Pongrácovsko-forgáčovský palác

Šľachtický palác vystavaný v empírovom slohu pochádza zo začiatku 19. storočia. V tympanóne je združený erb rodov Pongrácovcov a Forgáčovcov. Palác prešiel mnohými úpravami, najväčšia z nich bola v roku 1940, keď bola vystavaná dvorana pre potreby banky.[2]

Gróf Anton Forgáč sa po porážke uhorskej revolúcie dostal na čelo cisárskej civilnej správy v Košiciach. Neskôr palác ponúkol viceprezidentovi miestodržiteľského oddelenia v Košiciach Kristiánovi Kocovi. Od roku 1851 v paláci sídlil župan košického dištriktu. Od roku 1878 sídlilo v paláci tzv. pánske kasíno, ktoré združovalo uhorskú župnú šľachtu. V čase prvej Česko-slovenskej republiky bolo palácu dobudované štvrté krídlo vo dvore, ktorý zaklenuli presklennou železobetónovou kupolou. Týmto krokov vznikla dvorana, kde sa usporiadavali rôzne tanečné zábavy. V roku 1940 bol priestor dvora zastrešený a vytvorená bola dvorana pre Hornomaďarskú obchodnú banku. Po nej budovu prevzala Obchodná banka. V 50. rokoch tu sídlil Zväz česko-slovensko-sovietskeho priateľstva a v roku 1952 sa sem nasťahovala aj Štátna vedecká knižnica Košice, ktorá tu sídli dodnes.[2][3][4][5]

Budova je jedenásťosovou dvojpodlažnou stavbou, postavenou v empírovom slohu. Uprostred fasády má mierne vystupujúci rizalit. Rizalit zvýrazňuje balkón s kovaným zábradlím, ktorý je vybudovný na šiestich dórskych stĺpoch. Steny priechodu v budove členia pilastre, medzi ktorými sú vyhĺbené viaceré niky. Z priechodu vedie na poschodie polkruhové schodište.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pongrácovsko-forgáčovský palác

Košický portál Architektonický portál