Električková doprava
Električková doprava je druh koľajovej dopravy používaný v mestskej hromadnej doprave (MHD). V súčasnosti majú električky spravidla elektrický pohon, pričom prúd odoberajú z trolejového vedenia pomocou pantografového zberača.
Od železničnej dopravy sa električková doprava odlišuje spravidla tým, že je častejšie vedená po komunikáciách, predovšetkým v uliciach mesta, prevádzkovaním iba osobnej dopravy, menšími vzdialenosťami medzi zastávkami, ľahšími vozidlami, kratšou maximálnou dĺžkou súprav, kratšími intervalmi, iným spôsobom riadenia prevádzky a odlišným legislatívnym rámcom upravujúcim spôsob schvaľovania a technické požiadavky. V niektorých štátoch je však bežné, že sa električkový systém so železničným prelínajú a niektoré vozidlá môžu medzi nimi prechádzať.
Vývoj električkovej dopravy vo svete
Prvá linka konskej električky bola zriadená v roku 1832 v New Yorku. Od roku 1845 sa začali budovať električkové linky aj v Európe. Najprv na nich jazdili električky na konský pohon, neskôr sa objavili parné vozidlá.
Prvá elektrická električka bola postavená v Budapešti v roku 1887.
Zlatá éra električiek bola v 20. až 30. rokoch 20. storočia, keď autobusy boli len experimentálnou formou dopravy a električky tak nemali žiadnu konkurenciu, okrem toho mestá rýchlo rástli.
Po druhej svetovej vojne boli električkové linky v mnohých mestách v Európe i Spojených štátoch rušené a električková doprava bola vnímaná ako nemoderný spôsob dopravy, okrem iného kvôli rýchlemu rozvoju autobusov, spôsobenému zdokonalením technológie spaľovacieho motora. S Spojených štátoch dokonca firma General Motors založila spoločnosť National City Lines, ktorá odkupovala prevádzkovateľov električkovej dopravy v jednotlivých mestách a električky nahradzovala autobusmi.
Po vojne však nastal úpadok električkovej dopravy, hlavne s USA a v 70. rokoch aj v Česko-Slovensku. Ropná kríza v roku 1973 spustila éru renesancie električiek (1991 Štrasburg, 1998 Orléans), ktorá trvá dodnes v Západnej Európe a preniká aj do USA (San Diego, Los Angeles, Portland). V niektorých amerických mestách sú budované systémy ľahkej železnice, ktoré by boli v Európe či Austrálii pravdepodobne označené za električkové linky.
V mnohých mestách v električkovej doprave vidia jedno z východísk na riešenie problémov vyvolaných individuálnou automobilovou dopravou.
Vývoj električkovej dopravy na Slovensku a v Česku
Na Slovensku je električková doprava prevádzkovaná v Bratislave a Košiciach.
Prvá mestská koľajová doprava na Slovensku bola vybudovaná v roku 1891 v Košiciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovaná. V Bratislave začala premávať prvá linka elektrickej električky v roku 1895. Od roku 1914 bola s prestávkou počas prvej svetovej vojny a krátko po nej v prevádzke elektrická lokálna železnica na trase Bratislava – Viedeň.
Prvá linka konskej električky bola v Česku zriadená 17. augusta 1869 v Brne. Belgický podnikateľ Edouard Otlet 23. septembra 1875 sprevádzkoval prvú linku konskej železnice v Prahe. Išlo o trať z Karlína na Národnú triedu.
V prevádzke parnej električky patrí v Česku opäť prvenstvo Brnu. Parné električky tu po prvýkrát zriadil viedenský podnikateľ Lindeheim na prestavanej linke konskej železnice Pisárky – Královo Pole v roku 1884. Ďalším českým mestom s parnou električkou bola Ostrava, kde bola 18. augusta 1894 sprevádzkovaná linka Přívoz – Moravská Ostrava – Vítkovice.
Prvá pokusná elektrická električková linka v Prahe bola postavená v roku 1891 pri príležitosti jubilejnej výstavy zásluhou Františka Křižíka. Ten aj financoval stavbu trate z Karlína na Vysočany, ktorá po svojom dokončení v roku 1896 odštartovala budovanie rozsiahlej celomestskej siete.
V súčasnosti sú električkové linky v Česku v prevádzke v Brne, Liberci s medzimestskou linkou do Jablonca, Moste a Litvínove, obe mestá sú prepojené električkovou dopravou, Olomouci, Ostrave, Plzni a Prahe.