Považská Bystrica
Považská Bystrica (nem. Waagbistritz) je okresné, priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča, leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v kraji.
Považská Bystrica | |||
mesto | |||
Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj | ||
Okres | Považská Bystrica | ||
Región | Horné Považie | ||
Vodné toky | Váh, Domanižanka | ||
Nadmorská výška | 288 m n. m. | ||
Súradnice | 49°06′58″S 18°26′50″V | ||
Najvyšší bod | Veľký Manín | ||
Rozloha | 90,56 km² (9 056 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 39 271 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 433,65 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1316 | ||
Primátor | Karol Janas[3] (SMER-SD, SNS, SZ) | ||
PSČ | 017 01 | ||
ŠÚJ | 512842 | ||
EČV | PB | ||
Tel. predvoľba | +421-42 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Centrum 2/3 017 01 Považská Bystrica | ||
Telefón | 042/4305111 | ||
Fax | 042/4326613 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Wikimedia Commons: Považská Bystrica | |||
Webová stránka: povazska-bystrica.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.
Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.
Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim sa nachádza zrúcanina Považského hradu, s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú cyklistiku a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.
Časti mesta
Mestské časti
Dejiny
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[4], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[5]
V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafael Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506, ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.
Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.
V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.
Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja.
Politika
V meste v čase Slovenského štátu žilo množstvo podporovateľov HSĽS a gardistov, neskôr počas socializmu mala veľkú podporu Komunistická strana Československa. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou HZDS neskôr SMERu-SD. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni. Mnoho sociológov sa domnieva, že mesto v politickom vývoji len dobieha zvyšok Slovenska, tak ako tomu je aj v ďalších zaostalejších častiach krajiny.
Na komunálnej úrovni v meste 12 rokov zastával funkciu primátora Ľuboš Lackovič (HZDS), neskôr Miroslav Adame (SMER-SD). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 Karol Janas (SMER-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD.
Kultúra a zaujímavosti
Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku 1950 do 1980.
Pamiatky
- Považský hrad[6] je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie.[7]
- Funkcionalistická budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.[8]
- Administratívna budova ABŠO od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.[9]
- Diaľničná estakáda ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu Stavba roka.
- Kostol Navštívenia Panny Márie z 15. storočia
- Kostol sv. Juraja z roku 1791
- Kaplnka sv. Heleny z roku 1728
- Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku 1805
- Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- Kaštieľ v Orlovom v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie
- Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí z roku 1631, zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia
- Száparayovský kaštieľ z roku 1676
- Považská knižnica
Športové kluby
- Hokejový klub HK 95 PANTERS
- Hádzanársky klub MŠK
- Futbalový klub MŠK
- Basketbalový klub BK IMC
- Atletický oddiel Sparta PB
- Plavecký Klub PBPO
- Hokejbalový klub HBK PROTEF
- Tanečný klub Stella
V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Priemysel
V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s.
Výstavba estakády
Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.
Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.
Cestná doprava
Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.
Železničná doprava
Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a na železničnej stanici zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do Česka.
Mestská hromadná doprava
V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť Mestská dopravná spoločnosť, a.s., ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Väčšina z 23 autobusov Mestskej dopravnej spoločnosti je denne vypravovaných na 11 liniek. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2019 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.
K októbru 2019 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:
- Karosa B 952E (r.v. 2006) – 9 ks
- Irisbus Citelis 12M (r.v. 2006) – 1 ks nízkopodlažné vozidlo
- Irisbus Crossway LE 10,8M (r.v. 2011, 2013) – 2 ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 12M (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019) – 8 ks nízkopodlažné vozidlo
- Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo
Z celkového počtu 23 vozidiel je 14 nízkopodlažných a 12 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú wi-fi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje Mestská dopravná spoločnosť ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.
Osobnosti
Rodáci
- Štefan Podmanický (1480 – 1530) – nitriansky biskup
- Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar a grafik
- Irena Blühová (1904 - 1991) - fotografka
- Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
- Peter Holka (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
- Ján Kroner (1956) – herec
- Dorota Nvotová (1982) – herečka a speváčka
- Marián Vajda (1965) – tenista, tréner
- Michal Mertiňák (1979) – double tenista
- Andrej Meszároš (1985) – hokejista
- Roman Tománek – hokejista
- Jaroslav Baška (1975) – Poslanec NR SR (SMER-SD)
- Jaro Gašpar Kremeň – spisovateľ
- Gustáv Ulický – konštruktér, motoristický novinár
- Simona Martausová (1988) – speváčka, skladateľka, herečka
- Marián Mitaš (1980) – herec
Partnerské mestá
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41
- Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85
- Považský hrad[Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny
- Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010[Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry
- Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA [online]. Mesto Považská Bystrica, 2010-10-22, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online.
- tamtiež