Jakutsko
Jakutsko (po rusky Sacha alebo Jakutija, po jakutsky Саха Сирэ - Sacha Sire), dlhý tvar Jakutská republika (po rusky Respublika Sacha, po jakutsky Саха Өрөспүүбүлүкэтэ - Sacha Öröspüübülükete), je najväčšia republika Ruskej federácie. Nachádza sa vo východnej časti krajiny, na Sibíri. Na východe susedí s Čukotským autonómnym okruhom, Magadanskou oblasťou, Chabarovským krajom; na juhu s Amurskou oblasťou, Zabajkalským krajom, Irkutskou oblasťou a na západe s Krasnojarským krajom. Na jej severe je Severný ľadový oceán. Jakutsko je najväčší štátoid sveta. Má rozlohu 3 103 200 km², žije tu okolo 950-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je Jakutsk.
Prírodné pomery
Jakutská republika je v rámci Ruskej federácie najväčšia, s rozlohou 3 103 200 km² zaberá 3 časové pásma (+09:00 až +11:00). Väčšina území zeme je hornatá, sever aj stred sa navyše nachádza v silne chladnej oblasti. Cca 40 % republiky leží v arktickej oblasti, 47 % pokrýva tajga, takmer výhradne tvorená mokraďami. Od juhu na sever naprieč preteká rieka Lena, s veľkým a čiastočne i močaristým údolím. Medzi ďalšie významné rieky patria prítoky Leny Viljuj, Aldan, Olokma. Vo východnej časti regiónu sú to rieky Indigirka a Kolyma. V oblasti leží okolo 700 jazier. Najvyšším pohorím je Čerského chrbát, ležiaci na východe s najvyšším vrchom Pobeda (3 147 m n. m.). Na väčšine územia sa rozkladá Stredosibírska vysočina.
Klíma
Jakutsko má chladné (stred a sever) až mierne podnebie (juh). Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi −28 až −47 °C, júlové medzi +2 až +19 °C. Priemerné ročné zrážky majú rozsah medzi 200 mm (stred, vnútrozemie) a 700 mm (hory na východe zeme). Jakutsko má tzv. pevninský pól chladu – dedinu Ojmjakon, kde bola v roku 1926 nameraná rekordne nízka teplota −71 °C a mesto Verchojansk, kde v roku 1886 bola nameraná teplota −69 °C.
Dejiny
Jakuti žijú na svojom území krátku dobu. Sú príbuzní s turkickými národmi a Mongolmi. Pretože im Evenkovia, ďalší severský národ Ruskej federácie, hovoria Jako, toto slovo sa prijalo do ruštiny ako Jakuti; práve v 17. storočí, keď sem Rusi začali prenikať. Postupne tu začali rozširovať ortodoxní kresťanstvo, poľnohospodárstvo a v roku 1632 založili dnešné hlavné mesto republiky Jakutsk. V roku 1922 vznikla Jakutská ASSR, v dobách Sovietskeho zväzu mala krajina hlavný význam v tom, že sa tu ťažili dôležité suroviny. Súčasný názov Jakutská republika sa používa od roku 1992.
Obyvateľstvo
Z celkom 1 milióna obyvateľov majú väčšinu Rusi (50,3 %), nasledovaní Jakutmi (Sachmi) (33,4 % populácie republiky) a 7 %-nou ukrajinskou menšinou. Oficiálnymi jazykmi sú ruština a jakutčina (sacha). Jakutčinu sa učia deti v škole od 11 rokov a rozumie jej okolo 25 % miestnych obyvateľov.
Ekonomika
Hlavným hospodárskym centrom je Jakutsk. Ekonomika je postavená na ťažbe surovín, nachádzajúcich sa pod povrchom. Tie sa spracovávajú v závodoch v okolí hlavného ale aj niekoľkých menších miest.
Doprava
Využívaná doprava je hlavne letecká alebo lodná (po rieke Lena), hlavne vďaka ohromným vzdialenostiam a riedkemu osídleniu. V cestnej doprave je významná cesta Kolyma – Jakutsk – Magadan, do Jakutsku je zjazdná iba v zimnom období kvôli chýbajúcemu mostu cez rieku Lena. Na území Jakutska sa nachádza asi 500 km železničnej trate, ktorá sa začala stavať v 80. rokoch ako odbočka od Bajkalsko-amurskej magistrály. Po perestrojke sa stavba zastavila a dočasnou konečnou sa stal Berkakit (mestečko asi 20 km južne od Nerjungri). Po niekoľkých rokoch sa začalo znovu stavať; trať v roku 2004 dosiahla mesto Tommot, po roku 2010 mal byť dokončený i približne 368 km dlhý úsek, vrátane trojkilometrového cestného a železničného mostu cez Lenu do Jakutsku.
Externé odkazy
 |
Ruský portál |
