Republika (Rusko)

Republika je typ subjektu Ruskej federácie. V súčasnosti má 21 subjektov Federácie podobu republík (od 18. marca 2014 po medzinárodne neuznanom pričlenení Krymu je podľa ruských zákonov republík 22, pričom novou republikou je Krymská republika1).

Republiky Ruska

Republiky Ruskej federácie sa od druhých subjektov Ruskej federácie líši predovšetkým svojím národno-štátnym základom (subjekty totiž vznikli na územno-štátnom základe).

Republiky majú zo všetkých subjektov federácie najvyšší stupeň autonómie. Podľa článku 5 Ústavy Ruskej federácie sú charakterizované ako štáty Ruskej federácie, ktoré majú vlastnú ústavu, prezidenta, parlament, právo vydávať zákony a stanoviť úradný jazyk republiky (článok 68). Nie sú však subjektom z hľadiska medzinárodného práva, tým je iba Ruská federácia.

Republiky sú založené na etnickom základe, teda predstavujú oblasti obývané niektorým z neruských etník federácie. Vzhľadom na internú migráciu obyvateľstva v Rusku tieto národnosti netvoria vždy väčšinovú skupinu obyvateľstva daných republík.

Zoznam republík Ruskej federácie
Oficiálny názov Skrátený názov Vlajka Umiestnenie
Adygejská republika Adygejsko
Altajská republika Altajsko
Baškirská republika Baškirsko
Buriatska republika Buriatsko
Čečenská republika Čečensko
Čuvašská republika Čuvašsko
Dagestanská republika Dagestan
Chakaská republika Chakasko
Ingušská republika Ingušsko
Kabardsko-balkarská republika Kabardsko-Balkarsko
Kalmycká republika Kalmycko
Karačajsko-čerkeská republika Karačajsko-Čerkesko
Karelská republika Karelsko
Komijská republika Komijsko
Marijská republika Marijsko
Mordvianska republika Mordviansko
Jakutská republika Sacha, Jakutsko
Severoosetská republika – Alánsko Severné Osetsko
Tatárska republika Tatársko
Tuvianska republika Tuviansko
Udmurtská republika Udmurtsko

Poznámka k počtu subjektov Federácie

^1  Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska[1]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.

Referencie
  1. Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online.
Ruský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.