Vihorlatský prales

Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat je územie vo Vihorlatských vrchoch, ktoré bolo vyhlásené za lokalitu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.

Svetové dedičstvo UNESCO
Vihorlatský prales
Vihorlat
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Vihorlatský prales
Štát Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Košický kraj
Časť CHKO Vihorlat
Pohorie Vihorlatské vrchy
Súradnice 48°55′46″S 22°11′26″V
Najvyšší bod
 - výška 1 075,5 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 630 m n. m.
Rozloha 2 578 ha (26 km²)
 - ochranné pásmo 2 413 ha (24 km²)
Vznik 2007
 - posledná
novelizácia		 2017
Pre verejnosť prístupná
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vihorlatské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát Albánsko
Belgicko
Bulharsko
Chorvátsko
Nemecko
Poľsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Taliansko
Ukrajina
Typ prírodná pamiatka
Kritériá ix
Identifikačné č. 1133
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2007  (31. zasadnutie)
Dodatky 2011, 2017
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Pohľad na vrch Vihorlat z Červenej skaly
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko

Vyhlásené bolo v roku 2007 spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi, v roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Poloha

Územie sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov v rozmedzí od 630 do 1 075,5 m n. m. Začína na vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.), (kde zahŕňa do svojho územia NPR Vihorlat) a pokračuje po hrebeni smerom k vrchu Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Od Sninského kameňa pokračuje územie smerom na východ k vrchu Nežabec (1 023,4 m n. m.), kde sa rozdvojuje na dve vetvy, jedna smeruje k Veži (926,8 m n. m.) a druhá ku Fedkovu (978,2 m n. m.).[1] Výmera chráneného územia je 2 578 ha a výmera ochranného pásma, ktoré nie je Svetovým dedičstvom je 2 413 ha.

Na území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území. Rovnomenná NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Motrogon, NPR Postávka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Ďurova mláka, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň.

Podložia tvoria vyvreté horniny, ktoré zabezpečili vhodné podmienky pre rast tunajšej flóry.

Podnebie

Priemerná ročná teplota je od 5,2 do 5,7 °C, vegetačné obdobie trvá 132 až 139 dní v roku. Priemerný počet zrážok je 950 – 1 000 mm a sneh pokrýva oblasť 152 až 160 dní v roku.

Flóra

Najrozšírenejší je buk lesný (Fagus sylvatica) a tvrdé dreviny ako javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Ďalšie miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a východokarpatský subendemit skopólia kranská (Scopolia carniolica).

UNESCO

28. júna 2007 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise Vihorlatského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy spolu s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy v Poloninách (v ich krajinnom celku Bukovské vrchy) a šiestimi ukrajinskými pralesmi do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO, ktorý bol v roku 2011 rozšírený o päť starých lesov Nemecka a v roku 2017 o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Vihorlatský prales sa tak zaradil do zoznamu medzi významné prírodné pamiatky ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie
  1. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.