Považany

Lokalita na pravom behu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom, patrila do Nitrianskej stolice. Vznik lokality sa datuje do 12. storočia. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr), odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi, synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku 1452. Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké Kostoľany, Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa portálneho súpisu z roku 1533 patril Svätý Kríž zemanom Svätokrížskym.

Podľa cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol Sentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa nachádzajúci cintorín v dezolátnom stave. V roku 1598 bolo v dedine deväť zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603 šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54 a počet obyvateľov na 380. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva zaoberalo košikárstvom.

Najstarší záznam o Mošovciach je v listine Bela IV. z 18. marca 1263, ktorou udeľuje kláštoru na Panónskom vrchu výmenou za svoje majetky pri Köszegu Nové Mesto nad Váhom a majetky na okolí. Pri vymedzení tohto majetku sa uvádza, že hraničí popri Váhu s obcou Mošovce, v miestach, kde je háj Lusuch a cesta, ktorá vedie až k nejakej hruške a odtiaľ k čachtickým viniciam. Obec patrila viacerým zemanom. V roku 1715 mala 6 poddanských a 13 želiarskych domácností, v roku 1753 tu žilo 28 rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 263 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 76 a počet obyvateľov na 528. Zaoberali sa roľníctvom, čipkárstvom a výšivkárstvom.

Obec sa spomína v roku 1368. Patrila ku kráľovským majetkom, neskôr panstvu Tematín, potom viacerým zemanom. Ako aj v ostatných obciach i vo Vieske narobil Váh často mnoho škôd. Najväčšej povodni v roku 1813 padlo za obeť viacero domov. V roku 1753 tu žilo 17 poddanských rodín, v roku 1787 mala 12 domov a 110 obyvateľov, v roku 1828 poklesol počet domov na 10 a znížil sa aj počet obyvateľov na 67. Na Váhu pracovali do roku 1904 tri mlyny. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová empírová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1830. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Kostol vznikol za prispenia Alexandra Rudnaya. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Nachádzaja sa tu výmaľba od F. Baslera z roku 1859.[4] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi a čabrakami, priečelie je dekorované pilastrami. Veža je členená kordónovými rímsami a slepými arkádami, ukončená je ochodzou a atypickou barokovou helmicou. Nad portálom je umiestnené termálne okno a erb Alexandra Rudnaya.

• Rodný doma Alexandra Rudnaya, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia. Úpravami prešiel v 20. storočí.[5] Na objekte je umiestnená pamätná tabuľa arcibiskupa z roku 1928.[6]

• 
  Kostol Povýšenia sv. Kríža
• 
  Interiér kostola
• 
  Rodný dom Alexandra Rudnaya
• 
  Pamätná tabuľa Alexandra Rudnaya

• Alexander Rudnay (* 1760 - † 1831), rímskokatolícky kňaz, ostrihomský arcibiskup, kardinál a národný dejateľ. Pochovaný je v Ostrihome, kde pôsobil ako arcibiskup. V súčasnosti je po ňom v Považanoch pomenovaná Základná Škola Alexandra Rudnaya.