Baku

Baku sa rozprestiera na Kaukaze, na juhu Apšeronského polostrova a na pobreží Kaspického mora.

Baku má mierne kontinentálne podnebie s horúcim suchým letom a chladnou zimou. Priemerné množstvo celoročných zrážok je 239 milimetrov.

Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z obdobia 3500 rokov pred Kristom, z egyptskej „Knihy mŕtvych“ z obdobia vlády faraóna Meniho (Narmer). Jaskynné nástenné maľby staré až 12 tisíc rokov nájdené v okolí však svedčia o oveľa staršom osídlení. Rovnako tu boli nájdené dôkazy o prítomnosti rímskeho tábora v 1. storočí pred Kristom. V Baku bolo nájdené aj sasánovské pohrebisko z 5.-7. storočia. Okrem toho množstvo ďalších archeologických nálezov dokazuje pradávne osídlenie tohoto územia. Odhaduje sa, že samotné mesto Baku má okolo 5 500 rokov.[2]

Palác širvanšachov z 15. storočia v hist.centre Baku

Od druhej polovice 9. storočia bolo územie Apšeronského polostrova súčasťou ríše Širvan a Baku sa stalo prirodzeným geografickým, ekonomickým a politickým centrom oblasti. Základom hospodárstva oblasti Baku bola ťažba ropy a soli, zber mareny farbiarskej a šafranu. Vývoz týchto surovín prostredníctvom karaván, ale aj morskými cestami sa stal zdrojom rozvoja mesta. Koncom 10. storočia už bolo Baku jedným z najvýznamnejších a najrozvinutejších miest Širvanu. Obyvateľstvo sa venovalo remeslám a obchodu, zaoberalo sa vinohradníctvom, výrobou hodvábu, rybolovom. Mesto a jeho prístav boli dôležitou križovatkou obchodných ciest a centrom obchodnej výmeny medzi krajinami Východu a Západu.

V roku 1191 po dobytí mesta Šemacha nepriateľskými vojskami sa Baku stalo hlavným mestom Širvanu a sídlom širvanšachov, čím jeho význam opäť vzrástol. V meste sa spustila rozsiahla výstavba, čím sa Baku významne rozšírilo. Okrem palácov a kupeckých domov boli vybudované aj mohutné hradby s Panenskou vežou, ktorá je dodnes jedným z hlavných symbolov mesta.

• 
  Mestská brána
  12. – 15.stor.
• 
  Mestská pevnosť
  12. – 15.stor.
• 
  Panenská veža
  12.stor.

Ohrozenie postavenia Baku znamenali nájazdy Mongolov v 13. storočí, ktorí zničili viacero miest v oblasti. Baku dlho odolávalo útokom, k vzdaniu sa došlo až po ovládnutí celej ríše Mongolmi. Baku sa stalo zimným sídlom mongolských vládcov, čo ho síce uchránilo od zničenia, ale hospodársky upadalo. V priebehu 14. storočia sa mesto opäť stalo hlavným mestom nezávislého Širvanu a najdôležitejším prístavom Blízkeho východu. Z tohoto obdobia pochádza aj jedna z najznámejších architektonických pamiatok mesta - Palác širvanšachov.

Komplex paláca širvanšachov z 15.stor.: Palácová mešita, palác a mauzóleum

Koncom 16. storočia sa Baku stalo súčasťou Safíjovskej Perzie. Pre mesto ako centrum oblasti to znamenalo ďalšie obdobie rozkvetu. Do mesta prichádzalo množstvo zahraničných kupcov a cestovateľov, ktorí oživili hospodársky život. Zväčšovala sa remeselná produkcia, rozvíjal sa obchod. Z tunajšieho prístavu viedli najdôležitejšie obchodné cesty do Európy a Ruska. Rozvoj Baku pokračoval až do konca 17. storočia, kedy nastalo pre Baku, ako aj iné stredoázijské mestá obdobie postupného úpadku. Úpadok bol zapríčinený viacerými faktormi: zmenou trás obchodných ciest, hospodárskym úpadkom štátu, rozšírením strelných zbraní, znížením dopytu po rope. V roku 1806 bolo Baku obsadené ruskými cárskymi vojskami a stalo sa súčasťou Ruského impéria. V roku 1807 malo mesto 3000 obyvateľov a 500 domov.[2]

