Vojak
Vojak je všeobecne príslušník ozbrojených síl (vojska), najmä pozemného vojska a námornej pechoty,[pozn 1] bez rozdielu hodnosti. Rozlišuje sa vojak v činnej službe a vojak mimo činnú službu (vojak v zálohe). Vojak ako ozbrojená osoba v uniforme jedného z bojujúcich štátov je subjektom práva ochrany vojnových zajatcov.[1]
Dejiny vojenstva |
Éry |
Pravek · Starovek · Stredovek · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť |
Prostredia |
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc |
Armádne zložky a zbrane |
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá · Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj · Informácie · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky |
Taktika |
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna · Kontaktný boj · Invázia · Manévre · Taktika námorného boja · Informačné technológie · Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna · Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna · Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna |
Zoznamy |
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky |
Pojmom vojak sa zároveň pomenúva najnižšia vojenská hodnosť. Členovia nepravidelných organizovaných ozbrojených skupín angažovaných v ozbrojených konfliktoch nie sú zvyčajne označovaní ako vojaci, ale v závislosti od charakteru skupiny ako partizáni, povstalci, rebeli alebo teroristi.
Dejiny
Na území dnešného Slovenska bola prvá stála armáda založená počas existencie Habsburskej monarchie v roku 1715. V roku 1804 začal platiť konskripčný zákon a odvodové predpisy. V roku 1868 bola zavedená vojenská povinnosť pre všetkých zbraneschopných mužov. V čase mieru sa počet vojakov v prezenčnej službe znižoval a skracovaný bol aj ich výcvik. Prísnejší výber brancov mal potom za následok, že väčšie množstvo mladých mužov bolo označených za nespôsobilých napr. ako živiteľov rodiny.
Vstup do vojska
Civilisti sa stávajú príslušníkmi ozbrojených síl na základe štátneho nariadenia alebo dobrovoľne. V prvom uvedenom prípade tak môže nastať pre zákonom stanovenú brannú povinnosť, kedy občan (obvykle len muži) po dovŕšení určitého veku a pokiaľ sa u neho nepreukáže neschopnosť zúčastniť sa pre nevyhovujúci zdravotný stav, podlieha povinnosti odvodu k vojsku. Branná povinnosť môže byť vyhlásená aj dôsledkom vojenského ohrozenia štátu.
Väčšina rozvinutých krajín v súčasnosti neuplatňujú brannú povinnosť, ale miesto nej vydržiavajú plne profesionálnu armádu, do ktorej občania môžu vstupovať dobrovoľne, na základe vlastného presvedčenia a splnenia stanovených podmienok. Profesionálni vojaci vykonávajú službu v ozbrojených silách ako svoje povolanie. Využiteľnosť plne profesionálnych ozbrojených síl sa umocňuje členstvom krajiny v medzinárodných vojensko-politických organizáciách ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), Tichomorský bezpečnostný pakt (ANZUS) a pod.
Poznámky
- Zatiaľ čo príslušníci vojenského námorníctva sa zvyknú označovať ako námorníci a členovia vzdušných síl ako letci.
Referencie
- Vallo, Dušan (2004), „vojak“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, Bratislava: Iris, str. 226, ISBN 80-89018-63-7