Geológ
Geológ (z gréčtiny) je odborník v geológii. Geológovia sa zaoberajú výskumom stavby zemského telesa, ako aj procesmi a silami, ktoré ju formujú. Základ ich práce spočíva v systematickom prieskume sledovanej oblasti, zbere vzoriek a vo vytváraní geologických máp skúmaného územia a následnej interpretácie výsledkov výskumu. Ide o odbornú profesiu, prelínajúcu sa s niekoľkými ďalšími, ktoré sa v bežnej reči nerozlišujú. Medzi ďalšie príbuzné profesie patria paleontológovia, vulkanológovia, seizmológovia, mineralógovia, hydrogeológovia, či petrológovia.
![](../I/Percy_Quensel.jpg.webp)
![](../I/Baker_Fumarole.jpg.webp)
Medzi základné pracovné pomôcky patrí geologické kladivo, ktoré slúži jednak pre odštepovanie vzoriek, ale súčasne ako základné geologické meradlo používané v teréne pri fotografovaní geologických objektov. Ďalšou pomôckou je geologický kompas, s ktorého prispením je možné uskutočniť exaktné meranie rôznych geologických štruktúr v teréne, ako je ich orientácia voči svetovým stranám a sklon. Pomocou ceruzky a papiera potom geológovia vytvárajú náčrt základnej mapy terénu. Tento náčrt sa najčastejšie zakresľuje priamo v teréne do štandardnej topografickej mapy.
Okrem terénnej práce sa geológovia obyčajne venujú aj laboratórnemu štúdiu, často v období kedy poveternostné podmienky neumožňujú terénny výskum. Analyzujú odobraté vzorky hornín za účelom ich presného zloženia alebo vlastností. Pracujú pri tom s rôznymi prístrojmi napr. polarizačným alebo rudným mikroskopom, elektrónovým mikroanalyzátorom až po röntgenové zariadenia. Výsledky svojho výskumu sumarizujú v záverečných správach ku projektom, ktoré riešia a/alebo neskôr publikujú v odborných vedeckých časopisoch.
Školenie a štúdium
Príprava na prácu geológa obyčajne zahŕňa štúdium základov fyziky, matematiky, chémie a predovšetkým geologických predmetov ako je všeobecná geológia, mineralógia, paleontológia, stratigrafia, petrológia, hydrogeológia, štruktúrna geológia a sedimentológia, prípadne ďalšie nadväzné predmety[1]. Keďže sa od geológa očakáva aspoň krátkodobá terénna práca[2], značný význam sa kladie na terénne mapovanie a prácu s GIS. Vo väčšine krajín je pre študentov geológie organizovaný ešte v prvom stupni vysokoškolského štúdia niekoľko týždňov trvajúci mapovací kurz. Štúdium prvého stupňa vysokej školy v odbore geológia trvá 3 až 4 roky, v závislosti od krajiny a školského systému.
Uplatnenie a možnosti zamestnania
Geológovia pracujú v širokom spektre štátnych agentúr, súkromných spoločností, neziskových organizácií a akademických inštitúcií. Sú najímaní alebo sa podieľajú na hodnotení stavebných prác a stavenísk, vyhľadávaní nerastných surovín, environmentálnych projektoch, ochrane životného prostredia, ochrane pred geohazardmi ako sú zemetrasenia, následky sopečných erupcií a podobne. Môžu pracovať na dohodu ako členovia širších kolektívov odborníkov rôznych odvetví, alebo sú stálymi zamestnancami špecializovaných geologických služieb a agentúr (na Slovensku napr. ŠGÚDŠ).
Zaujímavosť
Harrison H. Schmitt, jeden z členov posádky Apolla 17 bol geológ. Išlo o jediného vedca, ktorý sa zatiaľ dostal na povrch Mesiaca.
Referencie
- Študijný program geológia [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2010-12-19]. Dostupné online.
- Sprievodca svetom povolaní, geológ [online]. occupationsguide.cz, [cit. 2013-05-14]. Dostupné online.