Baku pod vládou Ruského impéria sa stalo ekonomickým, priemyselným a kultúrnym centrom Kaukazu. Prebúdzanie hospodárskeho života Baku bolo a dodnes je spojené predovšetkým s ťažbou ropy. V roku 1848 bol v Baku otvorený prvý ropný vrt na svete. Už v roku 1859 vzrástol počet obyvateľov na 12 tisíc, v roku 1913 to bolo 214 tisíc.[2] Vďaka ťažbe ropy sa v oblasti začalo aj budovanie železničnej i cestnej infraštruktúry - v roku 1880 bola vybudovaná železničná trať spájajúca Baku s ďalšími priemyselnými mestami oblasti, v roku 1883 otvorili trať Baku - Tbilisi, cesta do Tbilisi bola dokončená v roku 1868. Prvé telegrafické linky boli položené po morskom dne (Baku-Krasnovodsk) v roku 1879, prvá telefónna linka v Baku bola zriadená v roku 1886. V roku 1907 bol otvorený ropovod Baku-Batumi, vďaka čomu až takmer 92% kaukazskej produkcie pochádzalo práve z Baku. Okrem ropného priemyslu sa rozvíjali aj iné priemyselné odvetvia nadväzujúce na miestne tradície a poľnohospodársku produkciu - tkáčstvo a textilný priemysel, tabakový priemysel, mlyny. V roku 1878 bola zriadená Mestská rada Baku, v roku 1889 bola založená parná flotila v mestskom prístave. Do mesta prichádzalo množstvo cudzincov - Rusov, Židov, Nemcov, Arménov, Azerbajdžancov (z Ruska aj z Perzie). Vďaka ropnému boomu sa mohla okrem priemyslu rozvíjať aj kultúra - otvorilo sa niekoľko divadiel, postavila sa opera, Baku sa stalo známym pod prezývkou „Paríž Kaukazu“.

28. apríla 1920 vznikla Azerbajdžanská sovietska socialistická republika ako jedna zo zväzových republík Sovietskeho zväzu a Baku sa stalo jej hlavným mestom, ako aj jedným z najväčších administratívnych, priemyselných, kultúrnych a vzdelanostných centier ZSSR.

V počas 2. svetovej vojny bolo Baku strategickým mestom zabezpečujúcim zásobovanie sovietskej armády pohonnými látkami. Stalo sa preto aj predmetom záujmu nemeckých vojsk, obsadiť sa im ho však nepodarilo.

Mohutný rozvoj vo všetkých oblastiach zaznamenávalo Baku aj po roku 1945. Základom však naďalej zostával ropný priemysel. Osemdesiate roky sa však aj v tejto oblasti prejavili v politickej a ekonomickej kríze, ktorá mala na azerbajdžanskú spoločnosť silný dopad.

Fotografie Čierneho januára na azerbajdžanskej poštovej známke

V súvislosti s vypuknutím arménsko-azerbajdžanského konfliktu o Náhorný Karabach v deväťdesiatych rokoch 20. storočia v Baku enormne vzrástol počet azerbajdžanských utečencov z Arménska.[5] Na prelome rokov 1989 a 1990 vznikali v Baku nebývalé nepokoje, ktoré prerástli do pogromov Arménov v meste.[6][7]. Počas noci z 19. januára na 20. januára 1990 do ulíc mesta vtrhli pod zámienkou potlačenia antisovietskych a antiarménskych povstalcov sovietske vojská, pričom došlo ku krvavým útokom na miestne obyvateľstvo (nevynímajúc ženy, deti a starých ľudí), ktoré žiadalo stiahnutie vojsk. V Azerbajdžane sa tieto udalosti označujú ako čierny január (azerb. Qara Yanvar) alebo tiež krvavý január (azerb. Qanlı Yanvar).[8][9][10][11].

