Mikuláš Jacquin

Narodil sa v Leidene, kde vyštudoval medicínu na Leidenskej univerzite, neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne. Od roku 1752 pôsobil vo Viedni ako lekár. V rokoch 1754 až 1759 precestoval Karibik a Ameriku, kde zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a v kaštieli Schönbrunn.

Po návrate pôsobil v rokoch 1763 – 1768 na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762 ako profesor chémie a mineralógie na novozaloženej Banskej akadémii v Banskej Štiavnici – v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska. Vymenovaný bol dňa 13. júna 1763, keď bola založená ako prvá Katedra chémie a mineralógie. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky.

Od roku 1769 profesor chémie a botaniky na univerzite Viedeň, zároveň riaditeľ Botanickej záhrady Viedenskej univerzity a neskôr Cisárskych záhrad v kaštieli Schönbrunn.

Barón Mikuláš Jozef von Jacquin,, maľovaný portrét od Fügera

Jeho syn Jozef František Joseph Franz von Jacquin bol tiež profesorom botaniky.

V roku 1797 odišiel do dôchodku. Je pochovaný na katolíckom cintoríne Viedeň – Matzleinsdorf (dnes: Waldmüllerpark).

V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, Mikuláš Jacquin, ktorého sám Lavoisier považoval za zakladateľa experimentálnej chémie, dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistonovej teórie. Tým sa zaradil medzi prvých prívržencov Lavoisierovej oxidačnej chémie. Aj náplň Jacquinových prednášok bola originálna, opierajúca sa o vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz.[2]

Významne sa podieľal na zavádzaní Linného nomenklatúry v oblastiach Habsburskej monarchie. Je autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov. Vedecké práce vydával v jazyku latinskom a nemeckom.

• Jeden rod z druhu Theophrastaceae je po ňom pomenovaný Jacquinia L.; jeden rod z druhu Orchideaceae je po ňom pomenovaný Jacquiniella Schltr.
• Horská rastlina ostropysk nesie po ňom druhové meno (Oxytropis jacquinii).
• Podľa medzinárodného indexu názvov rastlín IPNI až 65 druhov nesie druhové meno jacquiniana, jacquinianum alebo jacquinianus.
• V roku 1806 bol povýšený do šľachtického stavu (Barón – nemecky Freiherr) a obdržal Rád sv. Štefana.
• V roku 1875 bola po ňom pomenovaná štátna cesta v 3. Viedenskom obvode ako Jacquingasse.
• 23. februára 2011 bola v Rakúsku vydaná minca v hodnote 20 € na počesť tohto výskumníka. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 mm.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Jacquin

• Digitalisierte Werke von Nicolaus Joseph Jacquin