Immaculata (Košice)

Súsošie sa nachádza v severnej časti Hlavnej ulice a Hlavného námestia, z južnej strany je ohraničené parkom s fontánou znamení a Štátnym divadlom. Zo severnej strany zase Čermeľským pôtôčikom.[2]

V rokoch 1709 - 1710 bol v Košiciach mor. Trvalo viac ako rok, kým mor skončil. Tí, čo prežili, sa z vďaky poskladali na nový morový stĺp na nevhodnom mieste starého vojenského popraviska. Tento čin bol iniciovaný zo strany poštového správcu Viktorína Flachenfelda.[3] Kým bol položený základný kameň, prešli dva roky. Stavbu bolo treba totiž zabezpečiť nielen finančnými zbierkami, ale aj nájdením vhodného a skúseného architekta. Stal sa ním košický staviteľ Tomáš Tornyosi. Na samotné sochy bol lepší odborník sochár Šimon Grimming, ktorý s architektom úzko spolupracoval.[4] Reliéfy s alegóriou Moru, Vojny a Hladu z pozlateného medeného plechu, ktoré boli umiestnené v spodnej časti súsošia, vytvoril zlatník Juraj Immerwohl.[5]

Vrchol súsošia – Immaculatu (slov. Nepoškvrnená), predstavujúci Pannu Máriu, položili 3. októbra 1723 do výšky 14 metrov. Panna Mária má symbolizovať vernosť, lásku a dobrotu a mesto má chrániť pred biedou a utrpením. Tá má nad hlavou veniec s dvanástimi hviezdami.[6] Okrem nej bolo súsošie tvorené nižšie postavenými sv. Jozefom, sv. Šebastiánom a sv. Ladislavom. Všetky sochy mali plné tvary, rozviate rúcha a na stĺpe je plno mráčikov v tvare rôznych kriviek a „kudrliniek“, z ktorých bolo jasné, že ide barokový štýl.[4] Zaujímavosťou je, že v súsoší sa ukrýva aj socha Svätého Valentína, svätca všetkých zaľúbených.[6]

Protestanti a katolíci mali medzi sebou rôzne spory, netrvalo dlho a vznikla aféra. Kalvínsky farár údajne pripevnil v noci na sochu hanlivý nápis a následne ho uväznili. Mestská rada ho vraj dokonca odsúdila na smrť, ale vtedajší panovník rozsudok zmiernil na vyhnanstvo. Aby sa to už viac nestalo, pokračovalo sa v zbierkach na večné svetlo. Znamenalo to, že vznikalo množstvo fondov na lampy, aj časté pobožnosti odbavované pri soche.[4] No niektorí vystrašený katolícki veriaci následne okolo stĺpu vystavali množstvo lámp, zorganizovali aj nočné hliadky a ustanovili funkciu strážcu i opatrovateľa sochy.[2]

O súsošie sa starali Košičania lepšie ako o ktorúkoľvek inú pamätnú tabuľu v súčasnosti, svedčí o tom aj to, že k nej patrili aj osobitné cirkevné pomôcky, napr. zvláštny organ. Aj všetci kňazi, klerici a miništranti mali počas slúženia pri súsoší, zvláštne rúcha a taktiež aj výnimočné platy. To isté sa týkalo aj organistu, strážcu a opatrovateľa sochy.[4]

Immaculata bola prvýkrát reštaurovná v roku 1757, potom ďalej v rokoch 1776, 1829, 1856 a 1872. Rekonštrukcia v roku 1829 bola uskutočnená z dobrovoľných príspevkov, na pokyn košického biskupa Ignáca Fábryho.[7] V 19. storočí počas ďalších opráv reliéfy zo súsošia sňali a uložili najprv do Archívu mesta a neskôr sa stali súčasťou zbierok Východoslovenského múzea.[5] V 20. storočí až trikrát.

V roku 1909 sa upravilo oplotenie, do podoby v akej ho poznáme dnes, pričom vznikli sochy svätcov a svätíc na pilieroch plota. Sochy predstavujú Svätú Alžbetu Durínsku, Svätú Margitu, Svätú Barboru a Svätú Alžbetu Portugalskú a dvoch anjelov: Svätého Gabriela a Svätého Michala archanjela. Sochy zhotovil sochár Leopold Hild. V rokoch 1954 – 1957 a 1971 – 1972 ho kvôli poškodeniu po druhej svetovej vojne, reštauroval známy košický sochár a výtvarník Vojtech Löffler. V lete roku 2000 bola ukončená najnovšia rekonštrukcia celého súsošia, pričom sochy sú už vymenené za ich verné plastiky. Autorom kópií vzácnych reliéfov je akademický sochár Stanislav Kožela. Kópie boli osadené s podporou grantu nadácie VÚB banky.[4][5]

• 
  Súsošie z juhovýchodnej strany
• 
  Pohľad z juhu
• 
  Areál Immaculaty
• 
  Svätá Margita
• 
  Detailnejší pohľad na vrchol

Košický portál Architektonický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Immaculata (Košice)