Štátne akademické divadlo opery a baletu

V Baku sa nachádza 11 divadiel a stála cirkusová scéna:

• Azerbajdžanské štátne akademické národné dramatické divadlo (azerb. Dövlət akademik milli dram teatrı)
• Azerbajdžanské štátne akademické divadlo opery a baletu (azerb. Azərbaycan dövlət akademik opera və balet teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo hudobnej komédie (azerb. Azərbaycan dövlət musiqili komediya teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo mladého diváka (azerb. Azərbaycan dövlət gənc tamaşaçılar teatrı)
• Azerbajdžanské štátne ruské dramatické divadlo Sameda Vurguna (azerb. Səməd Vurğun adına Azərbaycan dövlət rus dram teatrı)
• Azerbajdžanské štátne bábkové divadlo Abdullu Šaiga (azerb. A.Şaiq adına Azərbaycan dövlət kukla teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo mládeže (azerb. Azərbaycan dövlət gənclər teatrı)
• Divadlo mugamu (azerb. "Muğam" teatrı)
• Štátne divadlo „Jug“ (azerb. "Yuğ" dövlət teatrı)
• Bakuské mestské divadlo (azerb. Bakı bələdiyyə teatrı)
• Divadlo miniatúr „Ilham“ (azerb. "İlham" miniatür teatrı)
• Bakuský štátny cirkus (azerb. Bakı dövlət sirki)

• 
  Azerbajdžanské štátne akademické národné dramatické divadlo

V Baku sa podľa oficiálnej stránky mesta v roku 2011 nachádzalo 21 väčších i menších múzeí, okrem toho existujú v meste aj ďalšie súkromné múzeá či zariadenia prevádzkujúce dočasné výstavy. Najznámejšími a najvýznamnejšími múzeami sú:

• Azerbajdžanské štátne múzeum umenia (azerb. Rüstəm Mustafayev adına Azərbaycan dövlət incəsənət muzeyi) — najväčšie azerbajdžanské múzeum umenia s exponátmi od staroveku po súčasné umenie;
• Azerbajdžanské štátne múzeum koberca a národného úžitkového umenia (azerb. Lətif Kərimov adına Azərbaycan dövlət xalçaçılıq və xalq tətbiqi sənəti muzeyi) — prvé múzeum kobercov na svete, založené v roku 1967;
• Múzeum azerbajdžanskej literatúry (azerb. Nizami Gəncəvi adına Azərbaycan ədəbiyyatı muzeyi)
• Múzeum dejín Azerbajdžanu (azerb. Azərbaycan tarixi Muzeyi) — založené v roku 1920;
• Komplex „Palác širvanšachov“ - historicko-architektonická pamiatka a múzeum
• Múzeum moderného umenia (azerb. Müasir incəsənət muzeyi) - zbierky viac ako 800 prác azerbajdžanských maliarov a sochárov;
• Bakuské múzeum miniatúrnych kníh (azerb. Miniatur Kitab Muzeyi) — jediné múzeum miniatúrnych kníh na svete, v zbierke má viac ako 6500 kníh[12].

• Palácová mešita (azerb. Saray məscidi) — mešita z 15. storočia, súčasť komplexu Palác širvanšachov;
• Mohamedova mešita (azerb. Məhəmməd məscidi) — mešita z 11. storočia v štvrti Ičeri-Šecher;
• Mešita Bibi-Ejbat (azerb. Bibiheybət məscidi) — šítska mešita,
• Mešita Džuma (azerb. Cümə məscidi) — mešita v štvrti Ičeri-Šecher;
• Mešita Tezepir (azerb. Təzəpir) — mešita dokončená v roku 1914.

Eurovision Song Contest 2012 sa konal v hlavnom meste Baku. Svoj primát hosťujúceho mesta získalo Baku po víťazstve speváckeho dua Eldar Gasimov a Nigar Jamal v Nemecku s piesňou Running Scared. Pre tento obrovský event bola postavená nová aréna ktorá dostala názov Crystal Hall. Bola postavená v priebehu pár mesiacov a pojme okolo 25 000 ľudí. Zo zúčastnených 42 krajín mohla vyhrať iba jedna a stalo sa ňou Švédsko a speváčka Loreen s piesňou Euphoria. Baku v termíne konania Eurovízie prilákalo státisíce návštevníkov z celého sveta. Baku sa stalo v poslednom májovom týždni najznámejším mestom hudobného sveta.