Trolejbusová doprava v Bratislave

Trolejbusová doprava v Bratislave patrí medzi päť sietí trolejbusovej dopravy na Slovensku. Prevádzkovateľom je Dopravný podnik Bratislava, a. s. V súčasnosti prevádzkuje mestský dopravca 107,7[1] +2,4 kilometrov jednostopého trolejbusového vedenia, ktoré je najväčšie na Slovensku.

Trolejbusová doprava v Bratislave

Škoda 31Tr SOR ako linka 201 na zastávke Komárovská v Podunajských Biskupiciach
Základné údaje
Štát Slovensko
MestoBratislava
PrevádzkovateľDopravný podnik Bratislava
Súčasť IDSIntegrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (skr. IDS BK)
Zahájenie prevádzky31. júla 1941
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí47,5 km
Napätie600V
VozovneVozovňa Hroboňova
Vozovňa Trnávka
Vozovňa Jurajov dvor
Prevádzka
Počet liniek12 (2020)
Počet vozov141 (2020)
multimediální obsah na Commons
Križovanie trolejbusovej stopy s električkovým vedením
Trolejbus Škoda 25Tr Irisbus prechádzajúci na elektrický pohon na zastávke Molecova na linke 33
Trolejbus typu Škoda 25Tr Irisbus po dodaní na ŽST Filiálka. Trolejbusy Škoda 25Tr Irisbus boli dodané ešte v pôvodnom mestskom nátere, v červeno-bielo-sivej kombinácii
Trolejbus Škoda 25Tr Irisbus na linke 33 na zastávke Molecova
Trolejbus Škoda 14Tr s pôvodným mestským náterom na zastávke Americké nám. na linke 205
Trolejbusy Škoda 15Tr (vľavo) a Škoda 14Tr (vpravo) na zastávke Bárdošova (Siemens) na linkách 204 a 666
Vozidlo Škoda 14Tr v pôvodnom mestskom nátere na zastávke Ondrejský cintorín
Zaprášený bratislavský trolejbus Škoda 15Tr na zastávke Hlavná stanica na linke 201

Dejiny

1909 – 1915: Prvý experiment

Na rozdiel od ostatných miest sa dejiny bratislavských trolejbusov začali písať už veľmi skoro, a to 19. júla 1909.[2] Išlo o druhý systém svojho druhu na území Slovenska (prvý sa nachádzal vo Vysokých Tatrách a bol predchodcom Tatranskej železnice). Prvá bratislavská trolejbusová trať viedla ku vtedajšej Rothovej továrni na patróny, do Vydrickej doliny z Pražskej ulice. Jej celková dĺžka bola 5 800 m, nasadených na nej bolo 7 trolejbusových vozidiel.

Vzhľadom na finančné a technické problémy však táto prevádzka vydržala iba 6 rokov, v roku 1915 bola ukončená.[2] Po celé medzivojnové obdobie ostala Bratislava úplne bez trolejbusovej dopravy, o jej obnovení sa začalo hovoriť až tesne pred Druhou svetovou vojnou.

1941 – 1960: Opätovná prevádzka

K realizácii došlo až počas vojnových rokoch, prvá nová trolejbusová trať spojila Slovenské národné divadlo a Hlavnú stanicu. Stavala sa medzi marcom a júlom 1941, 31. júla na nej začala premávať linka M, na ktorú bolo nasadených 14 vozidiel MAN-Siemens nemecko-českej výroby.[2] Onedlho pribudla linka P, vedúca k továrni na patróny a objavili sa aj ďalšie trate. Vozidlá jazdili pod napätím 550 V.

Ani povojnová obnova nezastavila zavádzanie a stavbu nových trolejbusových tratí a liniek, hoci prišlo k oslobodzovaniu mesta a ťažkým stratám v infraštruktúre. Zrušilo sa označenie liniek písmenami, začali sa používať čísla, podobne ako vo zvyšku Česko-Slovenska. Od roku 1951 sa v uliciach začali objavovať aj trolejbusy typu Škoda 7Tr, prvé vozidlá od Škody Ostrov nad Ohří. Ich éra trvá v bratislavskej sieti dodnes.

Od roku 1953 je možné odviezť sa trolejbusom aj na Trnavské mýto, o ďalšie dva roky neskôr aj na Šafárikovo námestie. Na konci 50. rokov boli dodané ďalšie nové vozidlá typu Škoda 8Tr, ktoré začali jazdiť na ďalších nových linkách, ktorých počet sa začal blížiť k desiatke, obsadil číselnú radu 10-20. Zavedená bola aj samoobslužná prevádzka.

