Ópium

Ópium je omamná látka (opiát) získaná z nedozretých makovíc.

Surové ópium

Makovice

Názov ópium pravdepodobne pochádza z gréckeho slova opion – maková šťava alebo opos – rastlinná šťava. Ópium sa získava z maku siateho. Na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi neveľmi hlboké zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu – ópium. V tomto štádiu sa v ňom nachádza 10-15% alkaloidu morfínu. Ópium sa z toboliek zoškrabuje a tvaruje do 0,5-1,5 kg brikiet alebo bochníkov. Droga putuje do ilegálnych laboratórií, kde sa ďalej spracováva, ale časť úrody sa dostáva aj priamo ku konzumentom. Pravdepodobne najväčším súčasným ilegálnym producentom ópia je Barmský zväz (odhad expertov je 800 ton ročne). Pre porovnanie: v Thajsku sa ročná produkcia tejto drogy pohybuje „iba“ okolo 40-60 ton.

Nie všetky druhy makovíc sú vhodné na získavanie ópia. Najkvalitnejšia surovina dorastá v oblasti tzv. Zlatého trojuholníka, ktorý tvorí Thajsko, Barma a Laos. Ópiovému maku siateho (Papaver somniferum var. album) sa rovnako darí aj v Číne, Iráne, Pakistane, Turecku, Indii a dokonca i v Austrálii.

Surové ópium sa najčastejšie používa ako základná surovina pre výrobu ďalších drogových derivátov. Jedným z nich je galí, drobná guľôčka menej čistého ópia. Svojich konzumentov našla najmä v Indii, kde si ju vkladajú pod jazyk a zapíjajú silným čajom. Opakovaným preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia sa droga zbavuje väčšiny prímesí. Vzniká čandu, ktoré ponúkajú najmä na orientálnom trhu. Zužitkováva sa aj popol z čistého ópia fajčeného vo fajke, tzv. dross. Pre nízky obsah účinných látok je veľmi lacný a vyhľadávajú ho najnižšie sociálne vrstvy konzumentov.

Najdôležitejším prírodným alkaloidom ópia je morfín. Distribuuje sa v prášku alebo roztoku. Spracovaním morfínu vzniká polosyntetický preparát diacetylmorfín, známy skôr pod názvom heroín. Medzi syntetické opiáty patria aj niektoré lieky dodnes používané pri tlmení bolestí, napr. u onkologických pacientov.

V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri fajčení sa vdychuje dym priamo zo surového ópia, prípadne zo zmesi ópia a hašiša alebo tabaku. Dnes sa v Malej Ázii predáva ópium často vo forme tabliet.

Novú formu užívania ópia nepriamo ponúkol konzumentom švajčiarsky lekár, prírodovedec a filozof Paracelsus (1493 – 1541). Pri svojich experimentoch sa mu podarilo rozpustiť základnú surovinu v alkohole, vďaka čomu vznikol prvý polosyntetický preparát pod názvom „laudanum“. Niektorí ľudia dokázali vypiť neuveriteľné dávky takto pripravenej drogy.

V roku 1853 lyonský ortopéd Charles Pravaz predstavil verejnosti svoj nový zlepšovák – injekčnú ihlu a striekačku. Morfínuchtiví narkomani sa ich okamžite zmocnili, pretože pri podkožnom aplikovaní konzument necíti horkú chuť a žalúdočnú nevoľnosť. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa narkoman dostáva do stavu eufórie, stráca pocit telesnej či duševnej bolesti. Oproti ostatným drogám nedochádza k fantastickým víziám. Celé opojenie plynie v medziach miernej a pokojnej extázy. Po niekoľkých hodinách takéhoto stavu toxikoman zaspáva. Po prebudení však už na neho čakajú nepríjemné abstinenčné pocity. Pri morfinizme sú euforizujúce účinky výraznejšie. Opojený je pokojný, šťastný a vyrovnaný. Zvyšuje sa jeho sebavedomie a duševná aktivita. Aj v tomto prípade však po vytriezvení nastane obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov ako napríklad depresie, hnačky, zvracanie, poruchy krvného obehu. Typickým znakom užívateľa morfínu sú nápadne zúžené zrenice.