Železničná trať Bratislava – Žilina

Náklady na modernizáciu trate medzi Bratislavou a Žilinou sú približne dve miliardy eur.[5]

Úsek bol dokončený v roku 2006 a cena na jeden kilometer bola 4 milióny eur.[5]

Začiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta má trvať tri roky. V meste tiež postavili podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.[6] Úsek je jeden z najdražších, jeho cena je viac než 20 mil eur na kilometer trate.[7]

Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, potom presunutá pre meškanie prác na november 2016, najnovšie bude trvať až do októbra 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.

V júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.[8]

Výstavba Tunela Milochov v úseku Púchov – Považská Teplá v marci 2018, pohľad zo súčasnej trate

V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou je prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do decembra 2020 by malo združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postaviť za 369,4 mil. € bez DPH v prevažnej miere novú trať, ktorá nahradí súčasnú, z väčšej miery už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v úseku Púchov – Žilina v prevažnej miere kopíruje brehy Nosickej Priehrady, nová trať má za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h viesť zväčša po umelých stavbách.

Úsek bude obsahovať 6 nových mostov a nadjazdov, 4 podchody pre chodcov a 11 priepustov. Štyri priecestia budú zrušené. úsek by mal byť hotový v decembri 2021. Predpokladané náklady sú 365 miliónov eur bez DPH.[4] Je to doteraz najväčšia zákazka ŽSR.[9] K septemberu 2020 práce znížili cestovný čas z Bratislavy do Považskej Bystrice do 4 minút v závislosti od spoja.[7]

Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odkloní vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenie Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej preklenie rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel dĺžky 1081,7 m podíde rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prevedie trať ponad Nosickú priehradu. Nasleduje Tunel Milochov (1 861 m, za ktorým sa trať dostáva do súčasnej polohy. V existujúcej polohe zostane aj železničná stanica Považská Bystrica; jej koľajisko však prejde zásadnou rekonštrukciou. Celkovo sa medzi Púchovou a Považskou Bystricou trať skráti o 2,7 km.[10] V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostáva bližšie k rieke Váh., z uvedeného dôvodu bude potrebné vybudovať viaceré oporné múry.

Na riadenie železničnej premávky sa vybralo nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Takisto je navrhnuté aj nové traťové zabezpečovacie zariadenie, ktoré sa vybuduje so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby je aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožní priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa bude ovládať z riadiaceho centra v Púchove.[11]

Podľa údajov z augusta 2020 ŽSR plánujú 17. septembra 2020 presmerovať vlakovú dopravu na nový úsek z Púchova cez Tunel Diel a most cez Nosickú priehradu. Zanikne zastávka Milochov, vznikne nová zastávka Nosice. Celý úsek Púchov – Považská Bystrica by mal byť hotový do 15. decembra 2021.[12] Tunel Milochov bol prerazený 8. septembra 2020.[5]

Úsek je najdrahším na Slovensku v prepočte na kilometer trate, vychádza na takmer 23 miliónov eur.[5] Cena koncom roka 2020 stúpla na 378,6 milióna eur (bez DPH). Vyčerpala sa teda aj 10% finančná rezerva obvyklá pri podobných projektoch. Hlavným dôvodom zdraženia je výstavba dvoch tunelov na úseku. Hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová to vysvetlila takto: „Najvýznamnejšie príčiny súviseli s geologickými diskontinuitami horninového prostredia v rámci budovania tunelových objektov – tunela Diel a tunela Milochov, ktoré si vyžiadali operatívne riešenia tak, aby boli/mohli byť stavebné objekty prevádzkované a užívané, predovšetkým s ohľadom na ich kvalitatívne a bezpečnostné parametre.“[7] Ján Snopko, autorský a geotechický dozor náročnosť stavby opísal takto: „Okrem novonavrhovaných inžinierskych konštrukcií, ako sú tunely, mosty, nová zastávka Nimnica, je súčasťou ceny aj rekonštrukcia stanice Považská Bystrica a Považská Teplá, ktorá musí byť uskutočnená bez obmedzenia železničnej dopravy.“[7]

V roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina zriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a obsahuje 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií bolo postavených tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýši maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklápacími súpravami budú môcť jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) aj vyššími rýchlosťami. V úseku bolo tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizovalo združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.).[13] Celkové investície do tohto úseku predstavujú 127,8 mil €.[14] Stavba bola dokončená vo februári 2018.[15]

Modernizácia uzla Žilina by mala byť druhá najväčšia verejná zakázka ŽSR. Predpokladaná suma bola 353,75 mil eur. Víťazom súťaže by malo byť konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD. V lete 2020 sa čaká na potvrdenie sútaže Úradom pre verejné obstarávanie. Modernizácia by mala trvať 4roky, bude financovaná z eurofondov a zavŕši modernizáciu celej trate Bratislava – Žilina.[9]