Afganistan

Mapa afganských miest

Podnebie je ovplyvnené hlavne polohou a povrchom štátu. Je vnútrozemské, suché a veľmi premenlivé. Veľké rozdiely panujú hlavne medzi severom a juhom. Klíma severovýchodu je subarktická (hlavne vďaka veľkej nadmorskej výške), čo prináša obyvateľom veľmi tvrdé, studené a suché zimy. Pohorie na hranicou s Pakistanom je zasa silne ovplyvnené Indickými monzúnmi, ktoré prichádzajú pravidelne v období júna až septembra. Tie prinášajú do oblasti veľkú vlhkosť a dážď. Priemerné zrážky na väčšine územia sa pohybujú medzi 40 – 400 mm za rok (väčšina zrážok tu navyše spadne medzi marcom a májom). Maximálnych hodnôt dosahujú práve v horských oblastiach hraničiacich s Pakistanom (až 800 mm zrážok za rok).

Veľké rozdiely sú tiež v teplotách. V miestach, kam ešte zasahuje vplyv monzúnu sa priemerná letná teplota pohybuje od 25 do 32 stupňov a v zime od 0 do – 8 stupňov Celzia. V horských oblastiach v lete neprekročí teplota často ani 10 stupňov a v zime dosahuje teplota až – 35 stupňov Celzia.

Juh krajiny tvoria hlavne púštne oblasti. Navyše sú v tejto oblasti časté prudké vetry, ktoré potom vyvolávajú piesočné búrky. Vďaka svojej izolovanosti a vďaka drsnému podnebiu sú niektoré časti Afganistanu nedotknuté a prírodne zachovalé. Je tu mnoho neobývaných oblastí, čo dalo vzniknúť mnohým národným parkom a prírodným rezerváciám.

Dôležitým údajom je výška výdajov na obranu, ktorá napríklad v roku 2000 dosahovala 250 mil. USD. Verejné zdroje uvádzajú, že afganské ozbrojené sily majú viac než 150 000 vyzbrojených vojakov v činnej službe, pričom príslušníkov Talibanu je 45 000. Výzbroj a bojová technika je prevažne ruskej výroby, aj keď v obmedzenej miere bola dovezená aj bojová technika a zbrane západnej výroby. V roku 1992 mali vo svojej výzbroji 190 bojových lietadiel a približne 80 bojových helikoptér. Predpokladá sa, že väčšina z nich je dodnes používaná. Taliban koncom roku 2000 vlastnil asi 6 lietadiel Su-22 a 20 lietadiel MiG-21 ruskej výroby, 4 kompletne vyzbrojené cvičné bojové lietadlá L-39 českej výroby a 26 bojových helikoptér, prevažne typu Mi-8 a Mi-17. Charakteristickým znakom sú relatívne vysoká mobilnosť a prepravná kapacita, ktorú zaisťuje 24 veľkých dopravných lietadiel Antonov niekoľkých typov.

Ozbrojené sily Afganistanu sú relatívne zastarané a neodpovedajú požiadavkám na vedenie moderného boja. Infraštruktúra, systém velenia, riadení a spojenie sú vybudované na princípoch, odpovedajúcich silovému vedeniu boja.

Afganský policajt počas pešej patroly v provincii Uruzgan

Znak ANP na dverách policajného vozidla

Vozidlo ANP na kontrolnom stanovišti pri meste Tarin Kowt v provincii Uruzgan

Afganská národná polícia, The Afghan National Police (ANP) (afgansky: د افغانستان ملي پولیس ; persky: پلیس ملی افغانستان) je silovou zložkou ministerstva vnútra Afganistanu.

ANP je primárne zodpovedná udržiavanie verejného poriadku a dodržiavanie zákonov. Pracuje v prospech občanov aktívnou činnosťou proti kriminalite a porušovaniu verejného poriadku (vrátane terorizmu a ilegálnym ozbrojeným aktivitám), nelegálnemu pestovaniu, produkcii, pašovaniu narkotík a korupcii. Polícia zabezpečuje suverenitu štátu ochranou jeho štátnych hraníc. (Národná stratégia Afganskej národnej polície, 2010)

Hlavnou úlohou ANP je zabezpečiť bezpečnosť a voľnosť pohybu civilistov, obmedziť aktivity povstalcov a rozšíriť vplyv vlády v odľahlých oblastiach provincií mimo miest. ANP neustále buduje mimo miest permanentne obsadené kontrolné stanovištia na miestach, kde sú zvýšené aktivity povstalcov a v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou miestnej vlády. Výcvik, mentoring, výzbroj a vozidlá pre ANP poskytujú Spojené štáty spolu s koaličnými partnermi. V roku 2013 by mal počet príslušníkov ANP dosiahnuť 150 000 a v roku až 160 000. Veliteľstvo ANP sídli v Kábule.

