Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice

Mariánsky stĺp naproti Bazilike di Santa Maria Maggiore v Ríme.

Budovanie stĺpov so sochou Panny Márie pochádza najmenej z 10. storočia (v Clermont-Ferrand vo Francúzsku), ale bežným sa stalo najmä v období protireformácie po Tridentskom koncile (1545 – 1563). Jedným z prvých bol stĺp na Piazza Santa Maria Maggiore v Ríme. Jeho driek je starovekého pôvodu: slúžil ako podpora klenby tzv. Konštantínovej baziliky v Ríme, zničenej zemetrasením v 9. storočí. Iba tento stĺp prežil až do 17. storočia a v roku 1614 bol prevezený na Piazza Santa Maria Maggiore, kde bola na jeho vrchol umiestená bronzová socha Panny Márie s dieťaťom. Neskôr slúžil ako vzor pre mnohé stĺpy v Taliansku a ďalších európskych krajinách.

Prvým stĺpom tohto typu na sever od Álp bol tzv. Mariensäule postavený v Mníchove roku 1638 ako poďakovanie za to, že mesto prežilo útok švédskej armády a mor. Panna Mária sa vznáša na jeho vrchole na polmesiaci ako Kráľovná nebies. Inšpiroval najmä mariánske stĺpy v Prahe a Viedni, ale veľmi rýchlo nasledoval celý rad ďalších. V krajinách, ktoré boli súčasťou Habsburskej monarchie, ako Česko, Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, je veľmi ťažké nájsť staré mesto bez námestia s takýmto stĺpom, obvykle umiestneným na najvýznačnejšom mieste.

Pražský mariánsky stĺp bol postavený na Staromestskom námestí krátko po Tridsaťročnej vojne ako poďakovanie Panne Márii Nepoškvrnenej za pomoc v boji so Švédmi. Na poludnie jeho tieň ukazoval tzv. Pražský poludník, ktorý slúžil na určenie presného slnečného času. Neskôr si ho mnoho Čechov spojilo s habsburskou nadvládou vo svojej krajine a po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska roku 1918 ho revolučne naladený dav strhol a zničil.

Základný vzor, ktorý inšpiroval stavbu väčšiny stĺpov Najsvätejšej Trojice, sa nachádza na námestí Graben vo Viedni a bol postavený po more z roku 1679. Driek tohto bohato zdobeného stĺpa celkom mizne za mramorovými oblakmi, sochami svätcov, anjelmi a amoretmi.

Ich doba vyvrcholila Stĺpom Najsvätejšej Trojice na Hornom námestí v Olomouci. Tento stĺp je predovšetkým veľkolepou oslavou katolíckej cirkvi, ale nie je možné prehliadnuť, že jeho stavba sa začala (takmer súčasne s morovým mariánskym stĺpom na susednom Dolnom námestí) krátko po vypuknutí moru, ktorý udrel na Morave v rokoch 1714 až 1716. Olomoucký stĺp je výnimočný vďaka svojej monumentálnosti, bohatej výzdobe aj neobvyklej kombinácii sochárskych materiálov (kameň a pozlátená meď). Jeho základňa je natoľko veľká, že vnútri mohla byť umiestená modlitebňa. Tento stĺp je jediný, ktorý bol samostatne zapísaný na Zoznam pamiatok svetového dedičstva UNESCO, ako „jeden z výnimočných príkladov stredoeurópskeho vrcholného baroka“.

Medzi najväčšie trojičné stĺpy patrí tiež barokový morový stĺp v Banskej Štiavnici, postavený v rokoch 1759 až 1764, ktorý nahradil starší stĺp postavený po morovej epidémii z roku 1710. Stĺpu, ktorý vyniká svojou baldachýnovou architektúrou, na vrchole dominuje súsošie Najsvätejšej Trojice a na podstavci ho obklopuje sedem svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

Trenčiansky "morový stĺp" stojí na Mierovom námestí – najväčšom námestí mesta Trenčín. Bol postavený grófom Mikulášom Ilešházim v roku 1712 ako pamätník morovej epidémie, ktorá sa prehnala mestom v roku 1710.

V Kremnici bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Stĺp vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Reštaurovaný bol v rokoch 1992 - 1995.