Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Košice)

Kostol Sedembolestnej Panny Márie je barokový kostol v Košiciach, v mestskej časti Sever na ulici Na Kalvárii. Je to najväčší kalvársky kostol na Slovensku.[2]

Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Kostol na Kalvárii
barokový kostol
Patrocínium: Panna Mária
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Sever
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - arcidiecéza Arcibiskupstvo Košice
 - farnosť Farnosť Sedembolestnej Panny Márie
Adresa Na Kalvárii 2
 - súradnice 48°43′41″S 21°14′01″V
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Architekt Nikodém Litzké
Štýl barokový sloh
Výstavba 17421758
 - dokončenie 1758
 - rekonštrukcia 1820, 1870
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1128/1
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na mape Košíc
Poloha kostola na mape Košíc
Wikimedia Commons: Church of the Our Lady of Sorrows, Košice
Webová stránka: http://kalvarka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Vznik

O výstavbu kostola na kopci z názvom Kalvária sa zaslúžili jezuiti, ktorí sa aj v Košiciach vyznačovali napĺňaním radových snáh o šírenie vzdelania medzi čo najväčšími vrstvami obyvateľstva. V 18. storočí v meste mali na starosti gymnázium a univerzitu, ktorá mala dve fakulty. V tom čase sa od mesta relatívne vzdialený vrch ešte nenazýval Kalvária, toto meno dostal až potom, čo sa tu v roku 1736 rozhodlo o výstavbe kostola.

Projekt tejto sakrálnej stavby je dielom staviteľa Nikodéma Litzkého. Stavať sa však začalo až šesť rokov od prijatia zámeru, čiže v roku 1742. Je nutné povedať, že stavba takéhoto druhu chrámu si zvyčajne vyžadovala relatívne kratší čas, ale kostol na Kalvárii bol ukončený až v roku 1758. Nebol v centre mesta, dokonca v tom čase bola Kalvária v lesoch a išlo o jeden z prvých výraznejších kopcov Slovenského rudohoria v okolí.

V čase výstavby sa kostol vyznačoval nízkou drevenou vežičkou. Mal dve podlažia, čo bolo na vtedajšie časy naozaj niečo netypické. Staval sa 16 rokov, ale jezuitom slúžil len 15 rokov. V roku 1773 bol totiž jezuitský rád rozpustený. Chrám si prisvojilo vojsko, ktoré si v ňom urobilo muničný sklad. Len čo však utíchli napoleonské vojny, kostol získala katolícka cirkev. Bolo však nezbytné pristúpiť k jeho rozsiahlej renovácii.

Biskupský a farský úrad v Košiciach po ukončení rekonštrukcie v roku 1820 dali chrám opätovne vysvätiť. Košický biskup požiadal pápeža Leva XII., aby na Kalvárii bolo možné predávať odpustky a pápež požiadavke vyhovel.

Súčasný vzhľad kostol získal v roku 1870, kedy bolo opäť nutné pristúpiť k jeho rekonštrukcii a spomínaná drevená vežička sa stala minulosťou. V tom istom roku postavili za svätyňou otvorenú kaplnku. V nej sa nachádzalo súsošie Piety.

Pred kostol inštalovali súsošie Golgoty - ukrižovaného Krista s dvoma zločincami. Medzi krížmi boli pôvodne inštalované sochy P. Márie a sv. Jána.

Interiér

Interiér kostola bol v čase jeho zrodu barokový. Oltár dolného podlažia - tzv. slovenského kostola, má stále pôvodnú barokovú plastiku P. Márie. Zachovala sa aj baroková plastika sediaceho Krista s tŕňovou korunou. Oltár na hornom podlaží je novodobý. V tejto časti zaujme obraz naivného maliara Alexandra Kováča, ktorý zobrazuje troch košických mučeníkov. Samozrejme, podľa predstáv autora, pretože ich podobizeň je neznáma.

Kaplnky

Zaujímavá je aj história stavby cesty a kaplniek, ktoré ku kostolu vedú od amfiteátra. Kalváriu osadili stromami v roku 1830. Cintorín Rozália už mestu kapacitne nestačil a tak sa na Kalvárii v rokoch 18491889 aj pochovávalo. Kaplnky vznikali ako krypty bohatých rodín. Kto chcel mať na tomto významnom mieste rodinnú hrobku, musel súhlasiť s podmienkou, ako bude vyzerať a že jej predná časť bude slúžiť ako kaplnka krížovej cesty. Kaplniek je celkovo 16, vyzerajú na prvý pohľad rovnako. No z bližšieho pohľadu, je predsa viditeľných viacero architektonických rozdielov. Krížová cesta má 14 zastavení, ďalšie dve kaplnky boli postavené na počesť panny Márie. Vchody do rodinných krýpt sa stavali v zadnej časti kaplniek, žiaľ viaceré sa stali neskôr stali obeťami vandalov.

Súčasnosť

Kalvária bola starostlivo udržiavaným miestom až do 50-tych rokov 20. storočia. V 60-tych rokoch cintorín na Kalvárii zrušili, na týchto miestach sa začali stavať domy, v pláne bola aj likvidácia kaplniek. No na to, našťastie, nedošlo.

V novodobej histórii Kalvárie má významné postavenie skromný človek, kňaz na dôchodku, salezián Don Timko. Ten býval v jednom z domov pri kostole a z vlastnej vôle sa po celých dvadsať rokov sám staral o udržiavanie a čistotu týchto miest.

V súčasnosti sa pri otvorenej kaplnke nachádzajú súsošia Krista so ženou pri studni, Krista s Máriou Magdalénou a ďalšie.

V kostole sa konajú dva odpusty ročne a to 3. mája a 15. septembra.[3]

Galéria

Referencie

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online.
  2. Kostol na Kalvárii-Kostol Sedembolestnej Panny Márie - keturist.sk - Dostupné online
  3. Kalvária - cassovia.sk - Dostupné online

Iné projekty

Externé odkazy

Košický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.