Malý Čepčín

Malý Čepčín (maď. Kiscsepcsén) je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Obcou prechádza železničná trať Zvolen – Vrútky spolu so zastávkou a nachádza sa tu križovatka ciest III/2176, III/2178 a III/2180. Leží medzi obcami Veľký Čepčín, Ivančiná, Jazernica, Turčianske Teplice a Bodorová, pričom od poslednej obce je intravilánom vzdialená len niekoľko stovák metrov.

Malý Čepčín
obec
Železničná zastávka v obci
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Nadmorská výška 465 m n. m.
Súradnice 48°54′10″S 18°50′25″V
Rozloha 3,09 km² (309 ha) [1]
Obyvateľstvo 548 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 177,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka r. 1254
Starosta Miroslava Sumková[3] (DOMA DOBRE)
PSČ 038 45
ŠÚJ 512443
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Malý Čepčín 14
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 043/4947121 043/4901469
Fax 043 / 494 71 21
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Malý Čepčín
Webová stránka: malycepcin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Symboly obce

Erb obce

Erb obce tvorí v modrom štíte nad trikrát strieborno-zeleno delenou zvýšenou pätou štítu strieborný jeleň, sprevádzaný striebornou hviezdou a strieborným polmesiacom v rohoch štítu. Vychádza z rodového erbu rodu Čepčianskovcov.

Pečať obce

Pečať je okrúhla, uprostred je umiestnený erb obce, okolo kruhopis „OBEC MALÝ ČEPČÍN“

Vlajka obce

Vlajka obce je trojcípa, tvorená siedmymi pozdĺžnymi pruhmi vo farbách modrej, bielej, modrej, bielej, zelenej, bielej a zelenej.

Časti obce

Diaková

48°54′26″S 18°50′14″V
Súčasťou obce je osada Diaková. Nachádza sa asi 20 m severne od konca samotnej obce v blízkosti železničnej trate na ceste do Jazernice Spomína sa v roku 1698 ako majer, ktorý obhospodarovali zemianske rodiny z Malého Čepčína a mali tu postavenú kúriu. [4][5]

Prírodné pomery

Obec leží na širokej nive po oboch stranách potoka Teplica. Povrch obce je zvlnený do miernej pahorkatiny a takmer úplne odlesnený. Podklad tvoria treťohorné usadeniny pokryté sprašovými hlinami. Pôdy sú lužné a ilimerizované[6].

História

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie chotára obce v staršej dobe železnej. Prvý raz sa spomína v roku 1254, kedy patrila Jánovi, synovi Namslavovmu, do roku 1440 zemanom z Ivančinej. Neskoršie sa majiteľmi obce stal rod Čepčianskovcov. Hlavným zamestnaním obyvateľov obce bolo poľnohospodárstvo, počas prvej ČSR ich niekoľko pracovalo na píle v Diviakoch. Obec sa zapojila do partizánskeho odboja počas SNP a v roku 1950 tu bolo založené JRD. [6]

Spomína sa v roku 1254 ako Kus Moys, Kysmayus, 1351 ako Parua Chepcsin, 1364 ako Kysmoych, Kysmoyus, 1398 ako Kis Moys vulgo Kis Csepcsin, 1554 ako Kiscsepcsyn, 1736 ako Kis Cscheptschin Slauis Maly Csepczin cum antique Kis Majuch, 1773 ako Maly Csepczin.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov od roku 1869 po 2019 vyjadruje nasledovný graf[6][7]:

Služby

V obci je okrem obecného úradu verejná knižnica, cintorín, materská škola, neplnoorganizovaná základná škola („malotriedka“)[8], pobočka Slovenskej pošty a TJ Družba. [9]

Osobnosti obce

Kultúra a zaujímavosti

Archeológia

V osade Diaková, v lokalite Hŕby sa spomína nález keramiky zo staršej doby železnej. Najvýznamnejším archeologickým náleziskom v obci však je lokalita Homôlka.

Na lokalite Homôlka našiel už v roku 1872 riaditeľ učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom Viliam Gróo mohylu veľmoža z doby veľkomoravskej (9. storočie). V mohyle bol uložený plne vyzbrojený muž s rakvou, ku ktorému pripojili jeho koňa. V rakve boli uložené úlomky dreva, niekoľko klincov a železné kovania, pripomínajúce tie, z hrobu veľmoža v Blatnici. Z militárií boli nájdené železná listová kopija dĺžky 50 cm so zbytkami drevenej násady, zdobená železná sekera, množstvo šípov a súčasti konského postroja (ostrohy, uzda). Zo šperkov sa našlo niekoľko strieborných a pozlátených masívnych sponiek a strieborné gombíky. Keramika a mince v hrobe neboli nájdené. Z pôvodného nálezu sa zachovali len tri pozlátené kovania[10].

Vojtech Budínsky-Krička (v literatúre aj ako Budaváry) pokračoval v roku 1936 v prieskume lokality, a okrem toho objavil ďalší hrob, dva železné nože, ocieľku a kresadlo, kovania z rakvy, drobné predmety a fragmenty drobných železných predmetov[10][4].

Pamiatky

  • Súbor kúrií rodiny Čepčányi, jednopodlažné blokové stavby s valbovou strechou z 18. storočia. Objekt číslo 35 dnes slúži ako obecný úrad. Okrem zjednodušeného vstupného portiku je stavba kompletne prestavaná.

Galéria

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História obce na oficiálnej stránke obce Dostupné online
  5. Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
  6. KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
  7. O obci na Obce Slovenskej republiky Dostupné online
  8. iŠkVP ZŠ s MŠ v Malom Čepčíne Dostupné online
  9. Objekty v obci na oficiálnej stránke obce Dostupné online
  10. APIAR, Peter. Militária z hrobov včasnostredovekých mohýl. UK Bratislava, 2010.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.