Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)

Uspenský chrám Ivana Kalitu, rekonštrukcia S.V.Zagrajevského.

Prvá kamenná stavba chrámu pochádzala z roku 1326 z obdobia vlády veľkokniežaťa Ivana Kalitu, ktorý ho dal postaviť na popud vtedajšieho moskovského metropolitu Petra na mieste predošlého dreveného kostola. Tento prvý murovaný chrám v Moskve zasvätili Zosnutiu Matky Božej. Chrám v roku 1327 vysvätil metropolita Peter, ktorý tu aj bol ako prvý metropolita pochovaný. Vzhľad zodpovedal vtedajšiemu byzantskému slohu – stavba bola murovaná z nahrubo opracovaných kvádrov bieleho kameňa s hladko tesanými ozdobnými elementami. V tejto podobe chrám existoval 145 rokov, kým ho z dôvodu schátralosti nariadil rozobrať a postaviť znovu cár Ivan III. v roku 1472.

Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku zemetrasenia v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta Aristotela Fioravantiho. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku 1475. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste Vladimír, vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej renesancie. Malo to aj symbolický význam: Dovtedajším hlavným chrámom Rusi bol práve chrám vo Vladimíre, ale po zjednotení všetkých ruských kniežatstiev Ivanom III. bolo treba presunúť aj duchovné centrum do nového hlavného mesta – do Moskvy. Stavba bola dokončená v roku 1479 a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.

Prvé maľby na vnútorných stenách chrámu boli vyhotovené v rokoch 1482 – 1515 najlepšími ruskými ikonopiscami, najznámejším z nich bol Dionisij. Nanovo bol chrám vyzdobený v rokoch 1642 – 1644, no niekoľko fragmentov pôvodných fresiek sa dochovalo. Chrám počas svojej existencie viackrát vyhorel a následne sa obnovoval a opravoval. Po požiari v roku 1547 dal cár Ivan IV. Hrozný pokryť strechy chrámu medenými pozlátenými plátmi. V roku 1547 sa v chráme odohrala aj prvá korunovácia cára. Od tohoto roku boli všetci ruskí panovníci až do posledného cára korunovaní len v tomto chráme.

V roku 1625 bola do chrámu prenesená časť Kristovho rúcha. Túto relikviu daroval cárovi Michalovi III. a patriarchovi Filaterovi perzský šach Abbás I. Na počesť tejto udalosti zaviedla pravoslávna cirkev sviatok „Sviatok položenia Kristovho rúcha“, ktorý sa slávi 10. júla podľa juliánskeho kalendára. Ďalšiu významnú svätú relikviu získal kostol v roku 1686, kedy doň bol uložený jeden z klincov, ktorým bol ukrižovaný Kristus.

V roku 1812 bol chrám vyplienený napoleonskou armádou, najcennejšie poklady chrámu sa však podarilo včas odviezť do mesta Vologda. Chrám nanovo vysvätili 30. augusta 1813. Vďaka svojej takmer nepretržitej funkčnosti bolo kostol nutné viackrát opravovať. Rozsiahle reštaurátorské práce v chráme prebiehali v rokoch 1895 – 1897 pod vedením architekta S. K. Rodionova a v prvom desaťročí 20. storočia pod vedením S. U. Solovjova, neskôr v rokoch 1911 – 1915 I. P. Maškova.

V marci 1918 bolo nariadené chrám uzatvoriť pre verejnosť a boli v ňom zakázané bohoslužby, nakoľko Kremeľ sa stal novým sídlom sovietskej vlády. Posledná bohoslužba bola uskutočnená v chráme 22. apríla (5. mája) 1918.

V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako múzeum. Vďaka tomu sa podarilo do dnešných čias zachovať interiér chrámu s minimálnymi poškodeniami.

Svetský politický a mocenský význam Uspenského chrámu oddávna spočíval v tom, že práve tu korunovali ruských panovníkov. Prvá korunovácia sa uskutočnila v roku 1547. Išlo o korunováciu cára Ivana IV. Hrozného. Uspenský chrám si svoje postavenie korunovačného chrámu Ruského impéria udržal aj po prenesení hlavného mesta ríše z Moskvy do Petrohradu. Celkovo tu bolo korunovaných 21 ruských panovníkov. Prehľad je uvedený v tabuľke:

V súvislosti s korunováciami panovníkov treba spomenúť ešte dva historické fakty. 4. februára 1498 bol v Uspenskom chráme korunovaný za cára aj Dmitrij Ivanovič, vnuk Ivana III., ale krátko nato sa stal obeťou mocenských hier, bol uväznený a zomrel, nikdy prakticky nevládol. Druhá významná udalosť súvisiaca s korunováciami sa viaže k neposlušnému synovi Petra I. – cárovičovi Alexejovi. Keď sa Alexej Petrovič vrátil do Ruska a odprosil otca, ten ho donútil vzdať sa práva na ruský trón. Formálne sa tak stalo v januári 1718 práve v Uspenskom chráme[1].