Priemyselná štruktúra krajiny je celkom rozvrátená. Posledné štatistiky uvádzajú podiel priemyslu na tvorbe HDP približne 30 %, ale predpokladá sa, že v súčasnej dobe bude toto číslo podstatne nižšie. Hospodársky významná je v Afganistane len produkcia cementu. Posledná, ktorú štatistiky zachycujú, bola v roku 1989 103 000 ton. K ostatným tradičným odvetviam nie sú bohužiaľ žiadne dáta k dispozícii. Tradičné odvetvie:

• Textilný priemysel
• Mydliarstvo
• Remeselná výroba nábytku
• Výroba obuvi
• Výroba umelých hnojív
• Produkcia cementu
• Tkanie kobercov
• Potravinársky priemysel
• Chemický priemysel a petrochémia

Známe ručne tkané afganské koberce sú z väčšiny vyrábané Turkménmi či Uzbekmi. Charakteristický je pre tieto koberce tmavo červený základ, na ktorom môžu byť znázornené akékoľvek výjavy. Najčastejšie sú však akési rovnobežné rady akýchkoľvek geometrických obrazcov. Koberce sú väčšinou vyrábané z vlny. Len zriedka sa môžeme stretnúť s kobercami zo srsti ťavy či bavlny.

Poľnohospodárstvo je najväčším sektorom afganskej ekonomiky a zdrojom obživy asi pre 85 % obyvateľov. Napriek tomu, že v poľnohospodárstve pracuje väčšina obyvateľov Afganistanu, o sebestačnosti možno len ťažko hovoriť. Krajina je stále závislá od dovozu surovín z ostatných krajín sveta. Napríklad za obdobie od júna 1998 do júla 1999 bola odhadovaná potreba dodávok potravín do Afganistanu vyčíslená na 740 000 ton.

Veľmi znepokojujúci je aj veľký rast cien základných potravín pri stále rovnakých platoch obyvateľov. Tak napríklad sedemčlenná rodina v Kábule zarobí v priemere 1,14 USD za 1 deň. Pokiaľ by mal mať každý z členov rodiny za 1 deň aspoň 3 krajce chleba, potom táto rodina utratí len za chleba asi 65 centov – teda viac než 50 % svojho denného príjmu. Ešte horšia je potom situácia v izolovaných častiach Afganistanu – napr. Badachšán, kde je vzhľadom na príjem obyvateľov jedno z najdrahších miest k žitiu na celom svete. Aj napriek tomu, že poľnohospodárstvom sa živí väčšina obyvateľov Afganistanu, len veľmi malá časť tohoto štátu je pre poľnohospodárstvo vhodná. Najčastejšie sa s poľnohospodármi môžeme stretnúť v malých zelených údoliach, ktoré sú rozosiate po celej krajine. Väčšina týchto miest však potrebuje systém zavlažovania. Voda je odoberaná zo studní, studienok a riek, a je distribuovaná pomocou rôznych priekop a povrchových kanálov či tunelov. Napríklad v roku 1997 bolo zavlažovaných 2,8 mil. hektárov pôdy. Najdôležitejšie plodiny:

• Pšenica
• Jačmeň
• Kukurica
• Ryža
• Bavlna
• Zemiaky
• Ovocie a orechy (grepy, melóny)

Afganské grepy a melóny sú vo svete preslávené vďaka mimoriadnej sladkosti. Sú pestované predovšetkým na juhozápade – severne od Hindúkuš a v oblastiach okolo Herátu.

Nemenej dôležitý je pre Afganistan tiež chov domácich zvierat. Najčastejšie sa chovajú ovce, osly a špeciálny typ oviec – tzv. Karakulské ovce. Ovce sú chované pre vlnu, mäso aj pre mliečne výrobky. Osly sa chovajú ako ťažné a nosné zvieratá.

