Karol Martel
Karol Martel (* 23. august 686, Herstal, Belgicko – † 22. október 741, Quierzy, Francúzsko) bol majordómus, vládca Franskej ríše, otec Pipina Krátkeho a starý otec Karola Veľkého.
| Karol Martel | |||
 | |||
| Narodenie | 23. august 686 Herstal, Belgicko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 22. október 741 (55 rokov) Quierzy, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Slabosť merovejovských kráľov umožnila vysokým kráľovským úradníkom, majordómom (správcom dvora), aby začali vládnuť úplne samostatne. Karol Martel, nemanželský syn majordóma Pipina Herstalského (niekde uvádzaný tiež ako Pipin Prostredný) si zabezpečil titul majordóma a vojvodu Austrázie na úkor legitímnych potomkov svojho otca. Nad Frankami začal vládnuť r. 714. Usiloval sa o zachovanie jednoty merovejovského štátu. Porazil Sasov a Frízov, podrobil si znovu Bavorsko a Durínsko. Veľký význam má víťazstvo Karola Martela nad Maurami, ktoré vybojoval pri Poitiers (25. október 732). Zastavil tak expanziu Arabov zo Španielska do Galie.
Po dvoch vojenských výpravách r. 737 a 739 pripojil k Franskej ríši Akvitánsko a Provensalsko, ktoré mu boli zaviazané za účinnú pomoc v boji proti Maurom. Aby posilnil bojaschopnosť svojej ríše proti maurskej jazde a získal prevahu aj v tomto spôsobe boja, poskytoval Karol Martel svojim bojovníkom léna za jazdeckú službu v armáde. Pre nedostatok voľnej pôdy prinútil kláštory a biskupstvá, aby prepožičali ako léna pre kráľovských bojovníkov veľkú časť tej pôdy, ktorú im predtým udelili merovejovskí králi. Karol Martel tak položil základný kameň pre zrod lénneho práva, typického pre európsky stredovek.
Majordómus vládol pevnou rukou a rozhodne, takže ani cirkevní hodnostári nemohli klásť proti týmto opatreniam účinný odpor. Súčasníci nazvali majordóma Karla Martelom, čo značí Kladivo. Vyjadrili tak dojem, ktorý v nich zanechal tento bojovník a politik kujúc základy pre budúcu ríšu Karlovcov.