Ghazníjsky sultanát

Ghazníjsky sultanát[1] alebo Gazenský sultanát[1] bol islamská ríša v Strednej Ázii od druhej polovice 10. storočia do 12. storočia. Jej hlavným mestom bolo najprv mesto Ghazna v provincii Ghazní v dnešnom Afganistane od roku 1151 Láhaur v Pandžábe. Za zakladateľa dynastie Ghaznovcov se niekedy považuje Alp-Tegin, ktorý bol veliteľom Samánovskej armády. V pravom zmysle slova založil dynastiu jeho zať Sebüktigin (asi 942  997), ale najznámejším vládcom dynastie je Mahmúd z Ghazní. Ghaznovci boli turkické národy a moslimovia vyznávajúci sunnitský islam.

Ghazníjsky sultanát
غزنويون - غزنویان
963 – 1187

vlajka
Geografia

Najväčší rozsah ríše okolo roku 1030
Ghazna

(977  1163)
Láhaur

(1163  1186)
Obyvateľstvo
perzština (oficiálny jazyk dvora, učenci)
arabčina (teológia, učenci)
turkické jazyky (vojenstvo, hovorová reč)
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Sámánovci
Saffárovci
Nástupnícke štáty:
Ghúrovci
Seldžucká ríša
Ghazníjska minca (je na nej vyrazený Masúd I. z Ghazny s menom Masúd arabským písmom)

Pozri aj

Referencie

  1. Ghazníjsky sultanát. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 143.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ghaznovská říše na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.