1961 – 1990: Útlm a stagnácia

Zatiaľ čo do 60. rokov prebiehal rozvoj a postavená bola väčšina dnešnej siete, v tomto čase sa naopak začalo s útlmom elektrickej trakcie vôbec, preferovaná bola autobusová doprava. Trolejbusové trate sa skracovali, presmerovávali a rôzne upravovali, mnohé boli nakoniec aj zrušené. Niektoré z liniek trolejbusov nahradili autobusy úplne. Objavili sa aj trolejbusy typu Škoda 9Tr, o niekoľko rokov aj Škoda T 11.

Po ropnej kríze a návrate trolejbusov a električiek opäť na scénu sa začalo opäť s budovaním nových tratí. Existujúce linky sa prečíslovali, obsadili číselný rad 200 a vyššie. Pomohlo to električkovej doprave, ktorá už nebola obmedzená na 10 liniek.

Nové trate si vyžiadali aj nové vozidlá, a to konkrétne typu Škoda 14Tr, ktoré sú v prevádzke ešte aj dnes. Ich dodávky začali v roku 1982. Celkovo jazdilo okolo 10 liniek (210220), hlavným ťažiskom celej siete je teraz východná časť mesta.

1991 – 2019: Súčasnosť

V 90. rokoch ešte pribudli trolejbusy typu Škoda 15Tr, ktoré vystriedali pôvodné Škoda Sanos, z ktorých dva sú zachované ako historické vozidlá, v roku 2003 sa objavilo i prvé a jediné vozidlo typu Škoda 21Tr nakoľko ešte pred jeho zaradením do premávky, výrobca jeho výrobu ukončil. Išlo o historicky prvý nízkopodlažný trolejbus v Bratislave. Zároveň sa namiesto starého červenokrémového začal používať nový bielo-červeno-šedý náter.

Rozvoj trolejbusových tratí pokračoval aj v tomto čase, hoci pomalším tempom. V roku 1999 boli otvorené trate s Národnému ústavu srdcových chorôb (NÚSCH) a Národnému onkologickému ústavu. 4 septembra 2006 bola otvorená zatiaľ posledná trať zo zastávky Molecova na konečnú Kuklovská na Dlhých dieloch. Jej zaujímavosťou je, že nie je napojená na zvyšok trolejbusovej siete a tak tam premávajú len trolejbusy s pomocným diesel-agregátom.

V súčasnosti pomerne zastaraný vozidlový park s priemerným vekom vozidiel 14 rokov sa obnovuje rekonštrukciami trolejbusov a v roku 2006 boli zakúpené prvé vozidlá typu Škoda 25Tr s pomocnými diesel-agregátmi, predovšetkým pre trať Kuklovská - Molecova.

15. septembra 2008 bolo dokončené zatrolejovanie obratiska Riviéra (Molecova) a vybudovanie trolejbusového parkoviska Kuklovská. Od tohto dňa môžu trolejbusy na tejto trati jazdiť nepretržite bez pomocného dieselového pohonu a dajú sa tu použiť aj klasické trolejbusy Škoda 14Tr a Škoda 15Tr po dotiahnutí na trať.

27. januára 2012 bola skolaudovaná trolejbusová trať Pražská - Hroboňova, ktorá bola od decembra 2011 v skúšobnej prevádzke. [3]. Jej výstavba začala 24. augusta 2011. Trať je dlhá 4,15 km a skráti výjazdy a dojazdy do vozovne Hroboňova[4].

V roku 2013 bola vypísaná súťaž na nákup 30 krátkych trolejbusom (z toho 15 s dieselagregátom) a 50 kĺbových trolejbusov. Súťaž vyhral s vozidlami Škoda 30Tr SOR a Škoda 31Tr SOR výrobca Škoda/SOR s opciou na ďalších 40 trolejbusov.

5. augusta 2013 bola otvorená trolejbusová trať Vojenská nemocnica - Patrónka, na ktorej začali jazdiť trolejbusové linky 207, 211 a 212.[5] Trať umožňuje priame spojenie prestupného uzlu Patrónka s nemocnicami na Kramároch a oblasťou pri Horskom parku a hrade.

V roku 2014 sa začala stavať trať na Gaštanovej a na Trenčianskej (zhotoviteľ ELZA). Od 4. júna 2014 sa postupne zaradilo prvých 15 nových vozidiel Škoda 30Tr SOR, konkrétne na linky 64, 204, 206, 210, 211 a 212.[6]

4. júla 2016 bola reorganizácia trolejbusových liniek. Zrušila sa linka 206. Zmenila sa aj trasa liniek 207, 208, 209 a 212.