Nerastné bohatstvo je rozhodne jedna z príležitosti Afganistanu do budúcna. Náleziská sú väčšinou v ťažko dostupných oblastiach, kde sa nemôžu uskutočniť patričné geologické prieskumy a kde by ich ťažba bola zatiaľ buď veľmi nákladná alebo dokonca nemožná. Napriek tomu mal Afganistan veľkú zákazku v roku 1999. Grécka firma ECC sa zaviazala Talibanu, že povedie seizmický a geologický prieskum v juhozápadnom Afganistane, kde sú odborníkmi predpokladané najväčšie náleziská nerastných surovín. Nerastné zdroje, ktoré možno v Afganistane nájsť:

• Zásoby uhlia (ťaží sa vo veľkom množstve)
• Meď (ťaží sa v malom množstve)
• Zlato (ťaží sa v malom množstve)
• Striebro (ťaží sa v malom množstve)
• Soľ (ťaží sa v malom množstve)
• Ropa (menšie nálezisko – neťaží sa)
• Zemný plyn (stále ešte nedoťažený)
• Železná ruda, chróm, urán (všetko malé zásoby)
• Lítium (v hodnote[2] 1 biliónu USD 10¹²)

V Afganistane žije približne 29 863 000 obyvateľov. Ide o obyvateľov rôznych národností (Paštúni (=Paštuni, Afganci), Tadžici, Uzbeci, Kirgizi atď.), mnoho etník, ale takmer výhradne jedného náboženstva – islamu. V Afganistane sú dva úradné jazyky – paštčina (afgančina) a daríjčina (afganská perzština).

Najväčším a zároveň hlavným mestom je Kábul. Žije v ňom približne 2 994 000 obyvateľov. K ďalším významným centrám potom patria Kandahár a Herát (v oboch mestách žije vyše 200 000 obyvateľov).

Kábul

Posledné údaje uvádzajú, že len asi 20 % obyvateľov Afganistanu (asi 5 mil.) žije v mestách. Asi polovicou sa na mestskom obyvateľstve podieľa hlavné mesto Kábul a jeho predmestie. Veľkú skupinu obyvateľov tvoria miestni kočovní pastieri – nomádi, ktorých je podľa odhadov približne 2,6 mil. Tieto kočovné kmene majú vo zvyku vždy pred zimou zostupovať z horských pastvín do teplejších nížin. Pri tejto ceste je veľmi častým javom, že ľudia v obciach dovolia nomádom, aby sa stáda týchto kočovných pastierov pásli na ich (pred zimou už obrobených) poliach. Spokojní sú nielen nomádi, ale aj dedinčania, pretože im zver pohnojí svojimi výkalmi pozemky. Nomádi potom pochopiteľne v obci nakúpia zásoby na ďalšie leto v horách – predovšetkým čaj, pšenicu a petrolej na svietenie. Obchod je však obojstranný, pretože dedinčania zasa nepohrdnú výrobkami z vlny či z mlieka, ktoré zasa ponúkajú nomádi. Zaujímavé je, že ženy sú v komunite nomádov oveľa slobodnejšie a majú podstatne viac práv, ako ženy v obciach či mestách.

Približné rozdelenie jazykov v Afganistane

Paštčinou hovoria prevažne Paštúni (vyše 1/3 obyvateľov), daríjčinu možno potom počuť z úst Tadžikov, Hazárov (Hazarov), Ajmákov a Kizilbašov (týmto jazykom tak rozpráva viac ako polovica obyvateľov Afganistanu). Ďalšie indoeurópske jazyky sú zastúpené už len okrajovo. Celkový počet jazykov v Afganistane sa odhaduje na 50.

Ďalším podstatným údajom, ktorý sa týka obyvateľov danej krajiny, je gramotnosť či negramotnosť občanov. Vzdelanie bolo nedostupné a keď áno – bolo veľmi ovplyvňované náboženstvom. Navyše v Afganistane mali špecifické postavenie ženy, ich prístup k vzdelaniu bol značne obmedzený. Toto a Islam (Taliban) boli hlavné brzdy ďalšieho rozvoja Afganistanu.

V lete 2003 bolo 30 % zo 7 000 afganských škôl vážne poškodených americkou okupáciou a občianskou vojnou. Iba polovica škôl mala čistú vodu. Za vlády Talibanu nebolo vzdelanie chlapcov dostatočné a dievčatá sa nesmeli vzdelávať vôbec.

Až štyri milióny afganských detí sa v roku 2003 prihlásili do školy, čo je asi najviac v histórii tejto krajiny. Vzdelanie je dostupné pre obidve pohlavia. Gramotnosť je 36 %^{[chýba zdroj]}.

