Volga
Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.
Volga | |||
rus. Волга | |||
rieka | |||
Volga v Uljanovsku | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | 13
| ||
Mestá | 26
| ||
Hlavné prítoky | |||
- ľavostranné | Kama | ||
- pravostranné | Oka | ||
Zdrojnica | |||
- poloha | Valdajská vrchovina, Tverská oblasť | ||
- výška | 225 m | ||
- súradnice | 57°15′31″S 32°28′22″V | ||
Ústie | Kaspické more | ||
- poloha | Astrachánska oblasť | ||
- výška | –28 m | ||
- súradnice | 45°50′30″S 47°58′17″V | ||
Dĺžka | 3 530 km | ||
Povodie | 1 361 000 km² (136 100 000 ha) | ||
Prietok | Volgograd | ||
- priemerný | 8 060 m³/s | ||
Tok a povodie Volgy
| |||
Wikimedia Commons: Volga | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústi v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.
Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³. Ale nemá úmorie, keďže ústi do Kaspického mora.
Priehrady na Volge
Volga má najmä na strednom toku veľa priehrad:
- Rybinská priehrada
- Nižnonovgorodská priehrada
- Čeeboksarská priehrada
- Samarská priehrada
- Saratovská priehrada
- Volgogradská priehrada
Mestá na Volge
Referencie
- Найденко В.В. Великая Волга на рубеже тысячелетий: От экологического кризиса к устойчивому развитию. Т. 1. Общая характеристика бассейна реки Волги. Анализ причин экологического кризиса. Н. Новгород, 2003. С. 9