - 39, 41 - 42, 106 - 107, 111-112, 124–125, 128, 129, 132, 140–148, 184–199.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.