Kyjev
Kyjev[1] (historicky slov. Kijev; ukr. Київ – Kyjiv; rus. Киев – Kijev; poľ. Kijów; jidiš קיאב – Kijav) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Kyjev (Київ – Kyjiv) | |||
hlavné mesto Ukrajiny | |||
![]() Zhora zľava: Kyjevsko-pečerská lavra, Verchovna rada Ukrajiny, Kyjevská univerzita, Dom s chimérami, socha Bohdana Chmeľnyckého, Námestie Nezávislosti | |||
|
|||
Oficiálny názov: Київ – Kyjiv | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Kyjevská oblasť | ||
Rieka | Dneper | ||
Nadmorská výška | 197 m n. m. | ||
Súradnice | 50°27′00″S 30°31′24″V | ||
Rozloha | 847 km² (84 700 ha) | ||
Obyvateľstvo | 3 703 100 (2019) | ||
Hustota | 4 372,02 obyv./km² | ||
Vznik | 5. storočie | ||
Primátor | Vitalij Kličko | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 01xxx-04xxx | ||
Telefónna predvoľba | +380 44 | ||
![]() Poloha mesta v Ukrajine ![]() Poloha mesta v Ukrajine
| |||
![]() Poloha mesta v rámci Európy ![]() Poloha mesta v rámci Európy
| |||
Wikimedia Commons: Kiev | |||
Webová stránka: http://kievcity.gov.ua/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 847 km2 a 3,7 milióna obyvateľov (2019). Kyjevská aglomerácia má 4,07 milióna obyvateľov. Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.
Názov
Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев – Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב – Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov, a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.[chýba zdroj]
Poloha a prírodné podmienky
![](../I/Ukraine_Kiev_StMichael.jpg.webp)
Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.
Dejiny
![](../I/Kiev_Chrestjatik.jpg.webp)
Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch.[2]
Kyjev patrí k starobylým európskym mestám, nakoľko archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.
Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834.
Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici, a tak bol Kyjev od roku 1920 sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej SSR.
Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas kyjevskej bitky došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky ministerstva vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov – 29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33-tisíc kyjevských Židov a postrieľali ich. Neskôr popravy na tomto mieste pokračovali. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Na bojoch o mesto sa zúčastnili aj vojaci 1. česko-slovenskej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.
Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.
Administratívne členenie
Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):
- Darnyckyj (Дарницький)
- Desňanskyj (Деснянський)
- Dniprovskyj (Дніпровський)
- Holosijivskyj (Голосіївський)
- Obolonskyj (Оболонський)
- Pečerskyj (Печерський)
- Podiľskyj (Подільський)
- Solomenskyj (Соломенський)
- Sviatošynskyj (Святошинський)
- Ševčenkivskyj (Шевченківський)
Doprava
Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.
Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.
Pamätihodnosti
![](../I/Kyjiv_sofienkathedrale.jpg.webp)
Katedrála sv. Sofie (po ukrajinsky: Софійський собор, po rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии)
Katedrála sv. Sofie (Svätej Múdrosti) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť) podľa vzoru konštantínopolskej Hagie Sofie. Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.
V rokoch 1685 – 1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.
Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.
V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2 – 3 metre štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.
V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.
Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 metrov.
Ostatné pamätihodnosti
- Chrám svätého Ondreja v Kyjeve
- Chrám svätého Vladimíra v Kyjeve
- Kyjevsko-pečerská lavra (UNESCO)
- Zlatá brána
- Katedrála svätého Mikuláša (rímskokatolícka) v Kyjeve
- Kláštor svätého Cyrila
- socha Matka Vlasť
Partnerské mestá
Referencie
- Ukrajina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2014-06-09, [cit. 2015-12-04]. Dostupné online.
- KYJEV. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 117 – 120.
Externé odkazy
- Kyjev – sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)