Modrá mešita v Mazari Sharif

Afganistan patrí medzi štáty, kde je dominantným náboženstvom islam. V roku 1994 bolo založené na juhu Afganistanu, v provincii Kandahár, hnutie Taliban. Táto radikálna náboženská skupina sa neskôr stala známou predovšetkým násilím, ktoré páchala na miestnom obyvateľstve. Prihlásila sa k Džihádu, Svätej vojne za dominanciu islamu. Talibanu sa postupne podarilo ovládnuť až 95 % územia celého Afganistanu, ktorému vládol podľa radikálne konzervatívneho výkladu Koránu.

Typický afganský strunový nástroj Rebab

V Afganistane sa stretneme len s hudbou miestnou. Nie je to tým, že by sa Afgancom zahraničná hudba nepáčila, ale tým, že sa k nej proste nemali ako dostať. V celej krajine boli zakázané televízory a rádioprijímačov je v celom Afganistane len asi 100 000 (pochopiteľne možno naladiť len miestne stanice). Internet či iné modernejšie formy komunikácií tu nie sú vôbec. Napriek tomu nemožno povedať, že by si Afganci nemohli vybrať z viac odnoží hudby – naopak. Mimo tradičnej hudby si možno popočúvať ako afganské folkové skladby, tak napríklad aj afganský pop (jeho predstaviteľom je napríklad asi najznámejší spevák v Afganistane – Ahmad Zahir). Zrejme najobľúbenejšia je však tradičná afganská hudba. Využíva sa pri nej veľa zvláštnych nástrojov, ktoré nemožno vidieť nikde inde než tu. Ide hlavne o rôzne druhy bubienkov, bubnov a strunových nástrojov – pre zaujímavosť názvy niektorých z nich:

• Richak (akási miestna basa)
• Waj (brnkací nástroj)
• Rebab (plní funkciu gitary)

Národným športom je tzv. Buzkashi (mimochodom ide o šport, o ktorom sa hovorí, že sa začal v Afganistane praktikovať už s príchodom prvých obyvateľov na toto územie – Mongolov). Hrajú ho pochopiteľne len muži. Preháňajú sa na veľkom priestranstve na koňoch a snažia sa dostať bezhlavú teľaciu mŕtvolu do určeného sektoru (bránky). Víťazí pochopiteľne ten tým, ktorému sa podarí mŕtvolu do bránky umiestniť najviac krát. Navyše existujú v Afganistane akési dve verzie tejto hry – Tudabarai a Qarajai. Rozdiel je iba v obťažnosti pravidiel. Jednoduchší na pochopenie je vraj Tudabarai. Je nutné dodať, že umiestiť „loptu” do kruhového vymedzeného priestoru je veľmi ťažké a muži, ktorí to dokážu, sú vo svojom okolí dokonca uctievaný – hovorí sa im Chapandaz.

Taliban nastolil počas svojej vlády v krajine veľké obmedzenie napríklad v športovom obliekaní, v dobe kedy sa smie či nesmie športovať a pod. Vďaka tomu sa napríklad musel pred rokmi Afganistan oficiálne ospravedlniť (špeciálne mesto Kandahár) pakistanským futbalistom za to, že ich hnutie Taliban po zápase s národným tímom Afganistanu ostrihalo dohola. Dôvodom bolo to, že hráči z Pakistanu hrali v trenírkach, čo je nábožensky celkom neprípustné^{[chýba zdroj]}. Ďalším obmedzením zo strany Talibanu bolo to, že sa hier nemôžu účastniť ženy, čiže Afganistan nemohol vysielať svojich športovcov na olympijské hry.

V krajine sú populárne predovšetkým silové športy ako wrestling (Palwani), box či džudo. Ďalej potom basketbal, futbal, streľba či atletika (predovšetkým behy na väčšiu vzdialenosť).

Svojich tradičných jedál si Afganci príliš neužijú. Mnoho z nich žije na hranici chudoby, mnohí z nich dokonca pod ňou (v niektorých častiach Afganistanu sú dokonca ľudia nútení jesť lístie zo stromov). Preto sa častejšie stretáme s jedlami omnoho jednoduchšími. Najčastejšie sa je afganský chlieb – Naan, špeciálny typ jogurtu – Mast či zeleninové polievky. Strava je potom pochopiteľne doplnená miestnym ovocím a zeleninou. Mäso či ryža sa na jedálny lístok dostávajú popravde zriedka. Najobľúbenejším nápojom v Afganistane je zelený, veľmi sladený čaj. Čajovne sú vôbec miestom, kde je rušno. Ľudia sa tu schádzajú a rozprávajú a dokonca do nich často pozývajú svoje návštevy.