Jaslovské Bohunice
Jaslovské Bohunice (do roku 1958 oddelene Jaslovce a Bohunice, po maďarsky: Apátszentmihály) je obec na Slovensku v okrese Trnava.
Jaslovské Bohunice | |||
obec | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Trnava | ||
Časti | Jaslovce, Bohunice, Paderovce | ||
Vodný tok | Blava | ||
Nadmorská výška | 160 m n. m. | ||
Súradnice | 48°28′34″S 17°38′44″V | ||
Rozloha | 20,08 km² (2 008 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 354 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 117,23 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1113 | ||
Starosta | Božena Krajčovičová[3] (nezávislá) | ||
PSČ | 919 30 | ||
ŠÚJ | 507156 | ||
EČV | TT | ||
Tel. predvoľba | +421-33 | ||
Adresa obecného úradu |
Námestie sv. Michala 36/10A
919 30 Jaslovské Bohunice | ||
E-mailová adresa | poslať email | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Jaslovské Bohunice | |||
Webová stránka: jaslovske-bohunice.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1836.
Obec je známa najmä vďaka blízko ležiacej Atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach (EBO) a podniku Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS).
Z histórie
Novodobá história: Pôvodne samostatné obce boli 12.7.1958 zlúčené Uznesením Krajského národného výboru v Bratislave č. 164/1958. Napriek tomu mali tieto obce (Jaslovce a Bohunice) spoločnú faru, kostol a školu. Pôvodne mala obec vzniknutá zlúčením niesť názov Bohunice. K 1.1.1959 došlo však k rozpusteniu miestnych národných výborov. Úradný názov obce teda od roku 1959 znie Jaslovské Bohunice na základe rozhodnutia Povereníctva vnútra č. SVV/1-6219/1959. V roku 1975 boli k obci pripojené administratívne aj obce Paderovce a Radošovce. Koncom roka 1990 sa obec Radošovce osamostatnila a prestala byť súčasťou obce Jaslovské Bohunice. Z toho dôvodu ďalej vývoj a historické aspekty k obci Radošovce neuvádzame.
Staršia história: Pohľad do minulosti siaha až do praveku. V Jaslovských Bohuniciach bolo objavené pohrebisko skrčencov spred 3 500 rokov, pozostatky ľudu s kanelovou keramikou z mladšej doby kamennej, ale aj sídlisko z mladšej doby bronzovej.
Prvý písomný záznam, v ktorom sa Bohunice spomínajú, pochádza z roku 1113. Paderovce sa v záznamoch prvýkrát vyskytujú až v roku 1333 a Jaslovce sú dokumentované od roku 1438.
O úrodné polia trnavskej tabule mali vždy záujem zemepáni. V starobylých, latinsky písaných dokladoch sa ako majitelia obce spomínajú napríklad kláštor svätého Hypolita na Zobore, magister nitrianskej stolice Sebes, ktorý ich dostal od kráľa Ondreja II., Béla IV. v roku 1258 potvrdil kúpu Bohuníc Zochudovi a Sefereldovi, istý čas patrila obec i grófovi Pálffymu a mnohým ďalším.
Významnou súčasťou histórie obce Jaslovské Bohunice bol i notariát. Veľmi vzácne sú prvé záznamy v 274 stranovom zápisníku notára a richtára, obecného hospodárstva z rokov 1840-1892. Tento zápisník patrí medzi najcennejšie svedectvá o obci, o počiatku a vývoji notariátu.
Historický pôvod názvu obcí: Starí slovania, ktorí žili v osadách v Poblaví spájali neskorší názov osady s názvom vladyku Bohuna, ktorý pomáhal kniežaťu Slavomírovi v boji proti frantským vojskám. Slávny rod sa neskôr rozvetvil a obsadil postupne blízke územia a tak vznikli ďalšie osady s názvom Maléí Bohunice (dnešné Jaslovce), tzv. Druhé Bohunice (rozumej akoby "iné", dnešné Paderovce). Kreovanie názvov obcí vychádzalo i z jazykov, ktoré sa na danom území počas historických období používali: latinčina, maďarčina, slovenčina.
Bohunice: r. 1113 villa Bagan, r. 1401 villa Bohunicz, r. 1913 Apátszentmihály, r. 1920 Bohunice
Jaslovce: r. 1326 villa minor Baganya, r. 1438 Jazloucz, r. 1913 Jászló, r. 1920 Jaslovce
Paderovce: r. 1229 terra altera Bogvna, r. 1438 Podorowcz, r. 1913 Pagyár, r. 1920 Paderovce
To boli len niektoré názvy z porovnateľného historického obdobia vybrané pre názornosť ich postupného vývoja až do súčasnej podoby.
Všetky tri časti Jaslovských Bohuníc – Jaslovce, Bohunice i Paderovce – mali k sebe vždy veľmi blízko. Dôkazom je aj ich spoločný patrón, svätý Michal Archanjel, ktorý sa stal dominantou historických pečatí. Na Bohunickej pečati z roku 1768 je zobrazený s krížom na hlave, s mečom v pravej a váhami v ľavej ruke. Na rozdiel od Jaslovskej pečate, pochádzajúcej z roku 1603, má pod pravou rukou šesťcípu hviezdu. Paderovská pečať z roku 1768 je veľmi podobná. Novú pečať, s ktorou obec Jaslovské Bohunice podpisuje novodobú históriu, získala 25.mája 1992. Aj na nej je dominantou svätý Michal Archanjel – s mečom a váhami, krížom na hlave a šesťcípou hviezdou.
Zdroj: Geografia "V presýpaní času" autorov PaeDr. Ján Čapka, Doc. PhDr. Vladimír Rábik PhD., Mgr. Zuzana Rábiková, Ing. Viliam Jablonický, ISBN 978-80-971399-0-2, Jaslovské Bohunice 2013
Poloha obce
Obec sa rozprestiera v povodí potoka Blava (Poblavie), ktorý pramení v pohorí Malé Karpaty vzdialenom cca 10 km, konkrétne v katastri obce Dobrá Voda. Potok preteká obcami: Dobrý Voda, Dechtice, Kátlovce, Paderovce, Radošovce, Bohnice, Jaslovce, Malženice, Bučany. Za obcou Bučany sa vlieva do riečky Dudváh. Celková dĺžka toku potoka Blava je 47 km. Obec je položená v malom údolí, ktorým potok Blava preteká.
Infraštruktúra
- Nová budova Obecného úradu
- Námestie Sv. Michala
- Kostol Sv. Michala
- Supermarket COOP Jednota
- Areál futbalového ihriska s priľahlými multifunkčnými halami
- Hasičská zbrojnica
- Prírodný amfiteáter
- Kaštieľ s priľahlým parkom
- Meander (potoka Blava)
- Areál strelnice Na mlyne
- Fontánka
- Základná škola
- Pohotovostné sídlisko
Pozri aj
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.