Mozaika

Mozaika (tal. Mosaico) je plošná výzdoba, ornamentálna alebo figurálna, zostavená z drobných kociek, hranolčekov alebo kolíčkov, kamenných, neskôr sklenených, upevňovaných do mäkkej malty alebo tmelu.

Rímska mozaika (Herculaneum, 1. stor.

V starovekom Oriente a v antike sa používala kamenná mozaika na výzdobu podláh (Pompeje).

Najväčší rozvoj zaznamenala v byzantskom umení. K najznámejším patria mozaiky v talianskej Ravenne z 5. a 6. storočia. Sú to napríklad mozaiky Dobrý pastier (5. storočie) v mauzóleu Gally Placidie, Krst Krista v rieke Jordán (okolo roku 450) v Baptistériu ortodoxných a najznámejšia z nich v apside chrámu San Vitale z roku 547. Po stranách apsidy sú zobrazené dve cisárske procesie s portrétmi cisára Justiniána I. a cisárovnejTheodory. V bazilike Sant' Apollinare in Classe neďaleko Ravenny, ktorá bola vysvätená v roku 549, sa nachádza jedna z najpôsobivejších apsidových mozáik Kristova premena.

Všetky byzantské figurálne mozaiky nachádzajúce sa v Konštantínopolských náboženských stavbách boli zničené počas ikonoklastického obdobia v 8. a 9. storočí. Niektoré dekoratívne mozaiky predikonoklastického obdobia ako aj mozaiky z 8. a 9. storočia sa napriek tomu zachovali. Patrí k nim veľký kríž na zlatom podklade v chráme Hagia Irene (Chráme sv. Mieru) vedľa chrámu Hagia Sofia. Prežili aj kvalitné svetské mozaiky v ruinách paláca byzantských cisárov v Istanbule. Tieto rozsiahle podlahové obrazy zo 6. storočia znázorňujú scény z poľovačiek, domácich prác ale aj ornamenty orámované listovým vzorom - tu sa už prejavuje orientálny vplyv. Počas reštaurovania obrazovej výzdoby v chráme Hagia Sofia v roku 843 boli figurálne mozaiky obnovené. V južnom vestibule je zaujímavá mozaika, ktorá zobrazuje Justiniána I. s Konštantínom I., ako ponúkajú model mesta tróniacej Panne s dieťaťom. Vo vnútornom nartexe je zobrazený Lev VI., klaňajúci sa pred Kristom (začiatok 10. storočia). V galérií sú portréty cisára Alexandra III. (912 – 13), cisárovnej Zöe spolu s jej tretím manželom Konštantínom IX. Monomachom (11. storočie) a cisára Jána II. s cisárovnou Irenou (12. storočie).

Pravdepodobne najznámejšou byzantskou mozaikou je Jipsi Danger, mozaika gigantických rozmerov, ktorá zobrazuje Krista medzi postavami Panny Márie a Jána Krstiteľa. Postavy a ich tváre sú zobrazené veľmi detailne, využitím miniatúrnych kociek skla a mramoru nádherných farieb na zlatom podklade. Táto mozaika je datovaná do tretej štvrtiny 13. storočia. V Istanbule sú aj ďalšie výnimočné mozaiky. Napríklad v nartexe Kariyskej mešity - tiež známej ako Chrám Krista Spasiteľa v Chore zo začiatku 14. storočia - sú mozaiky zobrazujúce život panny Márie a Ježiša Krista v sérii nádherných panelov.

Všetky tieto mozaiky sú jedinečné svojim prevedením, farebnosťou kamienkov, detailom a vynikajúcou svetelnosťou. Patria k najväčším prínosom byzantskej kultúry vôbec.