Muhammad Umar

Umar je etnický paštún, narodil sa pravdepodobne v r. 1959 v dedine Nodeh blízko afganského Kandaháru, v chudobnej roľníckej rodine. V 80. tych rokoch bojoval proti sovietskej intervencii ako člen mudžahedínskej frakcie známej ako Islamské a národné revolučné hnutie Afganistanu, po odchode sovietskych vojsk pokračoval v bojoch proti Nadžibuláhovmu režimu. Bol viackrát zranený, pravdepodobne pri bojoch o mesto Džalalabád v r. 1989 prišiel o oko. Po tejto indispozícii začal študovať a neskôr aj učiť v madrase (islamskom seminári) v Pakistanskom meste Kvéta, neskôr pôsobil v mešite Binoori v Karáčí. Stal sa mulluom (moslimským duchovným) a vrátil sa do Afganistanu, kde v meste Singesar založil vlastnú madrasu.

Po definitívnom páde vlády komunistického prezidenta Nadžibuláha v r. 1992 sa Afganistan bez centrálnej moci ocitol v chaotickej situácii, keď rôzne časti krajiny ovládali viaceré mudžahedínske frakcie bojujúce medzi sebou o moc. Umar mal podľa talibanskej legendy na začiatku r. 1994 sen, v ktorom sa mu zjavila mladá žena a poprosila ho, aby s pomocou božou ukončil v krajine chaos. S týmto cieľom založil militantné hnutie Taliban. To sa pôvodne skladalo len z jeho študentov z madrasy a na začiatku r. 1994 malo sotva 50 členov. Veľmi rýchlo však narastalo na sile a popularite, začali sa k nemu pridávať aj ďalší študenti z madrás po celom Afganistane, ako aj mnoho ľudí z afganských utečeneckých táborov pozdĺž pakistanskej hranice. Hoci hnutie radikálne presadzovalo striktné náboženské pravidlá, mnoho Afgancov znechutených občianskou vojnou ho vítalo a podporovalo. Už v novembri 1994 Taliban dobyl celú Kandahársku provinciu a postupne získal kontrolu nad väčšinou Afganistanu. V apríli 1996 v Kandaháre slávnostne udelili Umarovi jeho priaznivci titul Amir al-Mu'minin (emir), čím ho povýšili na najvyššieho duchovného krajiny. V septembri 1996 Taliban dobyl hlavné mesto Kábul a formálne prevzal moc nad krajinou. V Afganistane pod Umarovým vedením okamžite zaviedli islamské právo šaría, krajina sa v októbri 1997 premenovala na Afganský islamský emirát a pod týmto názvom bola uznaná Pakistanom, Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi. Umar sa ako emir a Predseda najvyššej rady stal vodcom Afganistanu, napriek tomu sa však často na verejnosti neukazoval. Bol opisovaný ako „samotársky, zbožný a skromný vládca“. Hlavné mesto Kábul počas svojej vlády údajne navštívil len dvakrát, väčšinu času sa zdržiaval v Kandaháre. Len veľmi vzácne prijímal zahraničné návštevy, väčšinu diplomatických stykov prenechával na svojho ministra zahraničia Wakil Ahmeda Muttawakila.

Po útokoch z 11. septembra 2001 obvinila vláda USA Taliban z krytia a podpory Usámu bin Ládina a jeho teroristickej siete al-Káida (je známe, že Umar sa osobne poznal s bin Ládinom už od konca 80. tych rokov) a spustila vojenskú operáciu Trvalá sloboda. Už prvý týždeň od začiatku operácie v októbri 2001 bol zbombardovaný Umarov dom v Kandaháre, pričom zahynul jeho nevlastný otec a 10 ročný syn. Umar sa začal ukrývať na neznámom mieste; predpokladá sa, že sa nachádza niekde v paštúnskej kmeňovej oblasti v Afganistane alebo Pakistane. Údajne mu poskytuje krytie aj pakistanská tajná služba ISI (uviedol to v r. 2007 zadržaný hovorca Talibanu Muhammad Hanif). Podľa všetkého je stále hlavný organizátor talibanského povstaleckého odboja, pravidelne sú zachytávané jeho posolstvá a usmernenia určené lokálnym talibanským veliteľom. Pre USA sa Umar stal jedným z najhľadanejších mužov, pôvodne za pomoc pri jeho dolapení ponúkali odmenu 10 miliónov dolárov, neskôr ju zvýšili na 25 miliónov.

Muhammad Umar zomrel pravdepodobne v nemocnici v pakistanskom Karáči niekedy v apríli 2013. Informácie o jeho smrti však boli vtedy Talibanom utajené a vyšli najavo až v júli 2015. [1]

• Umarova biografia