Obrovská priepasť

Priepasť tvoria: vstupný relikt šachty, hlavná šachta, studňa a jaskynná pseudoúroveň s dómovitým priestorom približne v polovici hlavnej šachty (tzv. Galéria). Vstupný relikt šachty situovaný v nadmorskej výške 535 m n. m. predstavuje približne 10 m hlboký pozostatok po zdenudovanom vertikálnom priestore, ktorý pôvodne dosahoval hĺbku niekoľko desiatok metrov (vzhľadom k už neexistujúcemu povrchu). Tesne nad jeho dnom sa nachádza sústava umelých i prírodných kotviacich bodov, kde sa ukotvuje horný úsek lana. Do priepasti sa dá s využitím prírodných a inštalovaných kotviacich bodov zostúpiť pomocou jednolanovej techniky (Single Rope Technique). Jaskyňa je v súčasnosti v najvyššom, piatom stupni ochrany, patrí do kategórie Národné prírodné pamiatky (v zmysle Zákona č. 543 o OP a krajiny z roku 2002[1]) a vstup do nej je bez osobitného povolenia zakázaný. Pri dne reliktu, v boku jeho steny, sa nachádza ústie hlavnej šachty hlbokej 63 m, ktorá ma fľašovitý profil. Jej dno je rozsiahle, tvorí ho predovšetkým sutina rôznej frakcie. Steny hlavnej šachty pokrýva sintrová výplň predovšetkým v nátekovej forme, ale na väčších plochách sa tu vyskytujú aj sintrové útvary menších foriem. V juhovýchodnej stene, asi 25 m nad dnom sa nachádza komínovitý priestor. Na severozápadnej strane strane dna šachty sa nachádza ústie do studne s hĺbkou cca 25 m. Jej dno v úrovni -100 m je v súčasnosti aj dnom celej jaskyne. Jaskyňa sa vytvorila v masívnych wettersteinských vápencoch strednotriasového veku v masíve krasového vrchu na plošine slovenskej časti planiny Dolný vrch/Alsó-hegy. Geológiou Obrovskej priepasti sa zaoberali už starší bádatelia v sedemdesiatych rokoch min. st. (napr. F. Skřivánek, V. Lysenko), najnovšie sa tejto problematike venoval J. Psotka. [2]

Jaskyňu objavila počas rekognoskačnej akcie dvojica maďarských jaskyniarov, ktorí vybočili z trasy, aby vykonali malú potrebu. Napriek početným prolongačným pokusom sa od roku 1959 nepodarilo v jaskyni zostúpiť hlbšie. Do roku 1997 bola Obrovská priepasť s hĺbkou 100 m najhlbšou známou jaskyňou na planine Dolný vrch. V súčasnosti je to v poradí tretia najhlbšia jaskyňa po Natrhnutej priepasti (-112 m) a priepasti Hlinoš (-110 m). Jaskyňa je významným zimoviskom viacerých druhov netopierov a patrí k chiropterologicky najvýznamnejším jaskyniam v Slovenskom krase. Na základe dlhodobých pozorovaní možno konštatovať, že po celé generácie vo výklenku v eufotických vrchných častiach hlavnej šachty oddychujú v dennej fáze sovy obyčajné (Strix aluco). V roku 1969 sa zrútila na dno západná časť vsupného reliktu vo veľkosti písacieho stola, a to práve v čase, keď na dne prebiehal český jaskyniarsky prieskum, ktorého účastníkmi boli aj deti do 15 rokov.

Priepasť bola prvýkrát preskúmaná v roku 1959 maďarskými jaskyniarmi, ktorí ju nazvali Óriás-zsomboly (Obrovská priepasť). V roku 1995 bola spolu s ďalšími slovenskými a maďarskými jaskyňami zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO pod spoločným názvom jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu. Od roku 1996 patrí medzi Národné prírodné pamiatky Slovenskej republiky.

• Luděk Vlk a kol. (2001): Dolný vrch. SMOPaJ Liptovský Mikuláš, 143 s.
• Národná prírodná pamiatka Obrovská priepasť – Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
• Obrovská priepasť – Správa slovenských jaskýň