Magda Vášáryová

Magda (Magdaléna) Vášáryová (* 26. august 1948, Banská Štiavnica) je slovenská politička a bývalá herečka a diplomatka. Od roku 2006 bola poslankyňa Národnej rady SR za SDKÚ-DS. 12. decembra 2013 vystúpila zo strany a do nástupu tzv. Tretej vlády Roberta Fica (2016) pôsobila v NR SR ako nezaradená poslankyňa.

Magda Vášáryová
slovenská herečka, politička a diplomatka
Narodenie26. august 1948 (72 rokov)
Banská Štiavnica, Česko-Slovensko
PríbuzníEmília Vášáryová
ManželMilan Lasica
DetiHana Lasicová, Žofia Lasicová
Odkazy
Webstránkamagdavasaryova.sk
Commons Magda Vášáryová
Biografický portál

Štúdium a umelecká kariéra

V rokoch 1966  1971 študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1970 pôsobila ako herečka v Divadle na Korze, Novej scéne (1971  1983) a v Slovenskom národnom divadle (1983  1990). Je autorkou knižných spomienkových impresií o Banskej Štiavnici Krátke listy jednému mestu (1988).

V roku 1988 dostala titul zaslúžilá umelkyňa.

Diplomatická a politická kariéra

Diplomatická kariéra

V rokoch 1990  1993 pôsobila ako veľvyslankyňa Česko-Slovenska v Rakúsku.[1] Počas diplomatickej misie bývala spolu s dcérami vo Viedni kým jej manžel ostal v Bratislave. Kým pre diplomatov poskytujú podporu manželky, Vášáryová ako diplomatka nedostávala kompenzáciu pre nepracujúcu manželku diplomata. Václav Havel s Jiřím Dienstbierom jej vyplácanie kompenzácie presadili.[2]

3. mája 1993 u seba doma usporiadala stretnutie, kde sa začala formovať Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).[3] V rokoch 1993  2000 bola jej riaditeľkou.[4] V roku 2020 je čestnou predsedníčkou rady SFPA.[5] V roku 1998 založila Občianske oko.[1]

Vo voľbách v roku 1999 kandidovala ako nezávislá kandidátka na post prezidenta Slovenska. Vo voľbách získala 194 635 hlasov, 6,6%. Do druhého kola sa nedostala.[6] Svoju kandidatúru oznámila vo februári 1999 v Banskej Bystrici. Chcela potvrdiť zmeny v roku 1989 a 1998.[7] Do prezidentského úradu kandidovala ako prvá žena na Slovensku.[8]

V rokoch 2000  2005 pôsobila ako veľvyslankyňa Slovenska v Poľsku. Jej predchodcom bol Ondrej Nemčok a nástupcom František Ružička.[9] Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí SR v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.[10]

V lete 2005 vstúpila do SDKÚ.[10] 12. decembra 2013 spoločne s Luciou Žitňanskou a Miroslavom Beblavým vystúpila z SDKÚ-DS.[11]

Od 15. novembra 2013 je predsedníčkou spolku Živena. Jej ciele po zvolení boli „Zatiaľ v rámci Živeny mám tri ciele. Jedným z nich je najmä zmodernizovanie komunikácie, doplnenie členskej základne a tiež by som chcela získať viac peňazí modernejšími spôsobmi, napríklad v podobe grantov“. Jej predchodkyňou bola Zora Breierová.[12]

V roku 2016 do parlamentu znovu nekandidovala. Popri Živene viedla aj Inštitút pre kultúrnu politiku.[13] Vyučuje tiež na CEVRO INSTITUTe v Česku.[1]

Ocenenia

  • V roku 2016 ju The Prague Society for International Cooperation ocenila Cenou Hanno R. Ellenbogen za verejnú službu a celoživotný boj proti korupcii.[14]

Rodina

Sestra herečky Emílie Vášáryovej. Prvým manželom bol herec Dušan Jamrich. Druhým manželom je Milan Lasica. Má dve dcéry.

Filmografia

  • 1964: Senzi mama (Eva)
  • 1965 – 67: Markéta Lazarová (Markéta Lazarová)
  • 1968: Sladký čas Kalimagdory (Kalimagdora)
  • 1968: Zbehovia a pútnici (Dominika)
  • 1969: Kráľovská poľovačka (Marta za mlada)
  • 1969: Vtáčkovia, siroty a blázni (Marta)
  • 1970: Na kometě (Angelika)
  • 1971: Hry lásky šálivé (slúžka)
  • 1971: Princ Bajaja (Slavěna)
  • 1972: …a pozdravuji vlaštovky (Maruška Kudeříková)
  • 1973: Deň slnovratu (Blanka)
  • 1973: Skrytý prameň (Mária)
  • 1974: Výberové príbuzenstvo [Die Wahlverwandtschaften], r. Siegfried Kühn, NDR (Ottilie)
  • 1976: Koncert pre pozostalých
  • 1977: Rusalka (Rusalka)
  • 1978: Krutá ľúbosť (Kristka)
  • 1978: Pustý dvor (Kristína)
  • 1980: Postřižiny (Marja)
  • 1980: Temné slunce (Kris)
  • 1984: Noc smaragdového měsíce (Slávka)
  • 1985: Tichá radosť (Soňa)
  • 1986: Lev s bílou hřívou (Calma Veselá)
  • 1986: Alžbetin dvor (Celesta Fabici)
  • 1986: Zkrocení zlého muže (Tereza Buriánová)
  • 1987: Južná pošta (Mária Jurkovičová)
  • 1987: Svět nic neví (Jiřina Steinová)
  • 1988: Eugen Onegin (Tatiana)
  • 1990: Súkromné životy (Elena)

Referencie

  1. Mgr. Magdaléna Vášáryová - Vysoká škola CEVRO INSTITUT [online]. cevroinstitut.cz, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  2. GEHREROVÁ, Ria. Prezidentka svojich partnerov nezapiera a tak je to správne. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-06-04. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1339-844X.
  3. VÁŠÁRYOVÁ, Magda. Vášaryová: Priznajme si, že sme úspešnou krajinou a prestaňme so stredoeurópskym nariekaním [online]. euractiv.sk, 2018-10-08, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  4. História SFPA [online]. sfpa.sk, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  5. Správna rada SFPA [online]. sfpa.sk, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  6. Magdaléna Vášáryová. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1335-4418.
  7. Magda Vášáryová kandiduje na prezidentku. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 1999-02-19. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  8. Magda Vášaryová - Články - Rádio Slovensko [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  9. Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2020-01-28, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  10. SITA. Štátna tajomníčka Magda Vášáryová vstúpila do SDKÚ. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-07-01. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1335-4418.
  11. SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. www.sme.sk, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  12. TASR. Magda Vášáryová je novou predsedníčkou ženského spolku Živena. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-11-15. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  13. Teraz.sk. M. Vášáryová preberá žezlo Štúrových nástupkýň, chce akciu v Budapešti. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-03-10. Dostupné online [cit. 2020-06-11].
  14. Prague Society udělila Ceny Hanno R. Ellenbogen za celoživotní obětavost veřejné službě [online]. praha.eu, 2016-04-07, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.