Okrem mocenského významu má chrám aj obrovský náboženský význam. V Uspenskom chráme vyhlasovali aj duchovných vodcov Ruskej pravoslávnej cirkvi – biskupov, metropolitov a patriarchov. Takisto bol Uspenský chrám v rokoch 1326 – 1700 miestom posledného odpočinku všetkých metropolitov a patriarchov ruskej pravoslávnej cirkvi. V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú umiestnené v podzemí, v chráme sú umiestnené ich náhrobky. Uspenský chrám vo svojich útrobách uchováva aj niekoľko svätých relikvií (viac pozri v sekcii [Relikvie]).

Fresky nad južným vchodom do chrámu

Stavba má štvoruholníkový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z tehál, na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí mohutne, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Dojem monolitu ešte umocňujú úzke štrbinové okná. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých kupol.

Na portáli nad hlavným južným vchodom je vyobrazená Vladimírska Matka Božia medzi archanjelmi Michalom a Gabrielom. Nižšie sú vyobrazení moskovskí svätci – Alexij, Jonáš, Peter, Ivan Novgorodský, moskovský metropolita Filip a novgorodský episkop Nikita. Vstupná drevená brána južného vchodu býva označovaná aj ako Zlatá brána, pretože z vnútornej strany je pokrytá medenými plátmi, na ktorých sú pozlátené biblické výjavy, ornamenty a nápisy v staroruštine. Nad severným vchodom sú vyobrazenia šiestich ruských svätcov. Severný vchod bol určený pre metropolitu a cirkevných hodnostárov, keďže severne od kostola boli cirkevné súkromné komnaty. V súčasnosti sa používa západný vchod, ktorý sa v minulosti využíval len v čase trhov, sviatočných sprievodov či korunovačných slávností. Do chrámu sa vstupuje cez drevený prístrešok s dubovými dverami.

Chrám je trojloďový, napriek nedostatku denného svetla nepôsobí pochmúrne. Priestor pôsobí vzdušne, otvorene. Celková plocha chrámu je rozdelená na východnej strane ikonostasom na väčšiu verejnú časť a menšiu neverejnú. Keďže do chrámu preniká iba málo vonkajšieho svetla, osvetlenie zabezpečujú len mohutné lustre. Centrálny strieborný luster váži okolo 330 kg. V lustroch sa používali len sviečky z čistého včelieho vosku, pretože sa netopili a nestekali, mali príjemné svetlo a pri horení voňali. Strop podopierajú štyri stĺpy, každý s hrúbkou viac ako 2 metre. Svetlo sa odráža od zlatých farieb na freskách a ikonách, čo znásobuje jas.

Na niekoľkých miestach sa dochovali najstaršie fresky z roku 1481 od ikonopisca Dionisija. V roku 1642 dal vyblednuté nástenné maľby z rokov 1513 – 1515 obnoviť cár Michal III. Na obnove pracovalo približne 150 maliarov z celého Ruska a okrem obnovenia farieb boli maľby dozdobené tenkou vrstvou zlata na celkovej ploche 500 m². Celkovo je na stenách 249 obrazov a 2066 postáv. Tematicky ide o výjavy z Evanjelia. Na štyroch stĺpoch podopierajúcich strop sú postavy 140 mučeníkov.

Architektúra a výzdoba kostola symbolizujú kozmos. Klenby predstavujú nebo a príbytok Spasiteľa, ktoré „držia“ stĺpy kostola. Mučeníci zobrazení na stĺpoch svojím životom a mučeníckou smrťou podopierajú cirkev, tak ako stĺpy stavby podopierajú jej strop.

Monomachov trón

V prednej časti chrámu pred prvými dvoma stĺpmi sa nachádzajú 3 modliace kreslá, ktoré pripomínajú malé stavby – modlitebne. Modliace kreslo cárov označované ako Monomachov trón dal z dreva vyrobiť cár Ivan IV. Hrozný. Na drevenom obklade trónu sú výjavy zo života kniežaťa Vladimíra II. Monomacha. Kamenné Patriarchov trón je doslova primurovaný k juhovýchodnému stĺpu kostola. Samotná sedacia časť je z jemného červeného zamatu. Toto kreslo bolo určené pre patriarchu alebo metropolitu, ktorý sa tu modlil, ak neviedol bohoslužbu. Cárovnin trón pochádza zo 17. storočia, je z dreva a nachádza sa pri severovýchodnom stĺpe. Na strieške „trónu“ sú z troch strán výjavy narodenia Matky Božej, Ježiša Krista a svätého Jána Krstiteľa. Na čalúnenej zadnej stene je vyšitý dvojhlavý orol – symbol cárskeho Ruska. Na krídlach má erby ruských miest a na hrudi erb Moskvy so svätým Jurajom.

