Železničná doprava v Bratislave

Nápad na vlakovú linku MHD sa zrodil už začiatkom tretieho tisícročia. Prvý návrh počítal s linkou 55 po trase žel. st. Filiálka – žel. zast. Slovany – žel. st. Predmestie – žel. st. Vajnory. Pôvodne mala premávať od 1. novembra 2001, nakoniec sa však nikdy nezrealizovala, napriek tomu zanechala stopu napr. v podobe nainštalovaného verejného osvetlenia a rekonštruovanom nástupišti v zastávke Slovany.

Nápad sa znovu objavil pri rekonštrukcii priecestia Pri Šajbách. Ako náhrada autobusového spojenia Rače a Východného mala byť od 31. augusta 2006 zavedená náhradná vlaková linka 155 po trase žel. st. Predmestie – žel. st. východ. Kvôli problémom medzi ŽSR a DPB však linka začala reálne premávať v piatok 8. septembra 2006. Linka mala premávať do konca októbra 2006. Pre veľký úspech však linka aj po ukončení rekonštrukcie priecestia Pri Šajbách ďalej premávala, avšak už len v špičke. Tak premávala do 2. januára 2007, kedy bola pre problémy s financovaním dočasne zrušená. Tento stav však trval len 8 dní a od 10. januára bola obnovená.

Odvtedy jazdila linka v pracovných dňoch a len počas špičky, čiže ráno od piatej do ôsmej hodiny a poobede medzi trinástou a osemnástou hodinou. Prevádzku vykonávalo naďalej vozidlo ZSSK 810.485, ktoré je deponované v rušňovom depe Bratislava hlavná stanica. Aj keď linka 155 verejne premávala iba medzi žel. st. predmestie a žel. st. východ, vyznačené spoje zachádzali až k rušňovému depu Bratislava východ. Vozidlo od zastávky Bratislava východ smerom k rušňovému depu odišlo na návesť „posun dovolený“ a smerom naspäť išlo už na obyčajnú návesť. Zachádzka bola vykonávaná pre zamestnancov ZSSK.

30. marca 2007 o 18:45 bola posledným zastavením v žel. st. Východ opäť pozastavená premávka linky na neurčito, pričom Peter Klučka, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti BID s.r.o. informoval, že BID s.r.o. ako koordinátor Bratislavskej integrovanej dopravy a pripravovaného Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja „intenzívne rokuje o obnovení linky“.

Plánovalo sa opätovné predĺženie linky o úsek žel. st. Predmestie – žel. zast. Slovany, prípadne až po žel. st. Filiálka, taktiež sa uvažuje o nových vlakových linkách MHD.^{[chýba zdroj]}

Pri žel. st. Filiálka je však problémom veľmi frekventované priecestie na Jarošovej ulici. Náznak prác na jeho východnej strane naznačovall, že by práve v tomto bode (pri obchodnom dome Slimák) mohlo dôjsť k výstavbe nástupišťa ako konečnej zastávky vlakov BID.

Koncom roku 2008 sa železničná doprava v Bratislave mala ako prostriedok prepravy v rámci mesta výrazne rozvinúť a to vďaka spusteniu 1. etapy Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), ktorá mala po 7 rokoch nahradiť skúšobnú etapu BID. Cestujúci mali na štandardné časové a turistické lístky využívať všetky vlaky na území Bratislavy. Pre majiteľov predplatných cestovných lístkov (hovorovo „električeniek“) mala odpadnúť povinnosť platiť príplatok k BID. Rozvinutiu má pomôcť aj spustenie plánovaných nových zastávok (napr. Obchodné centrá Danubia, Aupark, Avion, TESCO Lamač, či Vrakuňa) a vybudovanie podzemného tunela, ktorý mal spojiť žel. st. Predmestie (ktorá bola kompletne renovovaná a mala byť spojená so žel. zast. Vinohrady) a Petržalku podzemným tunelom (so zastávkami Filiálka a Dostojevského rad). Tunel mal byť súčasťou európskeho koridoru LGV Est do Štrasburgu a Paríža a mal byť dokončený v roku 2015.

V roku 2020 premávajú v kraji tieto železničné linky.[1][2]

• S8 – Železničná stanica Bratislava-Petržalka – Rusovce
• S20 – Bratislava hlavná stanica – Malacky – Sekule
• S50 – Bratislava hlavná stanica – Pezinok – Cífer
• S55 – Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto – Pezinok – Cífer
• S60 – Bratislava hlavná stanica – Senec – Reca
• S65 – Železničná stanica Bratislava-Petržalka – Senec
• S70 – Bratislava hlavná stanica – Kvetoslavov
• Záhoráčik – Zohor – Plavecké Podhradie

• Dopravný podnik Bratislava
• Električková doprava v Bratislave
• Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK)
• Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)
• Viedenská električka
• Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
• trate: Bratislava – Žilina, Bratislava – Štúrovo, Bratislava – Komárno, Bratislava – Hegyeshalom, Bratislava – Kittsee – Wien, Bratislava – Marchegg, Bratislava – Břeclav

• SZOJKA, Ladislav. Bratislava a železnice : železnice v Bratislave do roku 1918. 1. vyd. Bratislava : HMH, [2010]. 289 s. ISBN 978-80-969725-1-7.

Bratislavský portál

• Dopravno-urbanistická štúdia prepojenia železničných koridorov v Bratislave: Textová časť, Grafická časť
• Železničný uzol Bratislava