Pre nedostatok vodičov MHD sa od 12. novembra 2018 až do 7. januára 2019 dočasne zrušila linka 208.

Budúcnosť

Plánované sú tieto trate [7]:

Bratislava čerpá prostriedky z fondov na nové trolejbusové trate.

Začiatkom marca 2021 dopravný podnik oznámil obstarávanie dokumentácie pre 16 kilometrov trolejbusových tratí za 3,3 mil eur bez DPH. Má ísť o trate Hlavná stanica – Kramáre – Mlynská dolina – Riviéra, Trenčianska – Bajkalská – Hraničná – Grófska niva a Autobusová stanica – Nové SND.[8]

Vozidlový park

Obrázok Typ Roky výroby Počet vozidiel Poznámky
Škoda 14Tr 1991 5 Od júla 2020 odstavené z premávky, z výnimkou nemožnosti vypraviť na večerné spoje linky 203 kĺbové vozidlá Škoda 15TrM na prelome mesiacov august a október 2020.

Jedno vozidlo sa používa výhradne na výcvik vodičov a ochranu trolejového vedenia pred námrazou.

Škoda 15TrM 1997 - 2002 9 Vozidlá jazdia len na nočných linkách, večerných spojoch linky 203 a v prípade nedostatku prevádzkyschopných nízkopodlažných trolejbusov aj na linkách 201 a 202.

Jedno vozidlo sa používa výhradne na výcvik vodičov.

Škoda 21Tr 2003 1 Vozidlo sa používa na výcvik vodičov.
Škoda 25Tr Irisbus 2006 6 Vozidlá sú vybavené APU
Škoda 30Tr SOR 2013 - 2015 50 15 vozidiel (Škoda 30TrDG SOR) je vybavených APU
Škoda 31Tr SOR 2013 - 2015 70
Spolu 141

Historické vozidlá

Obrázok Typ Ev. č. Rok výroby Poznámky
FBW Tr51 - Tüscher - Oerlikon #80 1945 Vozidlo nemá elektrickú výzbroj
Škoda 9Tr #152 1978
Škoda 9Tr #53 1981
Škoda Sanos S 200 #6505 1984
Škoda 14Tr #6207 1982 Vozidlo sa nachádza v stave po odstavení z premávky, čaká na rekonštrukciu do pôvodného stavu.

Testované trolejbusy

V minulosti testované trolejbusy: Ikarus 415T (1998), Škoda 24Tr s pomocným dieselagregátom (2004), Škoda 24Tr Irisbus (2006, bez cestujúcich), Škoda 30Tr SOR (2011), Škoda 27Tr Solaris (2017), Škoda 27Tr Solaris s batériovým pohonom (2020).

V decembri 2020 dopravný podnik otestoval Solaris Trollino 24. Do roku 2023 by malo jazdiť 16 týchto vozidiel. Nahradiť by mali súčasné vozidlá linky 201.[9]

Trolejbusové linky

  • 33: Dlhé diely - Riviéra
  • 201: Hlavná stanica - Trnavské mýto - Trhovisko - Prievozská - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská
  • 202: Rajská - Košická - Autobusová stanica - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská
  • 203: Búdková - Hodžovo nám. - Karpatská - Tupého - Koliba
  • 204: Rádiová - Klientske centrum - Trnavské mýto - Pod stanicou - Nemocnica Kramáre - Valašská
  • 205: Rádiová - Klientske centrum - Kulíškova - Autobusová stanica - Rajská
  • 207: Červený most - Valašská - Búdková - Hodžovo nám. - Zimný štadión
  • 208: Šulekova - Hodžovo nám. - Americké nám. - Košická - Miletičova - Mliekárenská
  • 209: NÚSCH / NOÚ - Pod stanicou - Trnavské mýto - Mliekarenská
  • 210: Hlavná stanica - Račianske mýto - Malý trh - Nové SND
  • 211: Červený most - NOÚ
  • 212: Červený most - Nemocnica Kramáre - Pod stanicou - Americké nám. - Cintorín Vrakuňa
  • N44: Hodžovo nám. - Karpatská - Tupého - Koliba
  • N47: Hodžovo nám. - Partizánska - Búdková - Valašská
  • N72: Hodžovo nám. - Americké nám. - Prievozská - Gagarinova - Cintorín Vrakuňa - Čiližská

Depá

  • Depo Hroboňova
  • Depo Trnávka
  • Depo Jurajov dvor

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Bratislavský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.