Jakabov palác

Budovu sám pre seba navrhol staviteľ Peter Jakab, autor mnohých eklektických budov. Stavba bola dokončená v roku 1899. Pri stavbe boli použité aj vyradené kamenné časti z Dómu svätej Alžbety, pri rekonštrukcii ktorého získal Jakab stavebný materiál.[2][3][4][5]

Do roku 1968 palác stál na brehu Mlynského náhonu, čím sa vytvárala nádherná idyla. Náhon bol však v roku 1968 zrušený a palác odvtedy stojí na okraji rušnej štvorprúdovej komunikácie.[2][3]

Po oslobodení mesta Sovietskou armádou bol istý čas sídlom prezidenta obnovenej Česko-Slovenskej republiky Edvarda Beneša.[2][3]

V rokoch 1992 – 2000 v budove sídlila Britská rada (British Council) a v súčasnosti sa využíva na významné spoločenské podujatia.[3]

Palác patrí medzi národné kultúrne pamiatky.[1]

Palác vlastnil Peter Jakab až do roku 1908, keď sa Jakabovci odsťahovali z Košíc, predali palác Hugovi Barkányimu. Po druhej svetovej vojne palác prešiel do majetku mesta. Po roku 1989 si na palác uplatnila nárok Katarína Póšová – dcéra Barkányiho. V roku 1996 súd rozhodol, že Jakabov palác patrí do dedičstva po Barkányiovcoch, v roku 1999 naopak rozhodol, že nepatrí a roku 2001 zase že patrí. Mesto Košice rozsudok napadlo.[6] V roku 2005 súd rozhodol, že palác patrí mestu, ale údajná majiteľka sa proti rozhodnutiu odvolala.[7] Od roku 2010 súd opätovne rozhodol, že patrí budova mestu Košice.[8] V roku 2014 bola podaná žaloba od domnelých vlastníkov z Južnej Ameriky.[9] V roku 2019 súd rohodol, že palác mestu nepatrí. Mesto sa voči tomuto rozsudku odvolalo.[10] V liste vlastníctva z roku 2021 je uvedené, že pamiatka je vo vlastníctve mesta Košice.[11]

• 
  Jakabov palác zblízka
• 
  Pohľad na Jakabov palác z rohu Mlynskej ulice a ulice Protifašistických bojovníkov
• 
  Strecha Jakabovho paláca
• 
  Palác v roku 1956
• 
  Pamätná tabuľa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakabov palác

Košický portál Architektonický portál