Kyjevsko-pečerská lavra

Kyjevsko-pečerská lavra alebo Kyjevsko-pečorská lavra alebo Pečerská/Pečorská lavra (ukr. Києво-Печерська лавра, rus. Киево-Печерская лавра) je pravoslávny monastiersky komplex v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Patrí k najvýraznejším architektonickým skvostom Kyjeva.

Svetové dedičstvo UNESCO
Pohľad z areálu lavry na Dneper
Plán peščer (jaskýň) v lavre z roku 1675

Pôvodne išlo o komplex jaskýň, v ktorých sa usádzali mnísi, preto sa aj nazýva Pečerská (teda doslova jaskynná, stsl. пещера = jaskyňa) lavra. Dnes sú tieto jaskyne pospájané do dvoch veľkých celkov – blízkych a vzdialených jaskýň (peščer) – dlhých úzkych podzemných chodieb podobných katakombám.

Dejiny
Uspenský chrám v lavre (2000)

Monastier bol založený roku 1051 pustovníkmi prepodobnými Teodózom a Antonom (Pečerskými) za vlády Jaroslava Vladimiroviča na južnom okraji Kyjeva na vysokom brehu rieky Dneper. Stal sa centrom kultúry a duchovného života Kyjevskej Rusi. V roku 1240 po dobytí Kyjeva mongolskými vojskami pod vedením Batuchána bol zničený. Neskôr ho obnovili, ale utrpel škody pri nájazdoch vojsk Zlatej hordy či neskôr vojsk Krymského chanátu a poľsko-litovských vojsk. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1555 až 1556. V rokoch 1592 až 1688 patrila Kyjevsko-pečerská lavra pod jurisdikciu Konštantínopolského patriarchátu, v rokoch 1699 až 1786 pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a od roku 1786 pod jurisdikciu kyjevského metropolitu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského Patriarchátu). Ťažké časy zažil monastiersky komplex po komunistickom prevrate v roku 1917. V roku 1930 ho komunistická moc dala zatvoriť a komplex chátral. Veľké škody utrpel počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941 až 1943. Po vojne prebehla rekonštrukcia a areál slúžil ako múzeum. V roku 1988 sa tu konala pravoslávna božská liturgia pri príležitosti tisícročia prijatia kresťanstva na Rusi (988).

Súčasnosť

V súčasnosti patrí monastiersky komplex pravoslávnej cirkvi (pod Moskovským patriarchátom). Je sídlom metropolitu Volodymyra (Viktora Sobodana). Od roku 1990 je spolu s Chrámom svätej Sofie (Svätej Múdrosti) zapísaný do zoznamu UNESCO.

Zaujímavosti

V blízkych peščerách (jaskyniach – katakombách) svätého Antona sú uložené aj pozostatky jedného z prvých svätcov zo slovenského územia – prepodobného Mojseja Uhrína (Mojžiša Uhorského).

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.