Anton Hykisch

Narodil sa v rodine úradníka a vzdelanie získaval v Banskej Štiavnici, Pukanci, v Leviciach a napokon v Bratislave, kde študoval v rokoch 1951 – 1956 na Vysokej škole ekonomickej. V rokoch 1956 – 1958 pracoval vo výskumnom ústave, v roku 1958 na Železničnom staviteľstve, v rokoch 1958 – 1962 v Záhradníctve a rekreačných službách mesta Bratislavy. V rokoch 1962 – 1969 pracoval ako literárny redaktor v Československom rozhlase, v rokoch 1969 – 1974 v Ústrednej knižnici SAV, od roku 1974 pracoval v Diele. Od roku 1987 bol redaktorom a neskôr i riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1990 – 1992 bol poslancom a v rokoch 1993 – 1997 veľvyslancom v Kanade.

Ako príslušník tzv. generácie 56 debutoval románom Krok do neznáma (1959), ktorý bol vzápätí z ideologických dôvodov zošrotovaný a opätovne vyšiel až o štyri roky neskôr. V nasledujúcich knihách Sen vchádza do stanice (1961), Stretol som ťa (1963), Naďa (1964) usiloval sa reagovať na životné situácie a etické postoje svojich súčasníkov, kritika však ocenila až román Námestie v Mähringu (1965), v ktorom sa aj na základe vlastnej mladíckej skúsenosti s pokusom o ilegálne opustenie republiky v r.1949 pokúsil zobraziť osudy svojej generácie. Román je sčasti autobiografickým príbehom mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta, aj s vedomím, že za svoj čin bude musieť znášať dôsledky. V 70. a 80.rokoch vydal prózy Vzťahy (1978), Túžba (1980), Atómové leto (1988), knihu sci-fi poviedok Dobre utajený mozog (1979), pozornosť však vzbudil až dvojdielnym románom Čas majstrov (1977), situovaným do Banskej Štiavnice na rozhraní 15. a 16.storočia. Dielo svojou myšlienkovou výpoveďou o nevyhnutnosti tvorivej slobody ako základnej podmienky ľudskej existencie a jej presvedčivou umeleckou realizáciou patrí k naším najvýznamnejším historickým románom. Svoje hodnotové postavenie úspešného tvorcu historickej prózy potvrdil aj románom Milujete kráľovnú (1984).. Dielo je evokáciou života na Slovensku za čias panovania Márie Terézie. Autor v nich strieda scény z panovníckych dvorov, knižníc, dielní a bojísk. Román zobrazuje osudy slovenských vzdelancov tých čias, ale aj osudy významných postáv európskej histórie (Voltaire, Haydn, Mozart).
Záujem o moderné technické výdobytky využil v náučnej knihe Volanty do nebies (1975) a v knihe Budúcnosť je už dnes (1987), ktorú už priamo adresoval mladému čitateľovi. Pre deti mladšieho školského veku napísal knihu Kamarát Čipko (1989), v ktorej im prostredníctvom autorskej rozprávky t. j. fantazijného výmyslu sprostredkoval náučné informácie z oblasti dobovej elektroniky. Časť kritiky prijala knihu ako pokus o symbiózu autorskej rozprávky so žánrom umelecko-náučnej prózy (E. Tučná), časť druhá autorovu žánrovú iniciatívu označila za konvenčné mechanické kríženie beletristických postupov a technicko-odborných poznatkov, ktoré je v rozpore s metódami modernej literatúry faktu (M. Jurčo).
Anton Hykisch je tiež autorom reportáží o Kanade a Číne. V roku 1968 vydal cestopisnú esej Kanada nie je kanada, ktorú napísal po návrate zo Svetovej výstavy Expo 67 v Montreale.

• Anton Hykisch - Osobnosti.sk

• Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. LIC, Bratislava 2005.
• Tučná, Eva: Jedinečná symbiózy alebo nadmieru úspešný pokus. Zlatý máj, 1990, č.7, s.417 – 419.
• Hykisch, Anton: Nebáť sa novôt. In: Nataša Pavuľaková-Ďurinová: Pohovorme si nielen o detskej literatúre. Bratislava 1991.
• Jurčo, Milan: Paradoxný svet literatúry faktu. Banská Bystrica 2000.