Nursultan
Nursultan (kaz. Nur-Sultan), do 20. marca 2019 Astana (rus. Астана), je od roku 1997 hlavným mestom Kazachstanu (predtým bola hlavným mestom Alma-Ata). V roku 2017 malo 1 078 384 obyvateľov[1], a ich počet veľmi rýchlo narastá. Na konci 20. storočia sa tu začalo so stavbou nového hlavného mesta, keď boli staré drevené búdy zrovnané so zemou a vznikli výstavné ulice, parky a zasklené kancelárske budovy. V preklade názov mesta "Astana" znamená "hlavné mesto".
| Nursultan | |||
| Nur-Sultan | |||
| hlavné mesto Kazachstanu | |||
 Astana | |||
|
|||
| Štát |  Kazachstan | ||
|---|---|---|---|
| Rieka | Išim | ||
| Nadmorská výška | 347 m n. m. | ||
| Súradnice | 51°10′00″S 71°26′00″V | ||
| Rozloha | 722 km² (72 200 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 078 384 (2019) | ||
| Hustota | 1 493,61 obyv./km² | ||
| Akim | Altay Kulginov | ||
| Časové pásmo | UTC +5 | ||
| - letný čas | UTC +6 | ||
| PSČ | 010000–010015 | ||
| Tel.predvoľba | +7 7172 | ||
 Pozícia Astany v rámci Kazachstanu  Pozícia Astany v rámci Kazachstanu
| |||
| Wikimedia Commons: Astana | |||
| Webová stránka: http://www.astana.kz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
20. marca 2019 bolo po odstúpení prezidenta Nursultana Nazarbajeva hlavné mesto premenované z Astany na Nursultan.[2]
Geografia
Poloha
Mesto je situované v stepiach stredného Kazachstanu na rieke Išim.
Podnebie
Nursultan je druhé najchladnejšie hlavné mesto, za Ulanbátarom. Druhým najchladnejším hlavným mestom bola až do roku 1997 Ottawa, keď sa hlavným mestom stala Astana. V zime teploty dosahujú -35°C, zatiaľ čo v lete sa teplota pohybuje okolo 30°C.
Demografia
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľov:
- Kazachovia: 65.2%
- Rusi: 23.8%
- Ukrajinci: 2.9%
- Tatári: 1.7%
- Nemci: 1.5%
- Iní: 4.9%
Náboženstvo
Dominantným náboženstvom je islam, v meste je aj kresťanstvo, judaizmus alebo budhizmus.
Dejiny
Ruské a sovietske obdobie
Roku 1824 tu Rusi založili vojenskú pevnosť okolo ktorej sa vyvinulo mesto Akmolinsk. V rokoch 1961 – 1991 sa mesto volalo Celinograd, neskôr v období 1991 – 1997 nieslo názov Akmola.
V roku 1868, keď celý Kazachstan zabralo Rusko, sa mesto stalo administratívnom strediskom.
V 30. rokoch 20. storočia už za vlády Sovietov, bolo mesto spolu s celou zemou postihnuté hladomorom. Roku 1939 sa Akmolinsk stal strediskom oblasti.
V polovici 50. rokov bola v Sovietskom zväze zahájená kampaň na obrábanie celín a význam Akmolinska vzrástol s novou rolou krajského mesta kraja, ktorý spojil päť severných oblastí Kazachstanu (1960 - 1965). To viedlo k rozvoju mestskej výstavby a k zlepšeniu vybavenosti mesta, vrátane vysokých škôl.
Nezávislý Kazachstan
Deklarácia o zvrchovanosti Kazašskej SSR bola prijatá 25. októbra 1990. V decembri 1991 bola krajina premenovaná na Republiku Kazachstan a krátko nato 16. decembra 1991 vyhlásila nezávislosť. Celinograd vtedy zmenil meno na Akmolu a naďalej bol administratívnym mestom oblasti.
Za nové hlavné mesto Kazachstanu bola Akmola vyhlásená v júli 1994. Po roku, v septembri 1995, to potvrdil prezident Nazarbajev svojím dekrétom.
K slávnostnému odovzdaniu funkcie došlo v Akmole 8. decembra 1997. Ďalším prezidentským dekrétom zo dňa 6. mája 1998 bola Akmola premenovaná na Astanu.
Od tej doby mesto zažíva nevídaný rozmach. Počet obyvateľov sa v priebehu posledného desaťročia zdvojnásobil a v meste vyrástli desiatky moderných kancelárskych budov, nové ulice, parky i rezidenčné štvrte.
Referencie
- Численность населения Республики Казахстан по полу в разрезе областей, городов, районов и районных центров и поселков на начало 2019 года [online]. Комитет по статистике Министерства национальной экономики Республики Казахстан, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.
- INFORM.KZ. Парламент Казахстана одобрил переименование Астаны в Нурсултан [online]. inform.kz, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po rusky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Astana na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).