Litovské veľkokniežatstvo

Litovské veľkokniežatstvo (lit. Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė, biel. Вялікае Княства Літоўскае / Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, lat. Magnus Ducatus Lituaniae – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12. storočia do roku 1795. Bol založený Litovcami, ktorí patrili medzi polyteistické baltské kmene. Kniežatstvo postupne obsadilo veľké časti niekdajšej Kyjevskej Rusi a ďalšie územia osídlené zväčša Slovanmi, v dnešnom Bielorusku, Lotyšsku, Litve a časti dnešného Moldavska, Poľska, Ruska a Ukrajiny.

Litovské veľkokniežatstvo
Великое князство Литовъское (starábiel.)
Wielkie Księstwo Litewskie (pol.)
Magnus Ducatus Lituaniae (lat.)
↓ 12. st. – 1795
(v rokoch 1569 – 1795 súčasť Republiky oboch národov)		 ↓

vlajka
znak
Geografia

Litva a Poľsko v roku 1387
Rozloha
800 000 km² (13. – 14. storočie)
700 000 km² (1375)
850 000 (1490) km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
4 250 000 (1490)
náboženstvo Slovanov
baltská mytológia
rímskokatolicizmus (1251 – 1263; po 1387)
Štátny útvar
Zánik
tretie delenie Poľska (1795)
Predchádzajúce štáty:
Balti (Pobaltie)
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
 Nástupnícke štáty:
Pruské kráľovstvo
Ruská ríša

Na svojom mocenskom vrchole v 15. storočí, kedy bola Litva ešte len vo voľnom zväzku s Poľskom, bolo jedným z najväčších štátov v Európe, vyznačujúce sa veľkou jazykovou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou. Litovské etnické územie vtedy zaberalo len asi 10 % rozlohy celého veľkokniežatstva. Hlavným nepriateľom Litvy bol do prelomu 14. a 15. storočia rád nemeckých rytierov, postupne sa do role najväčšieho rivala Litvy prepracovalo svojím mocenským vzostupom Moskovské veľkokniežatstvo, kým rád nemeckých rytierov po roku 1410 postupne strácal svoju moc.

Vznik a vývin
Magnus Ducatus Lithuania, Tobias Lotter, 1780

Konsolidácia litovských území začali na sklonku 12. storočia. Mindaugas, prvý vládca veľkokniežatstva, bol korunovaný za katolíckeho litovského kráľa v roku 1253. Po jeho smrti kráľovstvo zaniklo, ešte za jeho života sa prvá fáza christianizácie skončila, keď Mindaugas zavrhol katolicizmus.

Litva bola ako pohanský štát terčom severných križiackych výprav Rádu nemeckých rytierov (z juhozápadu) a Livónskeho rádu (zo severu). Štát svoju multietnickosť získal až za vlády Gediminasa, ktorí expandoval na juhovýchod, na roztrieštenú Rus. V expanzii Litva pokračoval aj za vlády jeho synov Algirdasa a Kestutisa. Algirdasov syn a následník Jogaila sa dostal do sporu so strýkom Kestutisom a jeho synom Vitoldom. Mocenské súperenie, do ktorého úspešne intervenoval aj rád nemeckých rytierov, sa vyriešilo až po uvoľnení poľského trónu smrťou Ľudovíta Veľkého, uhorského a poľského kráľa. Jogaila (Jagielo) podpísal v roku 1386 krewskú úniu, čím spôsobil dve zásadné dejinné udalosti v litovských dejinách: pokresťančenie Litvy a založenie dynastickej únie medzi Litovským veľkokniežatstvom a Korunou Poľského kráľovstva. Jogaila (Vladislav II. Jagelovský) sa stal poľským kráľom, kým Vitold litovským veľkokniežaťom.

Vláda Vitolda sa spája s najväčším územným rozmachom veľkokniežatstva a porážkou rádu nemeckých rytierov v bitke pri Grunwalde v roku 1410. Po Vitoldovej smrti sa vzťahy Litvy s Poľským kráľovstvom značne zhoršili pre vzostup moci litovskej šľachty. Až neúspech v moskovsko-litovských vojnách proti Moskovskému veľkokniežatstvu znamenal posilnenie zväzku a vytvorenie reálnej únie.

Poľsko-litovská únia a zánik

Lublinská únia (1569) vytvorila nový štát – Poľsko-litovskú úniu. V tejto federácii, si Litva udržala svoju svojbytnosť a mala samostatnú vládu, zákony, armádu a poklad. Federácia zanikla schválením ústavy z 3. mája 1791, po čom sa predpokladalo že vznikne unitárny štát – Respublica Poloniae – s jedným monarchom a jedným parlamentom. Pretvorený zväzok bol napadnutý Ruskou ríšou v roku 1792 a jeho podstatná časť bola rozdelená jeho susedmi. Ani tento zmrzačený štát neprestal byť tŕňom v oku susedov a po Kościuszkovom povstaní bol definitívne rozdelený medzi Ruskú ríšu, Pruské kráľovstvo a Rakúsko (1795).

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.