Zakarpatská oblasť
Zakarpatská oblasť je oblasť na západe Ukrajiny na území tzv. Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod. Ďalšími dôležitými mestami sú Mukačevo a Čop, centrum dopravnej infraštruktúry. Oblasť leží v ukrajinskej časti Karpát a je dôležitou turistickou a dopravnou časťou Ukrajiny s množstvom lyžiarskych a kúpeľných stredísk.
Zakarpatská oblasť (Закарпатська область) | |||
oblasť | |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Hlavné mesto | Užhorod | ||
Najvyšší bod | Hoverla | ||
- výška | 2 061 m n. m. | ||
- súradnice | 48°09′38″S 24°30′01″V | ||
Najnižší bod | pri obci Ruské Gejovce | ||
- výška | 101[1] m n. m. | ||
Rozloha | 12 777 km² (1 277 700 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 244 895 (1.12.2009) [2] | ||
Hustota | 97,43 obyv./km² | ||
Predseda | Hennadij Moskaľ | ||
Časové pásmo | UTC + 2 | ||
- letný čas | UTC + 3 | ||
Telefónna predvoľba | +380-31 | ||
Kód ISO 3166-2 | UA-21 | ||
Administratívne člen. | - | ||
Rajóny (Okresy) | 13 | ||
Wikimedia Commons: Zakarpattia Oblast | |||
Webová stránka: www.carpathia.gov.ua | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
- po slovensky Zakarpatská oblasť
- po ukrajinsky Закарпатська область, Zakarpats’ka oblast’
Dejiny
Pozri: Podkarpatská Rus
Geografia
Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne 12 800 km² (ako u nás kraj) v Karpatoch na západe Ukrajiny. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Na západe hraničí s Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Prešovským a Košickým krajom na Slovensku, Boršodsko-abovsko-zemplínskou a Sabolčsko-satmársko-berežskou župou v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami Satu Mare a Maramureș. Zo severu hraničí s ukrajinskou Ľvovskou oblasťou a na východe s Ivanofrankivskou oblasťou.
V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými a ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory tvoria približne 80 % územia Zakarpatskej oblasti. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej nížiny až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyššia hora Ukrajiny Hoverla (2 061 m) v Čornohore. Najnižší bod oblasti, 101 m n. m., leží pri obci Ruské Gejovce (Руські Геївці) v Užhorodskom okrese (rajóne).
Najvýznamnejšou riekou je Tisa, ktorá pramení neďaleko Rachova a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú Latorica, Uh, Boržava a Terebľa. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700 – 1 000 mm ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a –4 °C v zime.
Mestá a obce
V Zakarpatskej oblasti je 11 miest (podľa počtu obyvateľov, v tisícoch: Užhorod 118, Mukačevo 82, Chust 40, Berehovo 27, Vynohradiv tiež známy ako Veľký Sevľuš 25, Svaľava 18, Rachov 17, Ťačiv 11, Iršava 10, Čop 9, Perečín alebo Perečany 7), 19 sídel mestského typu a (aspoň) 579 ďalších obcí.
Demografia
Pri sčítaní v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov.
Podľa oficiálnych ukrajinských čísel na území Zakarpatskej oblasti nežije ani jeden Rusín, napriek tomu, že v rokoch 1918 – 1939 tvorili na tomto území väčšinu.
Etnickí Ukrajinci tvoria väčšinu populácie – 80,5 % –, Maďari sú najvýznamnejšou menšinou s 12,1 %. Ďalšími významnými menšinami sú Rumuni (2,6 %), Rusi (2,5 %), Rómovia (1,1 %), Slováci (0,5 %) a Nemci (0,3 %). Rusíni žijúci na Ukrajine sú v tejto krajine považovaní nie za samostatný národ, ale za etnickú skupinu ukrajinského národa. Podľa posledného sčítania sa za Rusínov (ako samostatný národ) považuje asi 10 000 obyvateľov, teda asi 0,8 % populácie.
Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje – okrem rusínskej národnosti, ktorá oficiálne neexistuje –, a tak sa tu nachádza i veľa národnostných spolkov či škôl (okrem rusínskych, keďže tam podľa ukrajinských údajov žiadni Rusíni nežijú). Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky.
Administratívne členenie
Zakarpatská oblasť sa člení na 13 rajónov (okresov):
Štatistické údaje o slovenskej komunite
Počet Slovákov v jednotlivých okresoch, mestách a v obciach na Zakarpatskej Ukrajine (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku)[chýba zdroj]:
- Užhorodský rajón (1260 – bez mesta Užhorod)
- Mukačevský rajón (288 – bez mesta Mukačevo)
- mesto Mukačevo (515)
- obec Koľčynо (195)
- Iršavský rajón (261)
- obec Dovhe (206)
- Svaľavský rajón (417 – bez mesta Svaľava)
- mesto Svaľava (322)
- Berehovský rajón (228)
- Veľkoberezniansky rajón (221)
- Perečínsky rajón
- mesto Perečín (281)
- obec Turie Remety (172)
Referencie
- Transcarpathia is my region [online]. [Cit. 2012-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- SSC of Ukraine. Total population, as of December 1, 2009. Average annual populations January- November 2009 [online]. www.ukrstat.gov.ua, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
- oficiálna stránka Podkarpatskej Rusi v originálnej podkarpatskoruskej slovenčine
- Zakarpatská oblasť – informácie a fotografie
- Zakarpatská Múzeum ľudovej architektúry a života
- Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921 - štatistické údaje z r. 1921, kedy bola Zakarpatská oblasť súčasťou prvej Československej republiky - dostupné v Digitálnej knižnici UKB