Charkov

Charkov (ukr. Харків Charkiv; rus. Харьков Charkov) je mesto na severovýchode Ukrajiny, administratívne centrum Charkovskej oblasti. Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.

Charkov
(Харків – Charkiv)
mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina
Oblasť Charkovská oblasť
Nadmorská výška 148 m n. m.
Súradnice 50°00′21″S 36°13′45″V
Rozloha 370 km² (37 000 ha)
Obyvateľstvo 1 446 107 (1.1.2019)
Hustota 3 908,4 obyv./km²
Vznik 1654
Časové pásmo SEČ (UTC+2)
 - letný čas SELČ (UTC+3)
PSČ 61001  61499
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.

V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.

Dejiny

Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.

Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.

Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynulo. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.

Obyvateľstvo

V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.

Doprava

Charkov je vedľa Kyjeva a Ľvova hlavným dopravným uzlom zeme. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport) ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.

Ekonomika

Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.

Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.

Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:

  • Barabashovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
  • Blagoveshinskiy
  • Raiskiy

Správne členenie

Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.

Správne rozdelenie Charkova

Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.

Okresy Charkova:

  • Kholodnohírs'kiy
  • Shevchenkivsʹkyy
  • Kyyivsʹkyy
  • Moskovsʹkyy
  • Nemyshljansʹkyy
  • Industrialʹnyy
  • Slobidsʹkyy
  • Osnov'jansʹkyy
  • Novobavars'kyy

Významné osobnosti

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charkov

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charkov na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.