Ikonostas pochádza z roku 1653 a je umiestnený na severnej strane chrámu. Je tvorený piatimi radmi ikon a vytvára umelú „stenu“ chrámu od podlahy po strop, ktorá oddeľuje verejnú časť chrámu od neverejnej obradnej. Ikonostas symbolizuje jednotu Starého zákona a Nového zákona. Prvý rad zhora tvoria ikony praotcov a patriarchov. Druhý rad sú starozákonní proroci. V treťom rade sú vyobrazenia cirkevných sviatkov a výjavy z Evanjelia. Uprostred štvrtého – hlavného radu ikon je ikona Krista a po oboch stranách ikony Matky Božej, Jána Krstiteľa a apoštolov. Spodný rad tvoria ikony získané kniežatami a cármi z miest podriadených Moskve. Uspenský chrám sa môže pochváliť jednou z najväčších zbierok ikon z 11. – 12. storočia na svete. Prevažná väčšina chrámových ikon pochádza zo 14. a 15. storočia. Najcennejšími sú ikony „Bohorodička Hodigitria (Sprievodkyňa) a svätý Juraj“, „Spasiteľ – Prísne oko“, „Svätá Trojica“, „Vladimírska Matka Božia“ (dve kópie), „Zosnutie Bohorodičky“, „Apoštoli Peter a Pavol“ a mnohé ďalšie.

V chráme sa nachádzal aj originál zázračnej ikony Vladimírskej Matky Božej, dnes je originál umiestnený v špeciálnej vitírne v Tretiakovskej galérii. V chráme je dnes umiestnená kópia zo 16. storočia. O vzniku a pôvode tejto najznámejšej ruskej ikony sa toho dodnes veľa nevie. Privezená bola z Konštantínopolu a v 12. storočí bola prevezená z Kyjeva do mesta Vladimír. Traduje sa, že v ruských dejinách spôsobila viacero zázrakov, ktoré zachránili ruský národ. Ruskí cári a najvyšší cirkevní hodnostári uctievali zázračnú ikonu rôznymi drahocennými darmi, ktorými okrášľovali obraz. Metropolita Fotij dal vyhotoviť zlatý obklad obrazu, cár Alexej I. dal utkať zlatý záves vážiaci 3 kg, ktorý zakrýval a chránil ikonu. Nad hlavou Matky Božej umiestnili zlatú svätožiaru vykladanú diamantami, perlami a smaragdami. Obloženie ikony sa dnes nachádza v Zbrojnej sieni moskovského Kremľa.

Ikona Najmilostivejšieho Spasiteľa na tróne je druhou zázračnou ikonou tohoto chrámu. Nachádza sa vpravo od Cárskej brány ikonostasu. Postava Krista sediaceho na tróne je bohato pozlátená.

Vpravo od ikony Spasiteľa na tróne je umiestnená hlavná ikona chrámu zobrazujúca Zosnutie Matky Božej. Ikona z 15. storočia bola zhotovená priamo pre tento kostol a je taktiež bohato pozlátená. Za lôžkom Matky Božej stojí Kristus držiaci malé dieťa – dušu Panny Márie.

• 
  „Vladimírska Matka Božia“
• 
  „Bohorodička Hodigitria (Sprievodkyňa)“ (z druhej strany je ikona „Svätý Juraj“)
• 
  „Svätý Juraj“
• 
  Ikonostas – centrálna časť (dole vpravo od brány ikona „Spasiteľ na tróne“)
• 
  Tichon Filatiev: „Svätá Trojica“
• 
  Ikona „Spasiteľ Prísne oko“

V Chráme Zosnutia Matky Božej sa nachádzali najvzácnejšie sväté relikvie Ruského impéria. Neskôr boli premiestnené do zbierok Múzeí moskovského Kremľa, kde sa nachádzajú dodnes. Najznámejšími relikviami chrámu sú:

• časť Kristovho rúcha
• časť rúcha Matky Božej
• Kristov klinec – jeden zo štyroch klincov, ktorými bol Kristus pribitý na kríž na Golgote
• pravá ruka apoštola Ondreja
• hlava svätého Gregora Naziánskeho
• pozostatky svätého Jána Krstiteľa